Výkup peľu na Slovensku je naviac stabilizujúcim prvkom v ekonomike včelárstva, preto sa peľochyty stali v súčastnosti žiadaným doplnkom úľov. V tomto článku nájdete niekoľko obrázkov peľochytov nielen zo slovenských výstav, ale sú tu doplnené aj niektoré zahraničné riešenia peľochytov.
Súhlasím s použitím šplhacích hranolčekov. Tie však nieje potrebné použiť v prípade ak použijete peľové dosky hrúbky 4 mm a medzera medzi prepadávacov a pelovou mriežkou je 10 mm. Nevýhodou ale je že sa tým zúži letáč a tým sa obmedzí vetranie. Nazbieraný peľ máte rovnomerne rozmiestnený po celej časti zásobníka asi preto, že nepoužívate MM.
Výške zásobníka: Zásobník treba vyrobiť taký vysoký aby sa pri vyťahovaní nevysýpal peľ v zadne časti. Práve preto Ak nemáte dosť miesta(výška dna) a nedá sa vám vyrobiť zásobník asppň 20 mm vysoký je potrebné, aby prepadová mriežka nebola umiestnená tesne nad začiatkom zásobníka. Odporúča sa 70 mm. Vo vašom prípade to však nije tak dôležité pretože máte peľ rozmiestnený po celej ploche rovnomerne a preto stačí aj 10 mm vysoký zásobník. Problém môže byť potom ako ho taký tenký vyrobyť. Niektorí včelári vám poradia zásobník s plným dnom zo sololitu a pod. A niektorí zasa zasieťované dno zásobníka. Oddôvodňujú to tým. že peľ sa na sieťke rýchlejšie vysušuje.(Odovzdávanie v mrazenom stave!) Otázka je čo sa stane ak včelár nestihne jeden deň peľ vysypať?
Práve pre potrebné vetranie, je dôležité aby bol dostatočný počet dierok. Ja budem teraz dávať mriežky s počtom dierok cca 1400.
Nemyslím si, že včely využívajú dierky len v prednej časti peľochytu, nazbieraný peľ som mal rovnomerne rozmiestnený po celej časti zásobníka. Je to urobené tak, že mriežky sú umiestnené na šplhacích hranolčekoch, ktoré sú zároveň drevenou výstuhou. Uchytenie mriežky (VP-Ješted) je potom stabilnejšie, neprehýba sa.
Otázkou zostáva, aký použiť zásobník na odber peľu ?
S nižšou, alebo z vyššou konštrukciou rámu zásobníka ?
Ja som vyrobil dno len z dvoma rúrkami pre výlet trúdov, ale myslím že tlačenica na letáči nevzniká kôli nedostatku rúrok, ale preto že po namontovaní peľochytu sa dno dosť uzavrie a včely majú problém s chladením(odvetrávaním). Množstvo dier v peľochyte? Aj to na pováženie.(Je to, ale potrebné kôli vetraniu. Myslím že 900 dier je minimum). Včely aj tak využívajú v prevahe diery v prednej časti. Snažia sa dostať priamo k plodovému telesu. Dá sa to potvrdiť aj tým, že keď nevložíte materskú mriežku a plodové teleso je v druhom nadstavku peľ je rovnomernejšie napadaný v šuflíku, ale nikdy nie je pod dierkami v zadnej časti peľochytu. Pri vŕtaní je vhodné v prednej časti navŕtať dierky na redšie ako je to aj vidieť na obrázku. Hlavne vtedy ak máte nedostatok miesta pre peľochyt a musíte urobiť nízky šuflík.
Ak niekto napíše svoj názor budem veľmi rád.
Inak riešenie ako sú rúrky umiestnené v peľovom dene Laca Šebošíka sa mi zdá velmi šikovné a účelné. Ak rúrky trčia dopredu je problém uzatvoriť úl. V jeho dne je to vyriešené. Ak budem robiť dalšie dno a bude mi to konštrukcia už používaného dna dovolovať, spravým to takto.
Tieto rúrky niesú v úli len kôli trúdom. Uľahčíte tým včelám cestu von z úľa (nie všetkým, ale veľkej časti) a tým zvýšite “výkon včelstva”. Včela potrebuje dosť energie kým sa pretiahne cez peľochyt a takto vlastne prede z rámika dolu a vidí svetlo. Hneď zareaguje a letí von. Vlastne nepotrebujete toľko peľochytových dier, lebo včely sa tak nestretávajú na peľochyte. To je podla mňa dôvod prečo dať rúrky.
BoroZV
No trochu ma len trápilo, že stále riešime to čo už veľa včelárov vyriešilo a používa to. Ak dáte do dna tých rúrok pre trúdy veľa to je práve chyba. V čase keď včelstvo nosí peľ alebo med proste je silný prelet nemajú sa ako včely ako vracať cez rúrku späť pretože cez ňu stále vylietavajú včely. Jednosmerka:-) Jedna za druhou aj po dve naraz. Ak sa podarý za 30 sekúnd vliezť jednej včele cez rúrku do vnútra čo je to v porovnaní s 200 včelami vonka. Dokonca som mal úle v ktorých mám po dve rúrky a pelová mrižka má 4 x 8 mm diery. Znáška peľu pri dierach, rúrkach, dierach a rúrkach v rovnakých úľoch sa nelíšila. Je lepšie ak si trocha pelu prenesú aj bez námahy. To nemože včelárovy chýbať.
Peľ nenosí peľochyt, ale včielky!!!:-)
Silná vyrovnaná rodina donesie denne viac peľu ako 10 rodín kde niečo “neklape”!. Dúfam že som tým nikoho neurazil. Je tu určite viac fundovaných ľudí.
Je 02.30 hod ráno a mne sa dosť drieme.Nejdem to už po sebe ani čítať tak mi prepáčte chyby. Hlavne pán učiteľ by mi dal školy:-)
BoroZV
Zabudol som. Ja som použil 2 ks rúrky 16 mm čo sa používajú na podlahové kúrenie. Rúrka musí byť z vnútrajškom dna zalicovaná a vonka trčať 35 mm až 40 mm.
Vieš názov, resp. web tej firmy?
Na Slovensku síce nevyraba nikto asi nevyraba plastove tabule vhodne ale v Cechach ich vyraba jedna firma a nie su ani drahe cca do 300 Sk za meter stvorcovy, pri hrubke 4 mm, ale maju rozne hrubky
dobry den prosím o link tej firmy v cechach
Na Slovensku napr. táto firma:
http://stikaz.sk/doskovy-material/hps alebo
http://www.folie.krajspol.sk/doskovy-material/files/HPSdoskyzhevnathopolystyr.html
Aký vplyv na zdravotný stav a jeho reprodukciu na včelstvo má jeho orabovanie o desiatky kg peľu, keď literatúra uvádza
že celoročná spotreba peľu vo včelstve je 20 – 40 kg ?
Milan
Ok, nevadí veci treba prediskutovať. Ten poľský patent nepoznám, ale bude to zlé riešenie, keď Vám včely pristávali na rúrkach. Píše o tom aj p. Matyi [url=http://www.vcely.sk/index.php?name=Forums&file=viewtopic&p=2461#2461]v tejto časti fóra[/url]:[i]treba zamedziť aby včely mohli pristávať na rúrkach[/i]
Sú hlbšie umiestnené vo vnútri nábehu, pritom je ich povrch hladký. Vy si myslíte, že priletujúca a unavená včela s obnôžkami dokáže na tomto malom priestore pristáť ?
Pred úľami som presedel desiatky minút, ale počas sledovania, to nedokázala ani jedna. A keby sa jej zachcelo vojsť do rúrky, premávka von z úľa je tak vysoká, že radšej zvolí cestu do úľa – cez peľové mriežky.
Problémom je vyriešiť návrat trúdov do úľa… ja by som skôr zvolil opačné osadenie rúrok. Rúrky by smerovali dovnútra, niekde v zadnej časti úľa….
Tieto peľochyty boli mojou verziou 1.
Teraz pracujem na verzii 2, a tam bude doriešené aj spodné dokrmovanie včelstiev.
Peľové mriežky použijem o hrúbke 4 až 5 mm a otvorov bude 1600, potom môžem porovnať aký vplyv má hrúbka peľovej mriežky na množstvo odobratého peľu.
Zdravím Lacko, mohol by som Ti to napísať aj cez súkromnú poštu, ale takto som umožnil aj "peliarom" zorientovať sa pri odbere peľu.
Ja som podľa poľského patentu vložením niekoľkých rúrok s PET fľaší- priesvitné, lebo vraj včely sa nedokážu na nich zorientovať! Dva roky som bojoval so včelami, aby vyletovali rúrkami a vracali sa letáčom vedúcim pod peľovú mriežku. Každá nová mladá včela, ktorá vyletela rúrkou sa tak dôkladne na ňu zorientovala, že sa cez ňu aj vracala. Výsledok sa rýchlo dostavil na zníženom množstve peľu a to bez ohľadu na hrúbku peľovej pasce (mal som 1mm, 2mm a 5mm) a pritom rúrky boli vystrčené pred úľovým dnom aj 12-14cm. Po dvoch sezónach som s tým prestal a na sekundárny letáč som nasadil priehľadný uzáver, s tromi 5mm otvormi. Tlačia sa tam trúdy ( len v čase preletu), ale tie vypustím na prelet cez kŕmny otvor alebo očko a po 1/2 hodine uzatváram trúdy sa už vrátili, včely to nevedia využiť lebo nie sú zalietané naň. Známy chovateľ včiel od Šiah s obci Tupá, ing. Gusto Kostrian, mi na túto tému povedal toľko:"ja na peľovej pasce vyvŕtam dva otvory niekde vzadu dna s priemerom 7mm a trúdy ich nájdu, vyletia aj sa vrátia cez ne, bez vplyvu na znášku peľu". Možno je to tak a možno aj inak, pri silnej peľovej znáške to až tak nevadí, že časť včiel peľ nezloží do nádoby s peľom ale do plástov pre výchovu plodu. Aj tie musia z niečoho žiť. Takto som konštruoval prvé peľové dná, ale musel som dierky zablokovať, lebo včely s peľom tam stáli v zástupe, aby mohli svoj náklad zložiť v úli.
Aj v Tvojom prípade nižšia znáška nebola preto, že používaš pasce s 2mm hrúbkou, ale možno preto, že využívajú otvory – rúrky pre trúdov. Anton
Konštrukcia peľochytu nie je jednoduchá vec, ako sa na prvý pohľad zdá. Ja som chcel fotkami a stručným popisom voviesť záujemcov o stavbu peľochytov do obrazu.
Peľochyty som si urobil sám a prispôsobil mojim požiadavkám, pritom som na výstavách popozeral množstvo konštrukcií. Niektoré boli zdarilé, iné slabšie, ale každý máme iné požiadavky a najmä možnosti pre úspešnú realizáciu.
Dve fotky som uverejnil vo fóre:[url=http://www.vcely.sk/index.php?name=Forums&file=viewtopic&t=171&postdays=0&postorder=asc&&start=15]Odber peľu[/url]
Výlety trúdov(plastové rúrky) sú vyvedené priamo do vstupného priestoru (nábehu) letáča. Zalietané včely sadajú na nábeh, lebo koniec rúrky je pre ne vzdialený 2 cm.
Včely po prílete sú unavené a s peľom vpochodujú dovnútra. Liezť po stene a potom dole k ústiu rúrky je náročné, rúrka je hladká včelám sa "kolesá" prešmykujú. Pozoroval som desiatky minút ako sa darí včelám vojsť do úľa cez vyčnievajúce rúrky dovnútra [color=brown]- bolo to náročné – [/color] zvolili si jednoduchšiu cestu.
Trúdy vylietaly bez problémov, horšie to bolo s návratom…
Do úľa sa dostávali len pri úľoch, v ktorých prebiehalo oplodnenie matky – mriežky boli vytiahnuté 1 cm. To sa ale dostávame do inej roviny, keď odberom peľu sa mení aj obhospodarovanie včelstiev.
Chybou u mňa bolo to, že som odberové mriežky zvolil iba 2 mm (VD Ješted), čo viedlo k zníženej účinnosti odberu peľu.
Jednoznačne treba použiť materiál o hrúbke 4-5 mm. Tento materiál sme v minulosti s otcom použili pri konštrukcii predných peľochytov, od ich použitia som ale zo známych dôvodov upustil a radšej som zvolil výrobu nových.
Mriežku pre odber peľu včely samozrejme zatmelia propolisom, jej vyberanie je potom problematické, alebo doslova nemožné.
Riešenie podľa mňa je v styčnej ploche peľovej mriežky, čím je plocha menšia tím ľahšie sa vyberá. Umiestnenie v drevenom ráme funguje sporadicky, po skončení odberu styčné plochy od propolisu očistíme.
Neviete aký je rozdiel pri použití materiálu na peľochyt :
-HPS
-polypropylén
Ako som zistil, cena je rovnaká, ohybnosť tiež, vrtajú sa oba rovnako, polypropylén je vraj odolnejší proti chemikáliám…
Milan Krokavec
P.Šebošíkovi patrí vďaka, že pozbieral do objektívu svojho digi-foto po rôznych výstavách mozaiku rôznych úľových dien na odber peľu. Teraz by mal postupne, ak chce pomôcť včelárom s ich vyhotovením, "rozobrať do detailov nejaký typ peľového dna s krátkym popisov jeho výhod a nevýhod", aby si každý, dno mohol vyhotoviť podľa svojich mier. Len je to podmienené osobným časom p. redaktora, ktorého pri svojich aktivitách nemá nazvyš.
Pre "xpas", no tá diera nie je až taká veľká, lebo môj článok s fotoobrázkami je na webe už skoro 2 roky. Viem, že je nedokonalý, ale ani jeden z rôznych typov peľ sám nenosí. Mne však už 5 rokov každý rok umožní zozbierať niekoľko metrákov peľu. Je jasné, kto začína chce to najlepšie a to je správne. Dostal som od priateľa z Poľska brožúru na výrobu peľového dna, ktoré je určené pre 7 zásahov a rôzneho použitia. Keď som porobil svojej osobnej kritike a porovnal s tým čo som získal pri mojom peľ. dne, jednoducho som ho odmietol.
Zdôrazňujem (a to som už niekoľkokrát napísal), že každá nová konštrukcia čo ako dokonalá "funguje" v úli len dotiaľ kým je v dielni, na výstave a prvé 2-3 dni aj v úli, Až vtedy opravdivá skúška peľového dna a jeho častí, hlavne tých jemnejších a fajnovejších. Na konci sezóny včelár potrebuje "traktor" aby dostal zariadenie z drážok vonku. Ja som postupne musel npr. osádzanie a vyberanie pred na konci sezóny zrušiť a teraz ho vkladám do oddeliteľného dna pod odložení nadstavkov. Prajem veľa zdaru. Anton
Super článok. Myslím si, že bola dokonale zaplátaná "diera",
ktorá doteraz nad témou peľochytov visela… A to nielen na tejto včelárskej stránke.