Je to jedna z ďalších metód, ktorá popisuje dvojmatkové včelárenie s využitím zastrihovania krídel staršej matky. Metóda sa uplatní v miestach so silnou znáškou, kde je nutné brániť rojeniu. V roku 2000 vytvorilo včelstvo vedené metódou podľa tohoto projektu osem nadstavkov, každý zo 40 kazetami zaviečkovaného medu s hmotnosťou 340 gramov.
pán Turčány, myslím že ste správne nepochopili obsah príspevku, ten nepojednáva o klasickom dvojmatkovom včelárení, ale sa zaoberá možnosťou kontrolovať rojenie silných včelstiev, zároveň umožňuje omladiť matku a nestratiť medný výnos, pokúste sa prečítať si ho ešte raz.
milan bencúr
Keďže som hodnotil obsah príspevku nie veľmi lichotivou známkou 2, musím svoje hodnotenie doplniť komentárom. Nie so všetkým v článku súhlasím a preto chcem prípadných nasledovníkov upozorniť na určité riziká, ktoré ich môžu zaskočiť ak sa pre tento systém rozhodnú.
Mám dlhoročné skúsenosti vedenia včelstva pomocou dvoch matiek v trojzostave v miere B 10 a v jeho začiatkoch som si myslel, že som tromfol prírodu. No nestalo sa, i keď súčasnou pomocou druhej matky vo včelstve sa dá dosiahnuť ozaj mohutné včelstvo, ale nie nejakými lacnými trikmi npr. zastrihovaním matky krídla, ale donútením včelstva aby robilo to čo chce včelár. Po tie roky som sám sebe dokázal, že niekedy menej je viac, lebo aj v prírode má všetko svoje hranice.
Pomocou dvoch matiek v jednej zostave, každá so samostatným vývojom a po ich úspešnom integrovaní do jedného včelstva v čase kvitnutia vŕb alebo pred agátom, dokáže takéto včelstvo obsadiť až 5 debničiek miery B 10. Ale tá práca v takejto zostave je nad sily včelára. Predstavte si horizont najvyššej debničke asi vo výške 170 cm nad zemou. Aby som mohol len nazrieť do tejto debničky, musel som si podložiť stoličku či rebrík, ak som chcel zostavu rozobrať a pozrieť sa do plodiska tak jeden úľ dokážem, ale prekontrolovať naraz 5-6 úľov tak …… Nepopieram, výnos bol dobrý ale nie adekvátny tomu množstvu včiel a tej práce, ale mať tak 50 – 100 včelstiev, tak ošediviete. Ak k tomu prirátam, že znáška nie je vždy vydarená, včely med roznesú do všetkých debničiek, tak si nasporíte poriadnu robotu, keď musíte vytáčať med zo 40-tich plástov miesto z 10-tich. Ďalší nedostatok takejto zostavy je aj rojenie, a je jedno, že včely majú priestor, vyroja sa aj tak.
Upustil od tejto metódy, lebo som zistil, že v prírode má všetko biologické hranice a včely tiež. Radikálne som prešiel na úľovú trojzostvu u všetkých včelstvách a s jednou matkou!
Včelárenie v ôsmich nízkych nástavkoch, je pre včelára hotovým rébusom, čo kde, kedy, čo má v tom ktorom čase spraviť. Aj tí včelári, ktorí prešli na systém nízkych nástavkoch, pri počte 50 a viac včelstiev, majú z toho hotový "miš- maš", raz treba debničku podstaviť, potom nadstaviť, matku obmedziť, prehodiť zásoby a ešte ďalšie zásahy. Keď k tomu prirátam prácu s tisícami rámikov pri ich vyhotovení, vytáčaní, skladovaní, zabudnú čo už spravili a čo majú ešte urobiť. K tomu aby včelár nezabudol na niečo dôležité, musí si viesť rozsiahle záznamy a tie potrebujú tektiež čas.
Pán Bencúr, odpustite mi, ale pri čítaní článku som mal dojem, že to čo popisujete je Vašou osobnou skúsenosťou, až kým som neprišiel na jeho koniec a odkaz na zdroj, z ktorého ste námet čerpali. Možno som zle čítal a systém ste vaskúšali aj v praxi, ak nie tak to rýchlo urobte.
Pokyny na vedenie včelstva nebudem komentovať, ale jednu poznámku si neodpustím. V bode Plán č.1 je veta…Keď zastrihneme matke krídla, zabránime rojeniu hneď v jej začiatkoch.
Ja zastrihávam krídla matkám už 25 rokov (pre niečo iné) a včelstvá sa veselo rojili a roja aj v trojzostave (obsah 140 litrov). Neprijímam ani tvrdenie, že včely sa len preto roja, že včelár im nevytvorí dostočný priestor, ktorý každú rojovú náladu potlačí. Ja vychádzam z prírodných daností, že včely žili a žijú aj teraz vo voľnej prírode (v tropických pásmach) voľne na stromoch, kde včelstvo má miesta neúrekom a predsa sa rozmnožujú rojením. Mal by si každý uvedomiť, že rojenie nie je ničím zapríčinené, ono je dané ak má na to vytvorené v prírode podmienky. To čo sa často zdôrazňuje prečo sa včely roja, sú len dôsledky toho, čo sa včelstvo každý rok snaží dosiahnuť a nie príčiny aby rojenie bolo úspešné. Rojenie pre včely je životne dôležité, inak by svoju axistenciu na zemeguli premárnili.
Ďalšie body ako ľahko prísť k vysokým znáškam v našich podmienkach nebudem komentovať, nemalo by to význam a ani priestor. Možno v Amerike je to možné, možno sa to aj ojedinele stalo. Veď o Amerike sa stále hovorí ako o krajine neobmedzených možností, ale u nás máme iba tri znášky (kočovníci aj viac), aj to len vtedy keď je mimoriadne vydarené počasie po celý rok a také od roku 1980 u nás panuje, ale pamätám si aj ďaleko mizernejšie roky (1955-1979). Mať na záhradke jedno takéto pokusné včelstvo, nepoviem, včelár popri iných by sa mu mohol venovať. Myslím si, že obsah článku dospel až do stavu ad absurdum.
Váž. autor, Vašu snahu prestaviť včelárom ako získať za jednu sezónu veľa medu a k tomu pekne uloženému do praktických boxov je lákavé, nechcem znevážiť. Lenže naletieť niečomu čo nie je reálne, je nepríjemné a veľmi nezodpovedné. Anton