V druhej časti článku je výpis z prílohy č.16 k výnosu č.3322/3/2001-100., na označovanie prípravkov pre ochranu rastlín, ochrany včiel, povinností včelára atď.
2 myšlienky k článku “Poškodenie včiel chemickými prípravkami na ochranu rastlín(2.časť)”
Už nie je možné pridávať komentáre
Ešte dodávam:
Na Internete náš Zoznam nepozná skočku repkovú a spol., škodcov na repke olejnej. Zato Yahoo mňa milo prekvapil článkom uvedeným na adrese: http://www.nasepole.sk/pole10/clanok.asp?ArticleID=19
Štátny tajomník MP SR Ing. Miština zaiste bude sa angažovať za poznatky z VÚRV Piešťany, kde bol riaditeľom a dôverne pozná aj túto problematiku. Starostovia obcí, ktorí by sa mali dať prehovoriť pestovateľmi udeliť výnimku, aby sa repka smela striekať aj v dobe plného kvetu, mali by si preštudovať text na uvedenej el. Adres. Z výskumu vyplýva, že gro ošetrenia repky proti škodcom má sa vykonávať v jeseni a nie v dobe plného kvetu repky. Mám dojem, že tak obsiahly predpis ako autorka zverejnila, už je morálne zastaralý.
Zverejnené objemné právne predpisy pre praktického včelára nie sú lákavé, lebo sú unavujúce svojim rozsahom i obsahom.
Na koncovke výroby mňa osobne zaujíma to podstatné, ako ochrániť svoje včely. Podľa posledného odstavca v 2. časti neochránim ich, lebo pestovateľ môže striekať pre včely jedovatými insekticídmi aj v dobe plného kvetu rastlín. Požiada starostu obce o výnimku, dohodnú sa na zdôvodni nutnosti udelenia výnimky / pestovateľ starostovi bude zato zaviazaný/ a včelár nech si včelári ako najlepšie vie. Rastlino lekári a orgány životného prostredia netrvajú na tom, aby sa striekalo pred kvitnutím, čím by sa včelám veľmi pomohlo. Ak príde k škode úhynom včiel, potom vznikne úloha aj veterinárom spísať zápisnicu, odobrať vzorky, atď.
Ťažko sa presviedčajú konzumenti repkového medu. Odmietajú jeho kúpu s tým, že porast repky
sa strieka jedmi. O biologickom spôsobe pestovania olejnín ako vidieť nedá sa uvažovať.