Január patrí medzi najchladnejší mesiac roka. Denné teploty sa udržiavajú pod bodom mrazu, keď nechýba nielen dostatok snehu s občasnou poriadnou metelicou, ale aj studený vietor a silný mráz s teplotami od -10°C do – 15°C v nižších polohách, v podhorských oblastiach je to aj cez -20°C. Po decembrovom slnovrate (21.12) sa nasledujúce prvé januárové dni pomaly predlžujú.
Nepochybujem, že včely plodujú už po zimnom slnovrate.
Inak 24.1.2009 som bol svedkom neúplného preletu. Má niekto s takýmto prípadom skúsenosti? (nebol umelo vyvolaný, včelstvo je vonku pod holým nebom).
Váž.p. Šebošík
Chcem sa Vám ospravedlniť za moju "kritiku" na uvedený článok. Svoje dôvody prečo tak činím, som uviedol v odpovedi p. M.Bencúrovi.
Važim si Vašu ponuku na spoluprácu, ktorú prijímam a som ochotný pripraviť a poslať postupne zaujímavé témy na včelársku tému. Keďže elektronickú poštu som začal čítať len teraz, nepoznám podmienky zaraďovania článkov na vaše stránky. Prosím Vás o zdelenie termínov dokedy mám pre jednotlivé mesiace materiál zaslať. Anti
Môj e-mail: [email]turcani@gmail.com[/email]
Vážený pán kolega !
Zhrnúť problematiku zimujúceho chumáča do niekoľkých viet sa naozaj nedá ! Ako celý proces zimovania prebieha bolo popísané už mnoho článkov, vedeckých prác a pod.
preto rád privítam Vaše skúsenosti a poznatky z tejto oblasti.
K dispozícii je Vám priestor, ktorého je dostatok, tak môžte v komplexnom článku popísať priebeh zimovania, tvorby chumáča, kolobehu včiel atď.
Táto diskusia je predsa o tom, ako si môžme vzájomne vymeniť získané informácie, popr. ich doplniť, alebo opraviť. Získané poznatky s takejto diskusie prispejú
k rožšíreniu tej-ktorej problematiky, lebo včelárenie je naozaj "široká" oblasť.
Každý má možnosť na tejto stránke prezentovať vlastné znalosti a oboznámiť aj ostatných včelárov.
Na daľšiu spoluprácu sa teší
redakcia – Laco Šebošik
e-mail: [email]redakcia@vcely.sk[/email]
Odkaz pre autora:Rok pri včelách
Každý autor, ktorý píše a radí včelárom, ba mal poznať problematiku o ktorej píše hlboko dozadu, aby mohol konfrontovať svoje poznatky a interpretovať ich správne.
1./ Zimný chumáč. Píšete o tom ako prebieha "kolovanie" včiel priochrane zimujucich včiel v zimnom chumači. Je to naozaj tak. len výmena okrajových včiel neprebieha tak rýchlo a včely, ktoré sa zúčastňujú na tajto činnosti sú starsie nie dlžkou života, ale svojou biologickou vyspelosťou v štádiu ako sú lietavky. Proti nadmernému chladu sú odolnejšie. Ak na okrajoch chumšča ostanú mladé včely, tie odpadávajú a hynú na dne úľa. Druhým faktom je. že včelyktoré sa zúčastňujú tejto činnosti, sa pred tým nasajú zo zásob približne až na sdem dní, až potom odchádzajú do stredu chumača a nahradia ich nové.
2./ Plodovanie matiek v januári. Vy a často aj iní autori vy- kladajú plodovanie matiek rôznymi príčinami, ako mladé matky, genetické danosti matiek, predlžovanie dní a pod. Moja interpretácia tohoto fenoménu vidím trochu inak.Je zvláštne, že tento jav som nikdy nespozoroval v novembri a decembri, aj napriek tomu, že dostatok teplých dní a pritom som nikdy nenašiel hocijakú formu plodu. Včely ako také prešli dlhým fylogenetických vývojom a je pravdepo- dobné, že v tých časoch boli práve spomenuté mesiace časom zimného oddychu.
Podľa môjho poznania plodovania matiek v januári a febru- ári a samozrejme aj ďalších mesiacoch je okrem iného (druh ako každý hmyz iný musí plodovať, aby prežil), jedi- ne denná teplota s plusovou hodnotou. Je tu jedna základná podmienka, zimujúce včelstvo musí byť kompaktené, mať zásoby v dosahu zimného chumáča a mať mať oplodnenú matku.Plusová denná teplota je tým spúšťačom či v januári alebo februári matka začne plodovať. Rakúsky včelársky vedec Dr.Pachhaker vo Viedni to dokázal pravidelnou kontrolou zimujúcich včelstiev vždy vtedy, keď sa ukázala plusová teplota a zapísal počet položených vajíčok. Zosta- vil hodnovernú tabuľku npr. ak bola teplota +1°C M položila 25 vaj., pri +5°C M položila 5 krát 45 vaj.= celkom 225 vaj. Ak nasledujúce dni priali včelám, tie sa o vyliahnuté larvičky postarali a tie sa j vyliahli. Keď spočítame plusové teploty (len denné) npr. 50 stupňov krát priemernou hodno- tou 40 vaj. na jeden stupeň dostaneme údaj, že M mohla položiť za január okolo 2 tis. vaj.
Tento január oproti vlaňajšiemu bol teplejší, nameral som hodnotu plusových teplôt 79°C x 40 vaj. to bolo cca 3 tis. vaj. Nočné teploty nie sú pre včelstvo a M také dôležité ako denné. Určitá korelácia, že to tak je, svedčia zaznamenané plusové denné teploty s porovnaním úbytkov na váhe, kto- ré sú za dni keď sa včely starajú o plod a liahnu sa mladé včely vššie až o 3 až 4 dag ako v dňoch bez akéhokoľvek plodu (od 1,2 do 2,0 dag) . Pri kontrole zimujúceho včelstvu som a kolega našiel koncom mes. január aj 3-4 dm štvor. plodu.
3./ Vyrušovanie zimujúcich včiel. Hraboše (poľné myši) sa nemôžu považovať za škodcou včiel. Ich biológia je celkom iná a potrava zameraná na rastlinnú.
Čo sa týka piskorov, sú to naozaj nebezpeční škodcovia a naozaj úle navštevujú ako prajnú komoru. Chcem poukázať, že doporučovaná ochrana 7 mm vysokého otvoru na letáčovej zástrčke je doslova zlá! Ak sa piskor dostane k takémuto otvoru, istotne sa do úľa dostane. Piskor má totiž lebku vysokú 5 mm a širokú 6-7 mm. Už i zimný letráč vysoký 7 mm nízky a znížiť ho na 5 mm je hazard, lebo výmena vzduchu z úľa von sa zastaví. Preto to treba riešiť ochranu letáča iným spôsobom npr. úzkym 2 – 3 a vyso- kým 2 cm prekryť mater.mriežkou alebo plechom s 5,5 mmotvormi, kde je dostatok miesta na vnikanie vonkaj- šieho vzduchu a odchádzanie vnútorného nasýteného parami.
Anti.