Štátna veterinárna a potravinová správa Slovenskej republiky v zmysle zákona č. 488/2002 Z.z. z 19. júna 2002 o veterinárnej starostlivosti a o zmene niektorých zákonov v rámci spolupráci včelárskych inšpektorov s veterinárnou správou pre riešenie zdravotnej situácie v chovoch včiel na území Slovenskej republiky v roku 2005 vydáva tento metodický pokyn č. 4/2005
No neviem.
Myslím, že to má niečo do seba, ale takýto zásah sa určite nedá urobiť ako píšete v septembri alebo októbri. Vtedy už ťažko môžeme nútiť včely podnecovaním, aby si vystavali nové dielo a potom ich ešte dodatočne zakŕmiť. Veď práve takýmto neskorím opatrením, by sme si značne opotrebovali zimnú generáciu včiel, ktorá má prezimovať a v budúcom roku založiť novú. Ono je to problematické urobiť kedykoľvek počas roka, pretože ak skoro z jari prerušíme plodovanie o 3 až 4 týždne, tak čoskoro nám generácia zimujúcich včiel vypadne a nebudú sa nám liahnuť nové včely. Ak to urobíme až v priebehu júna, kedy včely dosahujú vrchol plodovania a od terajšej sily bude závisieť ich sila s akou pôjdu do zimy, tiež si nenávratne zdecimujeme množstvo zimujúcich včiel. Ďalej tu vzniká problém s tým, že ak matku zatvoríme v júny alebo v júly do klietky, tak sa ju včely zrejme budú snažiť vymeniť, pretože práve v týchto mesiacoch majú určitú predstavu o intenzite plodovania. Z toho asi vyplýva ďalšia práca navyše a to právidelná kontrola a likvidácia materských buniek. Zrejme najvhodnejším zásahom, by mohol byť mesiac máj, ani príliš skoro a ani veľmi pozde. Ďalej je tu ďalší veľký problém, čo so spórami, ktoré si včely nesú na povrchu tela alebo s tými, ktoré aj naďalej ostali v medovom vačku a neprešli ďalej do tráviaceho traktu. Mylím, že včely počas nášho krátkodobého väznenia nebudú v rojáčiku vôbec kaliť, ale počkajú na možnosť preletu, čiže až na to, keď budú osadené v novom úli. Naozaj pri väčšom množstve včelstiev, to bude ťažko technicky, ale aj finančne zvládnuteľné. Tú dezinfekciu úľov a ostatných včelárskych pomôcok treba naozaj zdôrazniť, lebo ak sa "odflákne" celá naša snaha je zbytočná.
Odkaz pre Apis
To čo som sa v pokynoch o ozdravení včelstiev postihnutých morom plodu v Pokynoch dozvedel ma doslova vyviedlo z miery. Zdá sa mi, že od stola sa dá všetko nariadiť, aj vyliečiť včelstvá napadnuté morom. Ozdrvaiť 2-3 včelstvá navrhnutou matódou by som pochopill ale 2O a viac to nie je technicky a ani prakticky možné. To radšej ponosiť všetko na jednu kopu a zapáliť.
A ešte k tomu si prečítať takú perličku, vraj vyhladovaním včelstiev sa včely očistia od spór a dokonca sa po 9 dňoch sa hladovaním stanú "dlhovekými" . Aké jednoduché, v lete vychováme 3-4 kg včiel odoberieme im zásoby a ony sa "transformujú" na dlhoveké. Lahko zistíme kedy sa stanú dlhoveké, vtedy ked nám padajú z plástov a začínajú hynúť ? ! Stačí im podať zásoby a….. máme rabovku ako hrom.
Zatiaľ sa dlhovekosť vysvetľuje starostlivosťou kŕmičiek o časť larvičiek, výdatnejším kŕmením. Ja už viac rokov sa zaoberám týmto fenoménom a myslím, že dlhoveké včely naozaj vznikajú po vyliahnutím, keď sa mimoriadnym zkrmovaním dusíkatých látak, časť včiel vnútorne diferencuje na na dlhoveké. Vo včelstve naozaj existuje ďalší fenomén nazval som ho status qvo – t.j. ak včelstvo za určitý obmedzený čas sa nestará o plod večely nestarnú, čo sa dá využiť pri pridávaní matky až na 9-ty deň ked je všetok plod zaviečkovaný.
Anti
Metodický pokyn č. 4/2005 Veľmi zaujímavé a z praktického hľadiska naozaj podstatné informácie, hoci nikomu neželám, aby po ich aplikácii musel siahnuť. Predsa len – som trochu prekvapený: Čím sa dá vysvetliť, že hladovaním včiel môžme dosiahnuť jeho [zásadné] ozdravenie? Dobre, spory sú najmä v traviacom trakte, ale iste sú aj na samotných včelách a tam zrejme aj pretrvajú, alebo je to inak?
A zaujala ma aj veta, ktorú som doteraz nikde nečítal: "Tým, že včely po deviatom dni nechovajú plod, transformujú sa na dlhoveké." Môže k tomu niekto niečo uviesť ?