Aj keď je už dávno po sezóne na vytváranie zmetencov chcem zverejniť ešte nepublikovaný postup ako vytvoriť zmetenec. Je jednoduchší a menej prácny. Predovšetkým k tomu potrebujeme rojnicu do ktorej sa zmestia aspoň tri rámiky takej miery ktorú používame na svojej včelnici, či včelíne alebo v kočovnom voze.
Hovorilo sa o “rovnovaznom” stave pri spajani vcelstiev, pripadne o pridavani vciel k mladej matke. Podstata podla mna nie je v tom, ci uz ma mlada matka zavieckovany plod, ale ci uz ma vyliahnuty vlastny plod. Pri pridavani mladej matky k vcelam mozme totizto bezpecne tvrdit, ze je prijata az vtedy, ak je obklopena svojimi vyliahnutymi vcelami, teda svojimi dcerami. Tieto su jej geneticky podobne a nedaju sa zmiast iba materskou latkou napr. inej matky pri spajani vcelstiev. Ak teda chceme aby si vcelstva vybrali najvhodnejsiu matku pri spojeni dvoch vcelstiev, musime pridat mlade vcelsto v takom stave, aby uz bola matka obklopena svojimi dcerami. Mozme to definovat aj ako “ze uz ma zavieckovany plod”, ale nie je to celkom ono. Lepsie by bolo, ze uz ma “liahnuci sa plod”. Stava sa, ze vcely sice mladu matku prijmu, ak nemaju inu moznost, lebo nemaju ziadny plod, ale rovno ju vymenia tym, ze si vychovaju novu priamo z jej plodu. Toto podla mna nastalo pri zmetani vciel na letace. Zaver: Kym nie je mlada matka obklopena svojimi dcerami, so spajanim s inym vcelstvom alebo pridavanim dalsich vciel by som pockal.
Celkom správne si postupoval a ako vidíš úspešné. Odloženec je ten, ktorý pozostáva zo včiel a rámikov s plodom a zásobami. Zmetenec sa podoba roju až nato, že bol vytvorený umelo. Ten sa vytvára len so včiel.
Neviem ja aký som mal nerovnovážny stav, ale pridával som šľachtenú matku na konci júla do odloženca s 3 zaplodovanými plástami z 3 úľov, s plodom všetkého veku a 2 kricími zásobnými plástami, len včely boli z jedného úľa. Odloženec ( zmetenec ) som odložil na 1 deň do tmavej miestnosti a potom postavil ku ostatným úľom. Matku som pridával cez pridávaciu klietku. Za tri dni som spravil kontrolu na prítomnosť matky a všetko v najlepšom poriadku.
Tak tomuto teraz niekto dajte komentár, tam mala byť prv matka odstránená, vytvorené náhradné matky, alebo aj vyrabované. Nič také sa neudiado a za 3 týždne som ich pridal bezmatečnému včelstvu s úspechom. Do zimy išlo včelstvo plne hodnotné s ostatnými aj keď malo plod o niečo dlhšie.
Treba vyskúšať. Akékoľvek nové poznatky privítam.
Zaujala ma táto skúsenosť u Vasilisa – Do vytvoreného odloženca s už kladúcou matkou, ale ešte bez zaviečkovaného plodu som z iného včelstva, ktoré bolo s kladúcou matkou a zaviečkovaným plodom, prisypal včely priamo na letáč odloženca na posilnenie. Včely lietavky odleteli späť do vlastného úľa, mladušky sa vžobrali do odloženca. Pri kontrole o tri dni v odloženci som našiel založené materské bunky a bez matky. Presnú priečinu čo sa vlastné stalo som nezistil, ale predpokladám, že sa odloženec vyrojil alebo pridane včely usmrtili matku. To je ten nerovnaký stav.
[i]
Skúsenosť Vasilisu môže objasniť príčinu bezmatkových včelstiev, s ktorými sa stretávajú kočujúci včelári po každom medobraní. Je to aj moja kočovnícka skúsenosť. Pri vytáčaní medu na kočovnom stanovišti, zmetám včely aj zo štyroch piatich medníkov do kanvy na med. Potom tieto zmetené včely vysypem na letáče úľov, z ktorých som ich zobral. Každý rok sa však vyskytne situácia, že po tomto úkone sú tri, štyri včelstvá bezmatkové. Do týchto bezmatkových včelstiev je problém pridať samotnú matku, včely ju odmietajú. Ak sa vyliahnu matky z matečníkov, ktoré natiahli včely v týchto bezmatkových včelstvách, tiež z nich nič nebude. V kočovnom voze sú úle tak tesne pri sebe, že matka nemá šancu vrátiť sa do toho svojho po snubnom lete. Do takýchto bezmatkových včelstiev sa ako úspešný spôsob pridania oplodnenej matky v mojom prípade osvedčil odloženec alebo zmetenec so zaviečkovaným plodom, pridaný do medníka a spojený cez noviny. Úspešné býva aj pridávanie matky cez noviny s celým osadenstvom oplodniačika bez dna, v ktorom je zaviečkovaný plod.
Do vytvoreného zmetenca pokiaľ v ňom nie je zaviečkovaný plod, nemôžeme pridať rámik so zaviečkovaným plodom na posilnenie, lebo ho zmetenec neprijme.
To naozaj myslíte vážne? Ešte mi vysvetlite, čo včely v zmetanci spravia so zaviečkovaným plodom spravia? Vari ho odstránia aby vznikol rovnovážny stav?
Nepodarilo sa mi nájsť príslušnú literatúru, kdesi som ju zahrabal medzi ostatné papiere. Chcel som z nej citovať ale nemôžem. Rovnovážny alebo rovnorodý (rovnaký), aj tak sa dá povedať stavu vo včelstve keď sú napr. matky vo včelstvách , ktoré chceme použiť na zmetence oplodnené, vo všetkých včelstvách je otvorený aj zaviečkovaný plod a podobne. Opak toho je, že v jednom včelstve je matka oplodnená a v ďalšom nie. Uvediem príklad.
Do vytvoreného zmetenca pokiaľ v ňom nie je zaviečkovaný plod, nemôžeme pridať rámik so zaviečkovaným plodom na posilnenie, lebo ho zmetenec neprijme. Môžeme tak urobiť až vtedy keď aj v zmetenci bude zaviečkovaný plod. Ďalší príklad.
Do vytvoreného odloženca s už kladúcou matkou, ale ešte bez zaviečkovaného plodu som z iného včelstva, ktoré bolo s kladúcou matkou a zaviečkovaným plodom, prisypal včely priamo na letáč odloženca na posilnenie. Včely lietavky odleteli späť do vlastného úľa, mladušky sa vžobrali do odloženca. Pri kontrole o tri dni v odloženci som našiel založené materské bunky a bez matky. Presnú priečinu čo sa vlastné stalo som nezistil, ale predpokladám, že sa odloženec vyrojil alebo pridane včely usmrtili matku. To je ten nerovnaký stav.
Umelé rozmnožovanie včelstiev zmetencami praktizujú včelári v čase, kedy vo včelstvách pominula rojová nálada a aj tvorba odložencov by už bola nerentabilná. Zmetenec, čiže umelý roj, je výhodné robiť v období letného slnovratu a po ňom, kedy včelstvá dosiahli vrchol svojho rozvoja. Pri medobraní tak môžeme využiť dostatok mladých včiel na vytvorenie novej rodiny, ktoré sme nazmetali z medníkov pri odoberaní plástov plných medu. Vytvorením umelého roja, aj podľa popísaného spôsobu, pripravíme na zazimovanie v júli, auguste a septembri omladené včelstvo s matkou nulového veku a s novovystavaným panenským dielom v celom plodisku. Samozrejme, že zmetenec môžeme podľa vlastného uváženia a potreby zúžitkovať aj inak.
Vasilisa, dlhuješ vysvetlenie, ako je to s tým nerovnovážnym stavom vo včelstve po letnom slnovrate?
Je jednoduchší a menej prácny. Vasilisa
—————————————————————————————-
A čo je na ňom jednoduché? Práve naopak, je príliš zložité, už len prečítanie jedného odstavca je “k nezapamätovaniu”.
Nerád čítam v hocijakom príspevku slovo “prácny”, nerozumiem mu. Dá sa niečo v živote urobiť bez práce? Stačilo napísať … a menej zložitý, lenže ako som napísal na začiatku je naopak tento spôsob zbytočne zložitý. Autor mal hlavne zdôrazniť význam mladých včiel v ňom, tie sa dožijú vyššieho veku a nebudú sa vracať nazad úľov , z ktorých sme ich zmietli,pretože včela ešte z úľa nevyletela, sa nedokáže vrátiť zpäť a potom novo vytvorenú jednotku nemusíme vôbec väzniť.
Nakoniec , aj keď je spôsob rozmnožovania zmetancami ojedinele praktizovaný, najjednoduchšou a najrýchlejšou, teda najmenej zložitou operáciou, je tvorba nových včelstiev tzv. odložencami a samozrejme rojmi.
Aj odporúčanie nepoužiť “mladú matku” do zmetanca je neadekvátne, neoplodnená mladá je pre včely v jeho začiatkoch hrá tú istú úlohy ako oplodnená, je zdrojom materskej látky pre včely tak isto, ako oplodnená.
Z biologického hľadiska výraz “zmetenec” nepovažujem za správny, pretože rôzne včely nespája do jedného celku len preto, že včely sú zmätené búchaním rojnice o zem, ale označenie nového včelieho spoločenstva, je od slova “zmetanie” zmetáčikom, čiže “zmetanec”.
Pre autora, nemá to byť odradenie písania rád pre iných včelárov, práve by kritika mala viesť k zlepšeniu svojich myšlienok. Tak sa to stalo aj mne keď som sa rozhodol vo Včelári pred 36 rokmi uverejniť svoje prvé postrehy.
Svoj slovník získaný z počutia od včelárov som musel nahradiť správnou terminológiou vo vzťahu ku včelám, hlavne čítaním včelárskej literatúry.
Iba pravdepodobne usmrtia pridanú matku, alebo usmrtia? A čo je to ten rovnovážny stav?
Lego, lego. Celkom si to pochopil zle. Do zmetenca oplodnenú matku pridávame na ostro, aby počas väznenia zmetenca sa rozkládla, čím sa urýchli rozvoj včelstva ale aj stavba diela.
Zmetenec s rozkladenou matkou, kde ešte nie je zaviečkovaný plod nemôžeme pridať do kmeňového včelstva, alebo iného včelstva na výmenu matky aj keby bolo bez matky, lebo pridanú matku pravdepodobne usmrtia. Nie je tam „rovnovážny“ stav.
Môžeme urobiť, ale takto: Zmetenec umiestnime nad včelstvo v ktorom chceme meniť matku na medzidno (najlepšie letáčom na opačnú stranu keď je to možné) . Včelstvá spojíme až v zmetenci bude zaviečkovaný plod.
Tak, v tomto príspevku je veľa užitočných rád, ktorých sa treba držať pri tvorbe zmetencov. Pripomeniem časovo poslednú možnosť tvorby zmetencov, hlavne kočujúcimi včelármi, pri poslednom medobraní, kedy včely z medníka strasieme do rojáka, pridáme oplodnenú matku v materskej klietke a po dvoch dňoch vrátime pôvodnému včelstvu cez noviny aj s mladou oplodnenou matkou. V priebehu tých dvoch dní môžeme zmetenec ošetriť proti klieštikovi.