Po posledním vymedování je hlavním problém uložení a zejména ochrana rezervních souší před jejich zničením zavíječem voskovým. Hermetické uzavření všech plástů bez zavíječe nezajistíme, tak nezbývá než několikeré síření a ani přesto někdy nezabráníme zničení části soušů.
Vcelárim v okrese Galanta v obci hrušov, kde pracujem ako agronóm ovocinár na družstve. Momentálne obhospodarujem 80 rodín.
Rád by som sa podelil o moje skúsenosti so zazimovaním plástov po vytočení bez akej koľvek ochrany proti vyjačke. Vo všetkých rodinách mám plastovú materskú mriežku, priesvitnú, pretože tá sa neláme, ako nepriesvitná a neohne sa ako drôtenná. Tým pádom mám takmer 100% – nú istotu, že mi matka neprejde do medníka. Ale poďme k veci V auguste ( v polovici) posledný krát vytáčam med ak tam nejaký ešte v tomto čase je. Medníkové plásty nevraciam naspäť do medníka, ale si ich uložím vo vnútri kočovných vozov do chodby, materskú mriežku odstránim a cez presakovacie viečka a 3,5 l fľaše zakrmujem včelstvá cez medník(prázdnybez plástov) na zimu. Skŕmim tri dávky a po zakŕmení začiatkom septembra vrátim očistené materské mriežky na plodisko. toto plodisko prekryjem igelitom, tak aby v predu zostalo 10 cm neprekytých a vrátim plásty späť do medníka. Včely pri tomto spôsobe zostávajú v plodisku(spodný nádstavok) a pri oteplení a preletoch idú aj do medníka a plásty si ošetrujú proti vyjačke sami. Pri tomto spôsobe je bezproblémové aj preliečenie pretože nieje potreba zvyšovať dávky amitrazu ako pri zimovaní včiel v medníku. veľmi stručne ak by ste chceli vedieť viac, inf. [email]pdhrusov@stonline.sk[/email]
Vážený kolega, včelárim v troch nadstavkoch a s oddeliteľným dnom. Už tridsať rokov zásobné plásty zo zostavy neodoberám a neskladujem osobitne ani jediný medníkový a plodiskový plást. Predstavte si okolo 11OO plástov umiestniť v osobitnej mistnosti a síriľ. Hneď po vytočení posledného medu (zač.augusta dve debničky prekladám na na oddeliteľné dno a plodisko bez zúženia ako tretie. Povalovým alebo vonkajším, ktoré je zavesené na zadnej strane debničky zakŕmim. Nemám s tým žiadne problémy. Prebytočné plásty- 4ks vyraďujem až jar a nahradím ich medzistenami. Fumigáciu robím bez prítomnosti plodu v októbri a novembri keď fumigant vkladám na do úľa a na pásik pridávam 1-2 kvapky Varidolu naviac. Posledne hlavný letáč na zimu uzatváram a otvorím letáč (100x12mm na druhej debničke, ktorý mám vyhotovený na každej úľovej debničke. Pred uteplením povaly úľa kladiem krížom tri hranolky nad chumáč krížom cez rámiky aby včely mohli v zlomových situáciách prechádzať z uličky do uličky nad rámikmi. Cellú povalu prekryjem dýchateľnou vrecovinou! (žiadnu nepriedušnú fóliu) a na vrecovinu tri kovralové koberčeky. Nad takto uteplenú povalu položím rám aby vzduch obohatený o vodu sa nezrážal na plechových strieškach. Nič lepšieho nyvymyslíte.
Anti
V textu je uvedené, že lze tento způsob použít pouze při krmení včelstev do sklípku nebo podmetu (tedy ze zadu) a nikoliv zhora přímo do plodiště.
Každý včelár má nejaký spôsob ochrany pred vijačkou, ja zimujem včelstvá v medníkoch (2. nadstavok), pretriedené plásty po poslednom vytočení vložím do plodiska, kde ich včely očistia od medu. Táto posledná úprava je urobená pred jesenným zakrmovaním. Ak ide napr. včelstvo zimovať na 10 plástoch, do plodiska vložím 7-8 vytriedených plástov, od steny úľa nechávam voľný priestor na prúdenie vzduchu, aby okrajové plásty nesplesniveli. Toto ale nehrozí pri úľoch, ktoré majú odnímateľné zasitované dná. Každý ale máme iné prírodne a klimatické podmienky pre chov včiel a tak potrebné úkony pre úspešné prezimovanie musíme prispôbiť daným podmienkam, konštrukciii úľov …. atď.
Ďakujem Miloslavovi za hodnotný príspevok, no ako postupovať pri včelstvách ktoré sú kŕmené povalovým kŕmidlom ?