Jednoduchá metodika včelárenia s dvoma matkami

Chcel by som sa spytat ked by som ja chcel mat dve vcelstva v B10 potrebujem mat na druhom nadstavku tiez letac asi chapem spravne? a pokial naberaju silu mam ich mat oddelene nejakym docasnym dnom a potom ked bude mat byt znaska mam dno vymenit za matersku mriezku? Chcel by som to vyskusat tak sa chcem uistit ze nato pojdem spravne. Vopred dakujem za pomoc

Čím kratšia rámikoví dĺžka, tým je menej vhodná pre neizolovaný nadstavok. Za minimum dĺžky rámika sa považuje 40 cm. Dĺžky 42 až 45 cm majú vzhľadom k plodovému hniezdu a zimnému chumáču dostatočnú plástovú izolačnú zónu od steny úľa. Preto kratšie dĺžky rámikov 39 a 37 cm nedávajú v nadstavkoch bez izolácie presvedčivé výsledky. Nám v strednej Európe chvíľu trvalo kým sme pochopili, že každá naša miera nie je pre tenkostenný úľ vhodná. Izolačná hmota v teplotných číslach je pre drevo 0,15, pre plást s medom 0,3, pre vzduch 0,02 a pre vzduchom naplnený plást 0,05, teda 3x lepšia ako drevo. Systém Optimál je vynikajúcou technológiou a vzhľadom k tomu, že Ing.Čermák ho úspešne už pred rokmi otestoval v drsných podmienkach Liptova, tak Vám ho ja osobne na zmenu chovnej technológie odporúčam. A prečo dĺžka rámika Langstroth? K tomu nás vedie veľa dôvodov, o jednom z nich píšem aj na tejto stránke, myslím, že v príspevku "Nespia, ale kúria". NN technológia sa nedá objasniť v jednom krátkom článku. Želám veľa radosti z vašich včielok.
milan bencúr

Keď už ste zabŕdli do úľovej otázky. Prečo by sme svetu neponúkli už spomínaný Československý Optimal? Veď podľa jeho stvoriteľov i mnohých(aj veľkých a skúsených) včelárov je to systém dokonalejší. Mne sa zdá, že až na malé výnimky, Langstroth presadzujú včelári mladí, začínajúci a teda neskúsený. Tiež sa chystám prejsť na NN systém a na 90% myslím, že to bude Optimal. Preto prosím Vás pán Bencúr, ale i iných skúsených včelárov, ak týmto krokom podľa Vás ohrozím moje budúce včelárenie, vyhovorte mi ten Optimal. Ak ale nie, tak prosím nepresadzujte Langstroth ako zázrak zoslaný z nebies a nevyhnutnosť. Mne sa totiž argumenty pre Langstroth zdajú založené len na argumentoch pre NN systém a tie spĺňa i Optimal. 🙂 🙂 🙂
S úctou M. Dudoň

Priateľ Prokop, asi ste si túto diskusiu pozorne neprečítal, včelárenie s dvoma matkami predsa nesleduje cieľ zvyšovať objem zasob na zimu, ale mať stále v zásobe mladé matky nultého veku a to predovšetkým cez zimné obdobie a pridávať ich formou oddielku na jar pred znáškou a tým zároveň posilniť produkčné včelstvo o lietavky a mladé včely a plod všetkého druhu. Technológia včelárenia nestojí na mieste, ale postupuje dopredu. Skúste kliknúť napríklad tu, http://www.vcelarstvisedlacek.cz/matky.php , a rozšírte si svoj obzor informácií.

Podľa mňa je jednoduchosť tohoto včelárenia v tom, že výmenu matiek vo včelstve tak každoročne zabezpečujeme úplne jednoduchým spôsobom na jar pred znáškou a nie v lete po znáške. Nepotrebujeme oplodniačiky, materince, manipulačné včelstvá atď. A ak necháme kmeňové včelstvo a aj nadstavený oddielok vyvíjať sa samostatne do mája a vtedy ich spojíme, získame skutočne silné včelstvo, ktoré je schopné doniesť z agáta aj 80 kg medu, samozrejme v dostatočne priestrannom úli a takým je NN úľ, v ktorom do jedneho medníkového nadstavku vôjde asi 20 kg medu. Moji priatelia z Oravy ešte dnes držia manipulačné včelstvá, ktorým v deň odchodu na kočovku odoberú zaviečkovaný plod aj so včelami a posilnia ním v medníku produkčné včelstvá v kočovnom voze. Pán Turčáni nás vždy všetkých v okrese Veľký Krtíš na kočovnom stanovišti obdivoval, že ako dokážeme na severe Slovenska tak dobre pripraviť včelstvá na agátovú znášku. Nuž tak, že ak kočujeme z Oravy s 30 produkčnými včelstvami na agát, tak ďalších 30 manipulačných včelstiev živorí celé leto doma na zahrade. Môžeme byť len hrdí, že sa slovenská včelárska obec môže pochváliť takými menami, ako Ing.Jozef Lasz, Ing.Zdenek Kothánek, Ing.Pavel Fiľo, priateľ Rudolf Valent, priateľ Otto Vízner, Ing. Arpád Németh, priateľ Michal Vinc a mnohí ďalší, ktorí sa stali pionermi nízkonadstavkového včelárenia na Slovensku a ktorých skúsenosti dnes na Slovnesku v praxi využíva už poriadne silná skupina n-včelárov.

Váž.pán Bencúr

Hneď na úvod, na konci môjho predošlého príspevku je nedokončená veta. Moja rada priatelia, nechám to na Vás, vyberte si ďalšiu cestu podľa svojho rozhodnutia.

Už v oslovení píšem, že si Vás Vážim, veď každé pojednanie na týchto stránkach posúva naše myslenie vpred, veď ani ja som nie vševed. Aj odovzdávam čitateľom svoje skúsenosti a tie som vyjadril.
Ale ja predsa vo svojom príspevku nehovorím o type úľa, ja hovorím len o spôsobe jednoduchého včelárenie. Veď moja plocha v zaznávaných úľov "B" s 30-mi rámikmi nie je ani o trochu menšia ako vaša (a mával som aj 50 rámikov) a čo sa týka výnosov 40 kg (tiež mávam aj 60kg v priemere na včelstvo). Ako viete výnosy nie sú podmienené úľom, sú podmienené umiestnením stanovišťa s dobrým znáškovým zdrojom , počasím (asi najviac), kočovaním (a ja nekočujem).
Ja som mal pripomienky k " Jednoduchému včeláreniu", ktoré sľubujete prípadným záujemcom. Ak sledujete Konferenci na vcelárske noviny, jeden šťastný majiteľ 30 úľov Langstrota napísal, že je šťastný, že sa vrátil k normálnym úľom.
Ja som vždy rád, keď čitateľ na môj príspevok zareaguje. Ja to vždy lepšie ako niečomu bezhlavo uveriť a potom nadávať a preto si myslím, že zdravá kritika a následné vysvetlenie je tou správnou cestou. Veď ja sám som prispel 12-mi článkami na tieto stránky "Systém dvoch včelstiev" a bol by som rád, keby Ste boli reagovali s výhradou na môj spôsob. Dúfam, že to tak v budúcnosti bude, vždy sa dá každá téma posunúť dopredu. A o to mi ide.
Ešte na záver, pri včelách som začal už niekedy 1954 s otcom. Začiatok nášho včelárenia bol dobrý, ale potom nastúpilo 25 ročné obdobie nepriaznivého nie zimného, ale jarného obdobia, kedy včely málokedy prišli do dobrej kondícii a keď sme včelstvá ako tak do znášky pripravili, prišla zlá chvíľa kedy sme mohli len Boha prosiť, aby nás nezalieval dažďom. V roku 1978 som na pevnom stanovišti nevytočil ani kg medu. Vidíte aj takúto tvár môže mať včelárenie. V takomto prípade Vám nepomôže ani ten najlepší úľ. Už som tu raz napísal, že keby som som musel obnoviť včelnicu a mal by som aspoň 50 rokov, tak by to boli úle jednoduché, s výškou rámika 180mm a či by som ich dĺžku predĺžil by som ešte rozmýšľal, takže moje názory sú nie spiatočnícke, ale konštruktívne. Nech sa Vám darí. Anton

Nechcem tu viesť s nikým polemiku, lebo to k riešeniu situácie nevedie. Musím však konštatovať, že zmiešaný systém Dadant je jednou z troch variant nízkonadstavkovej technológie na jednom pôdoryse langstrothovho úľa. Tiež využíva možnosť ucelenejšieho rozloženia zásob v nízkom nadstavku a ich rotáciu okolo plodiska s veľkými plástmi, v jarnom období. Matka nemá v tomto prípade snahu klásť v nízkych medníkových nadstavkoch a vytlačí relativne všetok med hore do nízkych nadstavkov. Touto technológiou na Slovensku včeláril v dvadsiatych rokoch minulého storočia veľký včelársky praktik, pán Mikuláš z Jeľšavy. Čiže, ak hovoríme o NN technológii, máme na mysli systém Langstroth s výškou rámika 232 mm v dvojdielnom plodisku a s rámikmi 137 mm v medníkových nadstavkoch a túto technológiu môžme porovnávať so slovenskou mierou "A". Potom je to systém nízkonadstavkový so všetkými nadstavkami rovnakej veľkosti, najčastejšie 159 alebo 185 mm v našich klimatických podmienkach a môžeme ho porovnať s Československou technológiou Optimal od Ing.Čermáka. No a potom je to Dadant JUMBO s výškou rámika 285 mm v plodisku, o ktorom som sa už zmienil. Čiže tri technológie, na jednom pôdoryse, všetky sú nízkonadstavkové. Uzavriem to s radosťou slovami priateľa Vinca z Prešova : Kto začína včeláriť, určite sa zoznámil s výhodami a nevýhodami toho-ktorého typu úľa, neprehliadol ani úľový systém Langstroth a dal mu prednosť. Aj mnohí včelári, ktorí sa rozhodli o rekonštrukciu, prechádzajú práve na tento úľový systém. Nejde o „módny výstrelok“. Vo svete to „funguje“ viac ako sto rokov. U nás by to neišlo len, ak by sme to nechceli. Alebo ponúkneme svetu náš úľ „Tatran B 9“?!

Pán Turčáni, nesúhlasím s Vašim názorom, ale vo svojich príspevkoch robím všetko preto, aby som presvedčenie včelárov ako ste Vy neodsudzoval, ale naopak, s úctou sa pozerám do minulosti. A samozrejme s elánom do budúcnosti. Najskôr chcem pripomenúť, že ja v každom mojom príspevku pripomeniem niektorý úľ z bohatej histórie slovenského včelárstva a k tej histórii patrí aj slamený úľ, ktorý sa stal na Slovensku úspešným priekopníkom technológie nadstavkového včelárenia s rozoberateľným dielom. Touto technológiou Vy osobne včelárite ešte dnes, lebo sa na nej za tých sto rokov nič nezmenilo. Ja viem, že Vy osobne už dožijete pri svojich B-éčkach a na štyridsať kilových medných výnosoch. Viem, že Vás mojim názorom neoslovím. Ale tie "rozprávkové" výnosy sú pri NN technológii naozaj realitou aj na Slovensku. Mnohí včelári to potvrdzujú aj na tejto stránke, napríklad pán Hájek. A nízkonadstavkový úľ sme na Slovensku normalizovali predsa už pred sedemdesiatimi rokmi v roku 1935, len sa nenašli fandovia, ktorí by túto efektívnu technológiu boli presadzovali a pán Mikuláš z Jelšavy na to sám nestačil. O prednostiach včelárenia v úľovej zostave Langstroth už nemožno pochybovať ani na Slovensku. Iba NN technológia má budúcnosť, nič efektívnejšie včelári vo svojej histórii nevymysleli. Preto začínajúci a mladí včelári prechádzajú na úľovú zostavu Langstroth. A ja tejto technológii fandím a chcem im to mojou osvetovou činnosťou aj na tejto stránke uľahčiť. A ak je môj výklad príliš skúpy a z o brázkov ste málo vyčítali, skúste kliknúť na http://nasapravda.weblog.sk/ alebo http://www.vcelarstvisedlacek.cz/vcel_rok.php
milan bencúr

Nič nie je jednoduché
A zvlášť po takomto skúpom výklade popísaný v technologickom postupe pri dosahovaní rozprávkových výnosov. Pýtam sa Vás, koľkoročné skúsenosti máte s nízkonadstavkovým včelárením? Ešte pred skoro dvomi rokmi bol Vašim ideálom úľ zo slamy (je zobrazený v úvode tohoto článku), ktorý ste ponúkali včelárom ako to najlepšie, na dosiahnutie dobrých výnosov.
Pár postrehov: budovať rast včelstiev pomocou dvoch matiek je možné, ale odporúčať včelárom metódu dvoch matiek pod jednou strechou oddelených len materskou mr. je odvážne. Roky som na tom pracoval, dvojvčelstvo môže existovať len krátkodobo, jednu matku vždy odstráni. A budovať včelárenie na náhode je nezodpovedné. Aby to 100% zásah je potrebné zaradiť do výbavy úľa medzidno.
V mojej praxi sa neraz vyskytli v úli s mater. mr. dve matky (väčšinou včely lietali cez očko) ale i cez spoločný letáč. V podstate sú to samostatné včelstvá so svojou materskou látkou. Mal som prípad keď takto žili dve včelstvá. Vo včelstve pod MMr. uhynula M?. Urobil som zásah, matku z nad MMr. som preložil do plodiska, na druhý deň som v úli nemal žiadnu. Spolužitie matiek bolo viacmenej bezproblémové vtedy, keď obe matky boli geneticky príbuzné druhá matka tzv. dcérska M je dcérou tej istej matky v ktorá ostala v úli alebo platilo to aj vtedy keď sa v úli nachádzali dve sestry. Lenže, na jednej strane sa desiatky rokov snažíme vychovať výberom tie najlepšie matky, na druhej strane autor v technologickom postupe využiť rojových matiek odoberaním nadstavkov s roj.MB. Odborníci tvrdia, tento spôsob prináša bastardizáciu matiek, s upevnením častého rojenie. Alebo je to inak?.
Tých výhrad by mohlo byť aj viac, ale to si musí uvedomiť sám včelár. Začiatočník, ten nápady preberá aj s nedostatkami týchto rád.
Dvojmatkové včelárenie vo svete bolo neraz predstavované ako najľahší spôsob zvýšiť silu včelstiev do znášok. Ak ale sledujete desiatky rokov odbornú včel. literatúru, každý jeden spôsob sa vytratil z bežnej praxe.
Ja som bol jeden z tých, čo vypracoval svojskú technológiu dvojmatkového včelárenia. Na týchto stránkach je 12 článkov na každý mesiac, ako treba postupovať.A robil som to cca 17 rokov. Je pravdou, že dvojvčelstvá boli vždy mimoriadne silné, ale môžem napísať, že poznám včelára, ktorý na stabilnom stanovišti, s jednou matkou, úle prístupné zozadu, dosahoval rovnaké výnosy ako ja, ak nie lepšie. Pravda je relatívna.
Začal som pochybovať o správnosti mojej cesty založenej na dvojmatkovom včelárení. Je v ňom veľa rizísk, ktoré som prekonával, npr. len také podávanie zásob dvom včelstvám, ktoré sú nad sebou, atď.
Nakoniec som túto metódu v r. 2003 prestal používať a div sa svete s jednou matkou dosahujem také isté silné včelstvá. Včelie spoločenstvo má svoje ideálne biologické hranice. Dvojvčelstvá potrebovali aj 4-5 debničiek "miery B", a práca v úli, ktorý mal najvyššiu debničku vo výške 1,5m, je otravná a to aj s NN. Ešte jeden problém prináša práca s obrovskými včelstvami, nie vždy a všade je znáška taká bohatá aby debničky včely naplnili (nežijeme v trópoch, kde majú nekonečnú znášku). Potom včelár debničky ponechá a včelly 10-15kg medu uložia do každej debničky alebo prebytočné odoberie a uloží ale kde? keď sklady nemáme chladené? Anton
Preto moja rada, nechajte si problém včeláreni