Zbytky rezíduí antibiotík a chemoteraupetík v mede.
Často sa stretávam s prípadmi keď včelár odovzdá med v dobrej viere, že predáva ten najkvalitnejší med, pretože vie čo na svojej včelnici dorobil. Je si istý aj preto, lebo vie akú technológiu požil pri ošetrovaní svojich včelstiev v boji proti klieštikovi a vie aj to, že jeho včely sú zdravé, pretože nepoužil antibiotiká ani chemoteraupetiká ani len preventívne.
Po určitej dobe sa znovu vraciam k tomuto problému.
Môj článok nebol napísaný preto, aby dokázal priamu súvislosť medzi dodávanými medzistenami (Ms) a zvýšeným výskytom bakteriálnych chorôb, prípadne vnesenie rezíduí antibiotík do do medu. To by bolo nevedecké, niečo si vycicať z prsta a tvrdiť, že je to naozaj tak. Na druhej strane je faktom, že včelári či už vedome alebo nevedomky odovzdávajú vyradené plásty po likvidácii včelstiev postihnutých bakteriálnymi chorobami, do výrobní na spracovanie vosku a následne na Ms bez toho, aby predložili aspoň čestné prehlásenie výrobcovi, že o tom nič nevedia. Výrobne sa kasajú, že ony spracúvajú dodaný vosk na Ms so všetkou dôslednosťou, vosk zahrievajú vysoko nad 100°C, po dobu 1 hod v autoklávoch, čím vraj zlikvidujú B.L. a zbytky liečiv nachádzajúce sa vo vosku. Na druhej strane technológia spracovania vosku pri vysokých teplotách je nevýhodná, lebo trpí kvalita vosku a výrobcovia sa môžu vyhýbať vysokým teplotám, preto včelár nikdy nemá záruku, že to tak je, ako sa vyjadrujú výrobcovia Ms.
Poukázaním na možnosť prenosu spór Bacillus larvae, som chcel vyvolať diskusiu aj na vyšších miestach, či sú dodávané Ms naozaj bez virulentných spór a či infikovanými Ms je možné znovunainfikovať včelstvá. V závere článku som žiadal, aby ŠVPS podnikla reálne kroky, aby každá výrobňa Ms aspoň raz do roka deklarovala nezávadnosť dodávaných Ms. Nestalo sa a každý zodpovedný sa tvári, že nič také na Slovensku nie je, lebo výrobcovia predpisy dodržujú a dodávané Ms nemôžu včelstvá nainfikovať.
Dostala sa mi do rúk Smernica veterinárnej starostlivosti "Zmeny a doplnky" č.j.: 380/93, platný od 1.1.93, písm. b zákona č. 215/1992, pod názvom Dezinfekcia včelieho vosku pre ďalšie použitie vo včelárstve.
Čl. 1.
Citujem časť textu: Spóry B.L. sú veľmi odolné voči vonkajším vplyvom. Do vosku sa spóry dostanú z infikovaného plástu morom, ktoré sú v ňom dostatočne chránené a ich rezistencia ešte stúpa. Ošetrenie vosku pri spracúvaní kyselinou sírovou 96% v množstve 0,5% a teplotou do 100°C je neúčinné, spóry prežívajú bez poškodenia (keď sa Ms dostanú do včelstva včelár sa môže iba čudovať prečo jeho včely sú nakazené). Tvrdí sa, že teplota 117-118°C spóry už ničí.
Tu je ten neuralgický bod tvrdenia, že Ms po spracovaní môžu byť kontaminové, či je naozaj pravda, že výrobcovia VŽDY pri teplote 117-118°C podrobia po dobu JEDNEJ hodiny, sa nedá dokázať.
Čl.č.2 hovorí: "Popis technologického postupu čistenia sprcúvaného vosku"
Tu kladiem otázku: robia RVPS zodpovedne kontrolu týchto zariadení? Veď pri každej tavbe a čistení vosku (naraz 500 kg) nemôžu byť inšpektori prítomní.
Otázka výskytu B.L je nezodpopvedaná, lebo čoraz častejšie sa objavujú prípady výskytu B.L. a čo je nepríjemnejšie aj znečistenia medu antibiotikami u včelárov, ktorí ich včelám nikdy nepodávali.
Preto, keď ŠVPS povedala "A" (vydaná smernica), musí povedať aj "B", čo znamená pravidelne kontrolovať nie len výrobne na spracovanie vosku, ale dať urobiť atesty na inkriminované medzisteny a obsahu rezíduí v nich. Len tak budú mať včelári istotu, že si nie vlastnou vinou infikujú svoje včelstvá. Anti
V článku se stále píše o odolnosti bakterií PLL, že mohou žít ve vosku atd. Je potřeba dodat, že odolné nejsou bakterie PLL ale jejich spory. Rozdíl je asi takový jako mezi slepicí a jejím vajíčkem. Spora dokáže za vhodných podmínek vyklíčit během 24 hodin.
Tak tu sú niektoré antibiotiká, ktoré môže obsahovať med chloramfenykol, streptomycín, sulfonamidy, tetracyklíny, tylozín.
Zmienka bola v článku:
[url=http://www.vcely.sk/index.php?name=News&file=article&sid=91]Monitoring medu na prítomnosť pôvodcu moru včelieho plodu a rezíduí cudzorodých látok [/url]
Tylozín patrí medzi termolabilné látky, pôsobením tepla sa z medu odbúra. Lacný nákup medu z obsahom tylozínu ( cca 19 Sk/1 kg)a následné spracovanie napr. na medovinu poriadne napchá vrecká spracovateľom.
Ja si nemyslím že voskom z medzistien alebo opätovným použitím plástov sa prenášajú nepreukázateľné množstvá antibiotík. Toto moje tvrdenie sa opiera o skúsenosť, keď v dvoch prípadoch včelári ošetrovali svoje včelstvá tylozínom, čo sami aj priznali pri odbere vzoriek. Laboratórne vyšetrenie to aj preukázalo, že med je značne silne kontaminovaný antibiotikami. Tento med bol predaný za veľmi nízku cenu, to bolo v roku 2004. V roku 2005 nákupca odoberal u týchto včelárov vzorky medu obvzlášť dôsledne no ani v jednom prípade sa antibiotiká nepotvrdili.
Mohli by ste, prosím Vás , upresniť, ktoré liečivá spôsobujú reziduá antibiotík a chemoterapeutík v mede? Ďakujem, ma.li