Facélia vratičolistá (starší slovenský názov je sväzonka) bola dovezená do Európy zo slnečnej Kalifornie. Dobre odoláva suchým klimatickým podmienkam a darí sa jej na pôdach rôzneho charakteru. Považuje sa za jednu z najlepších nektarodajných a peľodajných rastlín. Produkcia medu z 1 ha je udavaná od 250 do 480 kg.
Mňa by zaujímali dve veci:
1.či niekto úspešne včeláril na facélii na výmere aspoň 1ha
a
2.ako sa získava semeno z Facélie
ďakujem
🙄
pre pripad ja to zasejem na zahrade tak aby to zakvitlo na koniec júla resp cely august + pridám sem foto a kolko medu z toho je urcite sa to zide len zasiat to 2 mesiace pred kvitnutim tj zaciatkom júna 😀 a bude to dávať peľu dosť tak nie jeco stratiť 😀
urcite mas pravdu lebo si pamatam ked moj otec este vysieval faceliu a to boli 60 roky neni to ziadna novinka vtedy akurad boli velmi silne vcelarske kruzky a bola dobra polupraca medzi clenmi V.K
Semeno facélie sa dá bežne kúpiť v Agrone.
Co tak podať inzerát 💡
Hej ludia kde sa da objednat semeno tejto rastliny ?? chcel by som si tym vylepsit vceliu pasu kedze mam len 5 ulov
Ďakujem Vám za odpoveď. Anti
Asi Všetkých sklamem, lebo ako ste predpokladali družstvo Facéliu tesne na začiatku kvitnutia zaoralo, takže nemôžem dať tzv. bodku za diskusiou o medonosnosti facélie.
Na okraji poľa ostalo len nepatrné množstvo rastlín Facélie.
Napriek tomu som sledoval aktivitu včiel a ich záujem o facéliu, lebo je to moja prvá skúsenosť s touto rastlinkou.
Faceliu družstvo vysialo 15. júla a začala kvitnúť presne po 2 mesiacoch – čiže 15 septembra. Sklamaním pre mňa bolo, že ju okamžite zaorali. Sledoval som teda len zvyšky facélie, ktoré ostali na okraji poľa. Tieto však začali kvitnúť s opozdením niekoľkých dní, lebo boli výrazne utláčané burinou. Niektoré dokonca nedokázali vykvitnúť, lebo sa im nepodarilo ani dostať pomedzi bujné buriny. Tie čo vykvitli tak boli skutočne navštevované včelami aj keď nie viac ako v tom čase tiež kvitnúci pichliač roľný – [i]Cirsium arvense[/i] , čakanka obyčajná – [i]Cichorium intybus[/i] a zmladená repka olejka. Z facélie včely nezberali peľ, ale sosáčikmi vysávali nektár. Musím však povedať, že sa trošku viac venovali okolitým pichliačom roľným ako facélii. Peľ zas nosili z pokosenej, sekundárne zmladenej a opätovne vykvitnutej repky.
Od zasiatia do vykvitnutia facelie v neskorom lete došlo presne po dvoch mesiacoch, avšak musím podotknúť že po vysiatí bolo dostatok vlahy. Takže pri extremne suchom lete môže vykvitúť o niečo neskôr.
Myslím si že viditeľný efekt z facelie je možný len v prípade osiatia veľkých plôch ako to býva pri repke.
Pokladám za nerentabilné "svojpomocné" vysievanie facélie vzhľadom na zanedbateľnú výmeru políčok ktoré má k dispozícii bežný včelar o to viac, že nie je schopný zabezpečiť vhodnú agrotechniku a tým ochranu vysietej facelie pred agresívnejšou burinou, ktorá ju ako som už spomínal predbehne a utláča až zadusí. Jediná šanca je aby sa facelia dostala do osevných plánov a do povedomia poľnohospodárskych družstiev ktoré by ju zacali pestovať na veľkých výmerách. Lebo ak si včelár spočita naklady na osivo , postreky proti burine, prípravu pôdy a získaný efekt z medu tak na druhý rok výsev facélie už asi nezopakuje.
Miro[color=red] [/color]
Asi Všetkých sklamem, lebo ako ste predpokladali družstvo Facéliu tesne na začiatku kvitnutia zaoralo, takže nemôžem dať tzv. bodku za diskusiou o medonosnosti facélie.
Na okraji poľa ostalo len nepatrné množstvo rastlín Facélie.
Napriek tomu som sledoval aktivitu včiel a ich záujem o facéliu, lebo je to moja prvá skúsenosť s touto rastlinkou.
Faceliu družstvo vysialo 15. júla a začala kvitnúť presne po 2 mesiacoch – čiže 15 septembra. Sklamaním pre mňa bolo, že ju okamžite zaorali. Sledoval som teda len zvyšky facélie, ktoré ostali na okraji poľa. Tieto však začali kvitnúť s opozdením niekoľkých dní, lebo boli výrazne utláčané burinou. Niektoré dokonca nedokázali vykvitnúť, lebo sa im nepodarilo ani dostať pomedzi bujné buriny. Tie čo vykvitli tak boli skutočne navštevované včelami aj keď nie viac ako v tom čase tiež kvitnúci pichliač roľný – [i]Cirsium arvense[/i] , čakanka obyčajná – [i]Cichorium intybus[/i] a zmladená repka olejka. Z facélie včely nezberali peľ, ale sosáčikmi vysávali nektár. Musím však povedať, že sa trošku viac venovali okolitým pichliačom roľným ako facélii. Peľ zas nosili z pokosenej, sekundárne zmladenej a opätovne vykvitnutej repky.
Od zasiatia do vykvitnutia facelie v neskorom lete došlo presne po dvoch mesiacoch, avšak musím podotknúť že po vysiatí bolo dostatok vlahy. Takže pri extremne suchom lete môže vykvitúť o niečo neskôr.
Myslím si že viditeľný efekt z facelie je možný len v prípade osiatia veľkých plôch ako to býva pri repke.
Pokladám za nerentabilné "svojpomocné" vysievanie facélie vzhľadom na zanedbateľnú výmeru políčok ktoré má k dispozícii bežný včelar o to viac, že nie je schopný zabezpečiť vhodnú agrotechniku a tým ochranu vysietej facelie pred agresívnejšou burinou, ktorá ju ako som už spomínal predbehne a utláča až zadusí. Jediná šanca je aby sa facelia dostala do osevných plánov a do povedomia poľnohospodárskych družstiev ktoré by ju zacali pestovať na veľkých výmerách. Lebo ak si včelár spočita naklady na osivo , postreky proti burine, prípravu pôdy a získaný efekt z medu tak na druhý rok výsev facélie už asi nezopakuje.
Miro
Otázka Mirovi,
Ako dopadol pokus s výsevom facélie? Koľko si vytočil medu na jedno včelstvo, ale len z facélii!
Tvoja odpoveď môže byť bodkou za diskúsiou o mednatosti facélie.
Anton, ďakujem.
Ja som to z facéliou toho roku skúsil, keďže som chcel vyplniť medzeru v znáške medzi agátom a malinou vo vyšších polohách. Výsev som zvolil taký priemer okolo 17 kg na ha. Keď začala kvitnúť, včely sa išli zblázniť, najmä po slabšom daždi, keď sa otvorili nové kvety. Vyrástla do výšky niekde aj vyše metra. Kde bol výsev hustejší, bola nižšia a aj kvety boli menšie. Preto si myslím, že nemá zmysel siať pre včely hustejšie. Keď je vysiata redšie, má tendenciu zaburiniť. Moje skúsenosti plánujem uverejniť v časopise včelár.
Semeno budem ponúkať po žatve približne po 50,- Sk
Marián
Dávate otázky ja odpovedám:
– facélia v našom oprípade bola vysievaná ako hlavná plodina o výmere okolo 1 ha
– v normálnom agrotechnickom termíne
– kvitla 1 mesiac
– bola naozaj silno navštevovaná včelami
Výmera nebola naozaj veľká, ale skúste osiať väčšiu plochu keď pôdu nevlastníte. Dosť veľký problém bol výskyt buriny, znovu narážate na problém správnej agrotechniky, kde nato zobrať!
Mám skúsenosti i s veľkými výmerami vysiatej facéli, ale bola vysievaná po zbere obilia poľnopodnikmi vo Veľkokrtíšskom okrese na získanie semena a hlavne ako zelené hnojenie pôdy. A možno agronómovia to robia aj pre včelárov, veď majú aj prečo, včely im potom zadarmo opeľujú iné plodiny v inom čase. No stále zostáva faktom, že facélia pomahla k čiastočnému rozvoju včelstiev v danom období, ale facéliový med nik neponúkal na predaj.
Pre zaujímavosť uvádzam mednatosť facélie podľa údajov v knihe od Antona Juríka: facélia – 1,73 mg, cukornatosť 34%, pre poravnanie malina – 12,96 mg, cukornatosť 24,2%. Množstvo vylúčeného nektáru v kvetoch maliny je 7 krát vyššie, na druhej strane cukornatosť v nektáre facélie je ozaj vysoké. Zrejme pre vysoký obsah cukrov včely facéliu rady navštevujú. Rada: vysievajte, veď naši starí hovorievali" babce k babce budú kapce". Prajem Vám veľa elánu do pri zlepšovaní včelej paše.
Anti
Určite si treba vyskúšať porast facélie na znášku, ale nie v 1-nom roku … , potom si môže včelár urobiť závery.
Zasiať ju treba aby kvitnutie nasledovalo tesne napr. po odkvitnutí lipy, znáška sa predlžuje a včelstvá sú vo výbornom kondičnom stave. Nemôžno zabudnúť ani na množstvo peľu, čo tiež prispeje k väčšej produkcii tohto produktu.
Cena za 1 kg sa môže pohybovať aj okolo 50 Sk, preto sa treba obzrieť aj v inzerátoch, aby ekonomika prípravy pôdy a zasiatia na 1 ha bola čo najnižšia.
Na tvorbu nektáru má vplyv viacero faktorov, určite najpodstatnejším je celková príprava a najmä zloženie pôdy, tu možno hľadať prečo facália nemusí produkovať toľko nektáru akoby sme si priali, resp. koľko udáva literatúra.
Doplnenie – nová rastlina to určite nie je ! Jej prítomnosť na našom území je poriadne dlhá, čo ja viem tak to budú 50. – 60.-te roky, keď sa objavuje v tlači a včelárskej literatúre.
Chcem sa len opýtať či bola tá facélia sieta ako hlavná plodina alebo bola siata až po hlavnej plodine – koncom leta. V ktorom mesiaci bola vysievaná a ako dlho jej trvalo kým prišla do kvetu. Tiež by ma zaujímalo ako dlho lán Facélie kvitne.
Možno má na medovanie Facélie vplyv viacej faktorov a v roku keď ste to skúšali to nevyšlo. Niekedy nevyjde ani znáška z lipy a to je jediné čo ja môžem pravidelne čakať.
Možno by som to chcel s Facéliou skúsiť. Zistil som si že OSIVO – ZVOLEN ponúka semeno Facélie po cca 80,-Sk/kg. Na ha myslím stačí 20 kg.
Všetky skúsenosti o tejto novej včelárskej rastline potešia a možno by sa mohla stať jednou z mála rastlín ktoré sú v takom množstve že pravidelne sa dá u nich počítať so silnou znaškou.
V každom prípade by bola škoda to neskúsiť.
Určite sa po budúcej sezóne podelím o moje nové skúsenosti s pestovaním Facélie a jej vlyve na znášku.
Tomáš Beňo
To čo som napísal o medovaní facélie "včely sa na kvete viac hrajú, ale nektáru získajú poskromne", vychádza aj z osobnej skúsenosti. Náš predseda ZO SZV v Dolných Strhároch neodolal chvály na facéliu a na svojich pozemkoch vysial jej semeno. Parcela začínala cca 20 m od jeho stanovišťa. Sledovali sme jej kvitnutie, nálet včiel na kvet, sledovanie váhy a v neposlednom rade silu včelstiev idúcich do zimy.
Výsledok pokusu?
Taký aký som napísal "hranie…" vo Fóre. Facélia pomohla včelám – nemuseli ďaleko lietať za kvetmi… Tento pokus robil včelár dva roky za sebou a prestal s ním…
Týmto eskurzom však nechcem spochybniť snahu včelárov o jej vysievanie, "veď kvet ku kvetu, bude aj medu".
Medovanie rastlín a poskytovanie medovici stromami je nevyspytaľné. Neraz som zaznamenal znášku (oznámila mi to váha) a pritom zdroj znášky som nenašiel, hlavné bolo, že prínos bol. Raz v septembri som sa ocitol na hrade Modrý Kameň. Moje citlivé ucho naprogramované na včelí šum, zachytil ozvenu včiel od blízkych mohutných javorov. Kontrola z blízka potvrdila slušný nálet včiel na listy javorov, ktoré sa leskli od výlučkov vošiek, len škoda že slnčné lúče ich rýchlo zahusťovali a včely ustávali s náletom. Chcem k tejto problematike dodať, že v okolí včelnice je toho čo kvitne dosť a váha skôr zaznamenáva úbytok a keď sa nám zdá, že včely nemajú z čoho zbierať nektár, jazýčok na váhe sa dvíha. Aj takáto môže byť príroda, navyspytateľná a tajomná.
Anti
V článku som písal len to čo je všeobecne známe, určite to nie sú žiadne neoverené resp. nepotvrdené údaje. Ide veľmi silno medonosnú a peľodajnú rastlinu. Sám mám skúsenosti zo znášky, bola posiata cca 2 km odo mňa a včely sa išli potrhať. Jej mednatosť ako je písané v článku zívisí od celkovej prípravy pôdy a jej zloženia.
Určite nechaj voľné pole pre včely a navláčia medu, že môžno bude treba dodať len 4-6 kg v druhej polovici augusta a zvyšok donosia v septembri.
Ďakujem za odpoved.
Neviem či som dobre pochopil to, že facéliu včely tak hromadne navštevujú hlavne pre peľ a nie pre nektár a teda sa nemusím obávať znášky. Totiž úvodný článok ospevoval faceliu ako silne medujúcu rastlinu, ktorá meduje aj za chladných dní. Máte skúsenosť že tomu tak nie je a že poskytuje len peľ ?
Bol som sa pytať na PD a vraj ju budú zaoravať až v októbri, takže až po odkvitnutí. Stihne totiž vykvitnuť v septembri. Zaorú ju až po kvete alebo počas kvitnutia.
Nemám skúsenosti s takouto neskorou znáškou takže neviem ako by som to riešil ak by náhodou prišla.
Je znáška z facélie úplne vylúčená? Alebo je vylúcená z dôvodu pozdého vykvitnutia, tým že bola vysiata až po obilninách a kvitnutie vychádza až na september?
Miro
Máte predčasné obavy čo s medom. Nebojte sa, nebude ho toľko aby sa nezmestil do plodiska. Ak majiteľ seje facéliu po obilí, robí to len preto, aby ju mohol v začiatkoch kvitnutia zaorať. Facélia je (ak ju nechajú kvitnúť) dobrá na peľ , ale nejaký význam na dobrú znášku nemá, je to len na hranie sa včiel na kvete a zúčastňuje sa toho veľa včiel.
To, že vaše včely sa na nej “upracujú” nemajte obavy, dlhoveké včely ostanú nedoknuté, “prác sa budú zúčastňovať len staršie lietavky a tie včely, ktoré sa vnútorne nediferencujú na zimné a tie, či budú pracovať alebo nebudú, UHYNÚ!
V blizkosti stanovišťa mojich vciel vysievaju po žatve obilia faceliu ako druhú plodinu na zelené hnojenie. Neviem ci je vhodné ak znaška pride velmi neskoro, lebo ked je facelia vysiata až po obilí tak zacina kvitnuť až v septembri. V tedy sú uz vyliahnuté dlhoveké včely a neviem či ich to velmi nevysili a nezkrati dlžku ich života a tým negatívne nepôsobí nazimovanie. Okrem toho je to čas keds sa zakrmuje takže neviem ako potom vytáčať. Alebo nechať med z facélie na zimovanie?
Má niekto podobné skúsenost?
Miro