Po vytočení zrelého medu s obsahom vody pod 18 % a po jeho vyčírení a odobratí peny sledujeme tú správnu chvíľu zakalenia medu, keď už nemá iskru, kedy môžeme začať s jeho pastovaním. Na získanie zrelého medu má výhodu úľový systém s nízkymi nástavkami, kde i pri menšej znáške sú celé rámiky zaviečkované. Pastovaním dosiahneme, že med bude vláčnejší a docielime to tým, že ho budeme denne niekoľko minút miešať.
Priateľ Turčáni,
máte pravdu, v slovenčine skutočne poznáme krémové maslo alebo krémový med. Slovenčina však pozná aj slovo pasta, ktoré je z taliančiny a označuje polotuhý potravinársky výrobok, napríklad sardelovú pastu, ktorá sa používa ako prísada do nátierok na chlieb alebo pečivo. Podobne môžeme chápať aj použitie pastového medu ako ochucujúcu prísadu na chlieb z maslom. Slovo pastový znamená urobený v podobe pasty. U slova pastovať dačo vznikajú v tomto spojení pochybnosti lebo sa tým myslí napúšťať natierať pastou. Preto je chyba ak hovoríme o pastovanom mede, ale nie je chyba keď hovoríme o pastovom mede. Teda nepastujeme med, ale ho spracujeme na pastový med. Vaša pripomienka je správna.
Najskôr odkaz autorovi a ostatným autorom komentárov. Na túto tému pred desiatimi a viac rokmi sa hodne diskutovalo a vtedy sa ujednotil aj názov upraveného medu usmernenou jemnou kryštalizáciou medu. Prijal sa ako jediný správny názov upraveného medu a to "krémový med". Preto by sme ho mali aj používať. Neberte to ako môj povýšenecký názor, každý spisovný jazyk sa riadi aj správnym pomenovaním produktu.
Druhá pripomienka je k spôsobu krémovania medu v konve pomocou jej otáčania na ložiskách či vhodných kolieskach. Je isté, že pridaním malého podielu krémového medu (ale i bez neho) med skryštalizuje, ale častejšie sa vytvoria hrubozrnné kryštály, čo nie je žiadúce. Princíp krémovania je založený na rozbití kryštálikov a to sa dá jedine vhodnými miešadlami, npr. hranolmi z tvrdého dreva. Výsledný produkt musí byť jemný ako krém.
Priateľ Hečko,
ospravedlňujem sa za narýchlo urobené fotografie. Samozrejme, že med treba pastovať antikorovou špirálou, ale ja ju nemám, ja pastujem med otáčaním celej kanvy na kolieskach za použitia štartéra na urýchlenie procesu pastovania. Tú antikorovú špirálu som si už kúpil na celoslovenskej včelárskej výstave v Liptovskom Hrádku. Článok som však spracoval ešte niekedy v auguste. Správne ste však vystihol skutočnosť, že spôsoby pastovania sú rôzne k čomu inšpirujú aj moje fotografie.Teší ma váš názor.
Doplním niekoľko informácií k postupu pri pastovaní medu.
Receptúra je na 35 kg medu, vždy je potrebné 3% štartéra z celkového množstva medu, ktorý sa má pastovať. 1. Príprava štartéra : Do 800g tekutého medu sa pri teplote 20-25 o C intenzívnym miešaním, napríklad vŕtačkou, zapracuje 200g akéhokoľvek skryštalizovaného medu. Táto zmes sa uloží pri teplote 10 o C a každých 12 hodín sa opäť intenzívne premieša. Pokračuje sa kým med nie je stuhnutý na pastu. Takto pripravený štartér sa musí použiť behom niekoľkých dní. lebo sa kryštalizácia ukončí a štartér prestane byť „živý“. 2. Naočkovanie medu štartérom : Štartér sa nesmie pred vmiešaním zohriať na izbovú teplotu, preto ho najprv rozmiešame v rovnakom množstve tekutého medu, teplého nie viac ako 20 o C. Túto zmes intenzívnym miešaním vŕtačkou zapracujeme do 33kg tekutého medu, ktorý nesmie byť teplejší ako 27 o C. Med plníme do pohárov, ktoré uložíme do chladnej miestnosti, najlepšie 10 až 12 o C. Podľa skúseností niektorých včelárov s pastovaním, je med pastovaný týmto spôsobom často príliš tuhý. Istejšie je med ponechať v kanve pri teplote nie vyššej ako 20 o C a po 2 až 3 dňoch ho ešte raz intenzívne premiešať. Med pastujeme hneď po medobraní a na plnenie medu do pohárov obvykle v tomto období nie je čas. Údajne vraj neprekáža napastovaný med uskladniť v kanvách, v ktorých bol pastovaný. Do pohárov sa plní neskôr, ide to ľahko, ak ho zohrejeme, napríklad na slnku, na teplotu okolo 30 o C a premiešame vŕtačkou. Dá sa to robiť počas horúcich júlových a augustových dní. Ak plníme do pohárov už napastovaný med, máme 100% istotu, že má správnu konzistenciu.
Pastovaniu medu sa venujem niekoľko rokov a skutočne potvrdzujem jeho výhody obzvlášť pri konzumácii medu. Pastovaný med nesteká z natretého krajca chleba, pri používaní ako sladidlo sa lepšie naberá a prenáša. Jednoducho človek nie je od medu celý "ulepený". Žiaľ aj moja skúsenosť s takýmto medom nie je pri jeho predaji veľmi pozitívna. Moji odberatelia väčšinou žiadajú, aby bol med tekutý. Neustále v nich prežíva stereotyp že pastovaný resp.skryštalizovaný med je menej cenný. Preto sa snažím týmto odberateľom vysvetľovať, že kraštalizácia medu je prirodzený proces. Napriek tomu len veľmi pomaly sa dostáva do povedomia ľudí táto skutočnosť. Teší ma však, že už sa objavujú aj takí záujemcovia o med, ktorí si vyslovene žiadajú skryštalizovaný med a nemusí byť ani pastovaný. Osveta na tomto poli je ešte stále slabá. ale už sú tu prvé lastovičky. Cestou masmédií pozvaní včelári diskutujúci o problematike medu vnášajú do povedomia naších ľudí aj tieto pre nich nové informácie. Zatiaľ je to však málo. Chce to ešte veľa trpezlivosti a zmeny myslenia. [color=maroon] [/color]
Aj ja sa teším každému príspevku "z praxe". Veď človek sa má stále čo ucit. Pastovanie určite skúsim, ak sa včielky postarajú, že bude čo pastovat. 🙂
Neodpustím si však jednu poznámku k použitému náradiu. Myslím, že nieje vhodné miešať tak vzácny produkt, akým med je, miešadlom inak používaným na "čosi iné". Povrchová úprava týchto miešadiel tiež nieje vhodná na účely popisované autorom. Takže ja by som radšej siahol po klasike uloženej na obrázkoch vo vedierku.
Všetkým čitateľom želám pekný deň.
J.
Dakujem autorovi za kvalitny prispevok, ktory obohatil moje poznanie a dal mi navod na riesenie niektorych praktickych problemov. Skusenym vcelarom formatu pana Hajeka to nie je treba, co vsak neubera na aktualnosti a kvalifikovanosti prispevku. Opakovanie je matkou mudrosti a prispevok s cennymi praktickymi radami urcite vyuziju viaceri vcelari i spotrebitelia medu z domacej produkcie.
Autor oprášil známe vedomosti o pastovanom mede, ale treba rátať s tým, kde žijeme. Naša verejnosť veľmi málo toho vie o mede a skúste na trhu predať pastovaný med, ktorý vystavíte na pulte spolu s tekutým medom. Zistíte, že sa Vám neminie a každý kupujúci spravidla siahne po tom tekutom. Kto napraví a zvráti mienku spotrebiteľov? Dokedy budú podozrievať včelára, že taký med je zcukrovatelý a porušený repným cukrom? Zaujíma to médiá a centrálne úrady? Naše spolky takisto nič nedokážu, nemáme státisíce Sk na reklamu, nuž a tak med musíme roztápať, aby sme ho v drobnom predali za dobrú cenu. Ja to robím šetrne pri nízkej teplote, ale výrobcovia – baliči používajú k stekuteniu medu norné elektrické tyče so špirálami a med v hobox vrie. Naše kontrolné orgány o tom vedia, ale nepovedia..HMF buď nevedia spoľahlivo zistiť, alebo ich nijako nevzrušuje a nezaujíma v mede na domácom trhu pre spotrebiteľov. Politici a MZd v poslednej dobe uprednostňujú nákup antivirotík, vakcín proti chrípke, ale tieto nepomôžu pri ataku rezistentných kmeňov a proti vzplanutiu obávanej pandémie.Náš pravý med bude vyhľadávaný aj naďalej iba rozumnými spotrebiteľmi, tí hlúpejší budú kupovať med z iných zdrojov než priamo od renomovaného včelára. Pravidelné požívanie pravého medu z našej oblasti bolo a aj je osvedčeným podporným účinkom k získaniu prepotrebnej imunity človeka vočí chrípke.