Je veľmi dobre známe, že horný letáč, očko, na prednej strane Langstrothovho úľa, umožňuje krížové vetranie a je základným predpokladom pre úspešné prezimovanie včelstiev. Včelstvá s otvorenými očkami si udržujú v zimnom chumáči teplotu 30 stupňov Celzia i vyššiu.
Počas veľmi silných mrazov horný letáč úplne zamrzne. So stúpajúcou teplotou môžeme pozorovať vo včelstvách „odmrazovací proces“. Počas neho sa izoterma 30 stupňov Celzia, čo je hraničná teplota okolo chumáča včiel, rozšíri až k hornému očku. Teplota pri očku stúpne na 35 stupňov Celzia, ľad sa roztopí a včely sa objavia na letáči, očku. To dokumentuje význam horných letáčov pre termoreguláciu zimujúcich včelstiev, keď je spodný letáč blokovaný snehom a niekoľkými uhynutými včelami. B.
Nejaké skúsenosti s horným očkom a s teplotami v zimnom chumáči a nad ním získal originálnym pozorovaním a meraním týchto teplôt a mne to vychádza celkom ináč.
Roky som požíval na odvetranie zimujúceho včelstva pomocou otvoru na najvyššom mieste, využil som tzv. komínový efekt. Prostredie úľa tým získalo na kvalite, voda sa nezrážala na plástoch a stenách úľa. Dôležité je, aby otvor nebol veľký. inak predsa len dochádzalo k nadmernému odtepľovaniu jeho prostredia.
Očko ako také sa naozaj chová v pri teplotách pod nulou, namŕzaním kyštalkv až jeho uzavretím celej jeho plochy (efekt prúdenia vodných pár na ten čas prestáva funguvať) a následne, ak vonkajšia teplota súpne nad nulu, otvor sa uvolní. A to nie 30° teplotou, ale teplotou o niečo vyššou ako je nulová hranica. Tak je to aj so zrážaním vody v uzavretom prostredí, stačí aby jeho teplota bola o niečo nižššia ako je teplota vodných pár, tie sa ihneď vyzrážajú, ak nemôžu z prostredia uniknúť.
Tento proces sa dá porovnať s automobilovým termostatom, ktorý je nastavený na 90°C, ak sa teplota dostane pod túto hranicu, sa uzatvára.
Prejavilo sa to väčším úhynom včiel, ktoré tvoria vonkajšiu vrstvu chumáča. K mojej spokojnosti a včiel som to naposledy vyriešil vzdušným nadchumáčovým uteplením a náhradným letáčom pod zimujúcim včelstvom.
Ešte sa vrátim k autorom uvádzaných teplôt v zimujúcom chumáči a nad ním. Teplota 30°C v zimujúcom chumáči v čase bez plodu je nižšia, má len 22-24°C, ak včely v tom čase vďaka plusovým denným teplotám ošetrujú plod, teplota sa v mieste výskytu plodu
zvyšuje na tých známych 35°C. Povrchová teplota včiel vytvárajúcich husto obsadený včelami je 8°C a nad chumáčom kde by sme očakávali vyššiu teplotu, je len o niečo vyššia ako teplota na spodnej strane chumáča.
Kto má záujem zistiť, či jeho včelstvá v zime plodujú, stačí položiť nad zimujúci chumáč položiť teplomer guličkou dolu pod uteplivku a pri plodovaní zistí teplotu blížiacu sa k k 30°C a vyššiu. Ak sa včely o plod nestarajú, teplota nad chumáčom je veľmi nízka, menej ako obligátnych 24°C, čo svedčí o tom, že teplota z chumáča neuniká do prietoru okolo zimujúceho chumáča, teda ho ani nevyhrievajú. Teplotu v úli ovplyvňuje vonkajší vzduch vnikajúceho do úľa. Keď som meral teplotu v úli tesne pod chumáčom (starší úľ 2cm priestor pod plástami, bola teplota nižšia ako teplota vonku- vonku ešte -1°C v úli -3,5°C. Zabúdame na fakt, že úľ nie je uzatvorený a vykurovaný dom, úľ je po celý rok otvorený “dom”, do ktorého prúdi taký vzduch, aký je vo vonkajšom prostredí a na to zabúdame.
Na margo tenkostenných úľov jednu zaujímavosť. Viacerí poznáte veľkovčelára Kolomého, ktorí postavil svoju veľkofarmu na tenkostenných úľoch, ktorý údajne sa teraz vyslovil, že sa postupne vracia k “normálnym” úľom. Čo je to normálny úľ? Ja taktiež včelárim v tenkostenných úľoch (Drevená kostra – 20 mm hrubé hranolky), medzi ktorými je len uzatvorený vzduch a nemajú chybu. Možno aj preto, že naše zimy sú nie zimy, ale niečo medzi letom a zimou.
Anton
Včelstvá s otvorenými očkami si udržujú v zimnom chumáči teplotu 30 stupňov Celzia i vyššiu.
Ja si myslím, že každé včelstvo, aj to ktoré nemá očko na úli, si udržuje v strede chumáča 24-30 stupňov Celzia. Na okraji chumáča môže byť len nad 10 stupňov. Ja zimujem včely v medníkoch bez očiek a prezimujú mi veľmi silné. V drhej polovici apríla už musia mať tretí ND 37 x 30 cm. Stále nevidím nič na tých NND čo by ma malo nadchnúť. Ja som si urobil NND, ale tie využívam výlučne len ako medné komory a zimujem na mede. Keď čítam alebo počúvam ako treba včeláriť v NND, tak mi to pripadá zložité a strávite s prácou pri včelách oveľa viac času ako ja. Človek by sa nemal stať otrokom včiel, pričom nezáleží či to robí s láskou alebo nie.
a jedna prekrásna fotografia včely termokamerou…
zdroj:[url=http://www.biozentrum.uni-wuerzburg.de/fileadmin/REPORT/ZOO2/zoo2004.htm]Nest climate in honeybees[/url]