Včely nosia do úľa veľmi riedky nektár s obsahom 70-80 % vody. Na prepracovanie tohto sladkého nektáru na med, včely ho roznosia na veľkú plochu plásta, snažiac sa naliať do prázdnych buniek nie viac ako 1 jej objemu. Toto im dovoľuje urýchliť odparovanie nektáru od vody.
jeden z najlepších a najnaučnejších článkov ktorý som si zatial prečítal ! velmi som sa sneho poučil ! dakujem
Ano příteli, máte plnou pravdu. Takové výnosy já skutečně nemám a ani v krajině smrkových monokultur a obilných lánů mít nikdy nebudu. V tom se Vám včelařům na akátu a slunečnici nemohu rovnat. Také netvrdím, že popsaná metoda nemůže fungovat. Pouze doporučuji dát včelám prostor v horním nástavku. Nikoli ve spodním. Nepochybuji o tom, že volné plásty motivují ke snůšce. Vím ale, že za průměrných snůšek (nikoli rekordních) metoda dobře nefunguje. To je jediné, co jsem chtěl říci. Beru to tak, že vajímečně dobré snůšky mají jen někteří šťastlivci. Většině by ale mohla metoda selhat. To z důvodů, které uvádím. Proto jsem uvedl svoji modifikaci, která v těchto většinových podmínkách funguje. S pozdravem R.L
Zaujíma ma, kedy odpisujete denný prínos na váhe.
Zdá sa, že otázka patrí mne. Metodiku váženia som prebral z rád Včelára už 1964, to znamená, že vážim každý deň večer. Váha samozrejme do rána o niečo poklesne a včely, najskôr musia doplniť nektárom nočnú stratu a prínos sa ráta len rozdiel medzi predchádzajúcim a nasledujúcim zápisom.
Také silné včelstvo je možné urobiť len spojením dvoch včelstiev. Ak má niekto iné skúsenosti, lepšie, poprosím poraďte, vysvetlite a najlepšie polopatisticky.
Zhodou náhod aj jedna M dokáže utvoriť silné včelstvo, ja som dlhé roky choval od júla do do kvitnutia vŕb dve včelstvá in situ, teda na mieste materského (jeden podstavec, jedna strecha, dve včelstvá, problémy som s kŕmením nemal, včelstvám podávam zásoby vonkajším kŕmidlom), využil som medzidno.
Pre pár rokmi som s tým definitívne prestal, med mi stačí aj od včelstva s jednou matkou. Na stabilnom stanovišti mám obyčajne tri znášky, ovocné stromy a repka, agát, buriny plus slnečnica. Viac nepotrebujem. Ak je viac s vďačnosťou taký dar prijmem.
Predpokladajú, že včelstvo bez zásob akoby povzbudzovalo včely zbierať viac nektáru. Med preto včelári odoberajú dobre že nie cez deň, ktorá je v preklade.
Myslel som na túto vetu.
Nie je to ničo prevratné, toto na Slovensku niektorí včelári v minulosti odporúčali (aj niektorí ľudia z VÚV z L.H.
Zaujíma ma, kedy odpisujete denný prínos na váhe. Možno je vhodné pripomenúť, že denná znáška sa odpisuje až na druhý deň ráno kedy sú už lietavky na paši. Ak na druhý deň ráno ukazuje váha nárast 10 kg, tak v predchádzajúci večer musela váha ukazovať najmenej 13 kg nektáru, ktorý včely do rána čiastočne odparia, plus povedzme 3 kg lietaviek. Podľa mojich kočovníckych skúseností tak bohatý deň na znášku z agáta môže byť za desať dní trvajúcej znášky len jeden. A to aj v prípade, že medníkové nadstavky budú tri Béškové nadstavky. Okolo 20. mája ešte nie sú včelstvá tak silné, aby agátovú znášku dokonale využili. Preto najviac agátového nektáru zostáva v kvetoch. Na 120 kg znášku z agáta potrebuje mať včelstvo 20. mája aspoň 5 nízkonadstavkové hniezdo v plodisku plus aspoň 5 nízkych nadstavkov na med. Taký rozvoj samotné včelstvo v tomto čase nedosiahne. Také silné včelstvo je možné urobiť len spojením dvoch včelstiev. Ak má niekto iné skúsenosti, lepšie, poprosím poraďte, vysvetlite a najlepšie polopatisticky. Iná situácia je pri kvitnutí lipy, kedy včelstvo dosiahlo vrchol svojho rozvoja. Lipové háje na Slovensku nemáme, takže z takých krásnych výnosov sa môžu radovať len ruskí včelári. 120 kg sa dá dosiahnuť za sezónu. Aj keď priateľ Jindra na svojej stránke niekde tvrdí, že kočovanie na agát je pre jeho včelstvá výnos 80 kg. Na Slovensku sa dá z agáta získať 120 kg od včelstva, ale treba postupne ťahať kočovný voz od Komárna po Zvolen.
Ani v preloženom článku a ani v doplňujúcom odo mňa sa nehovorí, že prázdne plásty nalákajú včelstvo k väčšej aktivite. Prázdne plásty v silnej znáške pomáhajú včelstvu na väčšej ploche rozmiestniť nektár, namiesto jeho okamžitého spracovania. Ak som sa dobre vyjadril. Ešte aj silne plodovanie včelstva počas znášky ( veľa otvoreného plodu ) znižuje výkonnosť včelstva na mednú produkciu. Mala by platiť akási zlata stredná cesta.
Ostatné leňošili – boli v latentnej ( ako Vy hovoríte ) rojovej nálade.
Dá sa to aj vysvetliť, ale ja mám čierne na bielom napísané, že ani jedno z tých 10-tich sa nevyrojilo. Ak by niektoré včelstvá boli v rojovej nálade, boli by sa vyrojili. Pravdou ostáva, že prázdne buky ich neprovokovali, aby sa viac usilovali.
Ostatné leňošili – boli v latentnej ( ako Vy hovoríte ) rojovej nálade. Aj to treba vedieť ako udržať včelstvo v pracovnom rytme. To najsilnejšie včelstvo prinieslo oveľa menej než včelstvo strednej sily, to je všeobecne známe.
Malý exkurz do minulosti, v nadväznosti na teóriu ” dajte včelstvu prázdne plásty, tie včely vydráždia až do nepríčetnosti budú nosiť nektár”
V r. 1964 som zažil prvýkrát čistý denný prínos 8,2 kg z agátu používal som B 9 typickú dvojzostavu plodisko, mriežka medník, celkom 10 včelstiev, včelstvá vyrovnané ale nič mimoriadneho. Včelstvo na váhe malo celkový prínos 34,5 kg, vytočil som 24,5 kg, následne ešte 10 kg, spolu 34,5 kg, prenosený med (z agáta) do medníka. Ostatných 9 včelstiev v priemere prinieslo 18,5 kg/včelstvo a to je podstatný rozdiel od tohoto rekordného.
Tých 9 včelstiev mal dostatok prázdnych buniek, aby včely vyprovokovali k dobrej znášky. Prečo to fungovalo len u jedného včelstva, ktoré navyše nemalo k uloženia nektáru miesto? A takéto výnimky by som mohol spomenú viac.
Ja by som rád, keby to bolo pravdivé, veď kto by nechcel vyšší výnos? Debničiek mám dostatok, aj plásty určené na vyradenie sa dajú udržať bez poškodenia do konca mája, kedy u mňa vrcholí agátová znáška. Zdá sa mi, že je to oveľa zložitejšie.
Pán Linhard.
Ja už chápem Vašu rétoriku. Vy vo svojej praxi ste nezažili a nepoznáte čo to je 10 a viac kg prínos nektára za jeden deň do včelstva.
Vážení přátelé,
svojí reakcí nechci nikterak napadat článek jako takový-možná že za skutečně masivních snůšek může metoda fungovat. Já jsem to takto ale dělal a mám s ní jen špatné výsledky. Metoda totiž jde proti přírodnímu zákonu návaznosti cukerných zásob na plodové těleso. Pokud mezi plný medník a plodiště dáte medník prázdný se soušemi, budou včely usilovat o co nejrychlejší nápravu a o jeho zanesení. Ne ale přineseným novým nektarem, nýbrž tím, že horní plný medník vyprázdní a zásoby snesou níže-blíže plodu. Výsledkem je poloprázdný horní medník a to, že je stejné množství medu nakonec v dvojnásobném množství plástů. To ale nikdo jistě nechceme. Proto to dělám jinak. Přistoupím ke včelstvu a plný medník dám stranou. Z plodiště vyjmu a ometu 2-3 plásty s plodem na jejich místo dám mezistěny. Plný medník vrátím na podiště-přesně na jeho původní místo. Na tento plný medník nasadím další medníkový nástavek se soušemi a mezi ně vložím vyjmuté rámky s plodem. Výsledkem je to, že nad plodištěm zůstává plný medník a to je pro včely přirozené. Nejsou odříznuty od zásob. V horním medníku je prostor pro uskladnění medu a včely sem jsou lákány vloženým plodem. Protože kolem něho není med, mají včely potřebu souše mezi plodem naplnit. Zásoby ze spodního nástavku nejsou vzhůru přenášeny. Horní nástavek se plní novým medem a včely mají spoustu prostoru k jeho tvorbě. Tento princip plně doporučuji a mohu garantovat jeho plnou funkčnost. Je rozhodně biologicky mnohem správnější, než odříznout med od plodu vloženám prázdného nástavku. Jaké má tento stres následky pro kladení kraňských matek netřeba dodávat…S pozdravem Vám všem R. Linhart
Vasilisa, ja som tu už niekde raz popísal akým spôsobom Liptáci, Oravci aj Kysučania urobia do 15.mája silné včelstvá, ktoré sú schopné využiť agátovú znášku. Pred 20. – 30. rokmi sa za dobrý rok na agáte považoval taký, keď včelár zo severného slovenska vytočil zo včelstva 18 – 20 kg medu. Vtedy sme tomu hovorili, dve rodiny kanva medu. Dnes bežne točia za priaznivých podmienok kanvu medu od včelstva. Za kanvu medu považujeme stále 35 kg. Určite sú aj 60 kg výsledky. Zmenila sa technológia a takéto výsledky považujem za úspech, pretože, pripraviť včely na Liptove na znášku do 15.mája je hrdinský čin. Na severnom Slovensku kvitnú jablone keď kočovníci odchádzajú na agát.
Preto ma zaujíma, či ty, s tvojou technológiou a 4-týždňovým predstihom vo vývoji včelstiev oproti Oravcom, vytáčaš 25.mája 120 kg agátového medu od včelstva, keď priateľ z Kysúc v deň tohto dátumu vytočí 60 kg.
Neraz títo včelári odchádzali aj s prázdnym jedným medníkom nieto ešte s dvomi. Posledné dve desaťročie títo včelári využili prvé stanovište, med ešte riedky vytočili (viac tam medu nebolo), aby včely prevážali bezpečne a utekali na stanovištia vyššie položené a pozdejšie kvitnúce. Tu niečo počkajú, vytočia med aj keď redší, výkupca vykúpi, a idú domov, kde ich čaká znáška z malín či medovice.
Takže vôbec nevidím problém s jedným medníkom a ako som napísal v úvode, nie vždy býva”posvícení”. Ja som prvým príspevkom poukázať na ten moment, že včely neprovokujú k zvýšenému prínosu nektáru prázdne bunky v úli, ale jedine len bohaté zdroje znášky a vhodné počasie, samozrejme, že v úli sú lietavky bez zaťaženia npr. rojovou náladou či rojením.
V Maďarsku som u včelárov, ktorí ale kočujú od rumunských hraníc až k našim (asi 4 stanivštia), potom k ďalším zdrojom npr. glejovke americkej a do toho patrí i znáška z repky, len tak dosiahne výnos 120 kg na včelstvo.
Lepšie napísať, ako je tento článok sa už nedá a preto som ho uverejnil v plnom znení v preklade. Vzťahuje sa na znáškové pomery z lipy, ktoré bývajú v niektorých rokoch v určitých oblastiach Sibíri rekordné a to až do 120 kg na včelstvo. Preto dostatočný priestor hotovej plastovej plochy je rozhodujúci pri takýchto znáškach. Žeby sme mali aj na Slovensku búrlivú znášku z lipy o tom nemám vedomostí.
Čakal som, ako zareagujete na článok čo sa týka obsahovej stránky a či takýto postúp sa dá uplatniť aj u nás veď máme znášku z agáta, ktorá sa približne podoba tej lipovej.
V južných oblastiach Slovenska máme jedinečnú príležitosť overiť si koľko dokáže za jediný deň včelstvo doniesť sladiny do úľa vo vrchole znášky z agáta, ktorá dosahuje viac ako 10 kg.
Keď v priaznivých rokoch v susedných štátoch dosahujú výnosy z agáta celkove od 60 do 100 kg, také výnosy sa dajú očakávať aj u nás. Rok 2007-8 v niektorých oblastiach Slovenska toto tvrdenie aj potvrdzuje.
K tomuto príspevku má viedla aj skúsenosť z toho, ako niektorí kočovní včelári najmä z Kysúc, Oravy či Liptova prejdúc stovky km za znáškou z agáta do južných oblasti Slovenska nevyužívajú tento dar prírody len preto, že včelstvám neumožnia uplatniť svoj potenciál, že im nedoprajú prázdny plastový priestor na donášku nektára. Niektorí prichádzajú na agát s dvoma nadstavkami. Po prvých 4-5 dňoch znášky majú nadstavky plné riedkeho nektáru. Ondrejovi (kočovníkovi z Kysúc) hovorím, a prečo si v uličke kočovného voza nepriviezol aj prázdne nadstavky s plastmi na výmenu ( do kočovného voza sa nad včelstvo 3 nadstavky nezmestia). Zízal na mňa a myslel si svoje…
Po spomínaných 4-5 dňoch trvania znášky z agáta, včelstvá donesený nektár spracovávajú, viečkujú, len aby uvoľnili aký taký priestor na ukladanie ďalšieho prineseného nektára. Ak ale majú dostatočný priestor, tieto práce včelstvá odkladajú na koniec búrlivej znášky a vo vrchole znášky nie sú žiadnou výnimkou aj 10 kg prínosy za deň, pri dostatočnej plastovej ploche. Pri dostatočnej plastovej ploche a búrlivej znáške som postrehol, že pridané medzistienky včelstvá ignorujú, nevystavajú, ak aj, tak len s časti. Ďalším postrehom som zistil, že včelstvá začinajú viečkovať plásty až ku koncu búrlivej znášky, keď prínos nektára do úľa je slabší. To by znamenalo, že keď včelstvo vystavalo medzistienky a za ďalšie, že zaviečkovalo plásty od látky po látku, že tam chýbal prázdny priestor na ukladanie nektára. Tieto postrehy ešte treba ďalej sledovať či sú pravdivé.
Včelári, ktorí používajú tri nadstavky a chcú rýchlo vytáčať med ( kočovníci ) prichádzajú na kočovné agátové stanovište s už tromi nadstavkami čo je tiež chyba. Tretí nadstavok je potrebné pridať až v priebehu znášky ak je zaplnený nektárom vrchný nadstavok, a to podsunutím pod vrchný. Tým pádom je predpoklad, že vo vrchnom nadstavku med včely nedoplnia riedkym nektárom, lebo majú prázdny priestor pod ním, čím bude možné vrchný nadstavok s medom skôr vytočiť.
Pri priaznivom počasí a výdatnej agátovej znáške niekedy nestačia aj tri nadstavky miery „B“ alebo Čechoslováka.
Včelár by mal byť vždy pripravený na to, že znáška z agáta bude dobrá až búrlivá, aby využil to čo príroda dáva. Stáva sa aj to, že nepriaznivé podmienky nedovoľujú včelstvách donášku nektára do úľa. Vtedy nám postačí pochopiteľné menší počet nadstavkov. A to najhoršie je keď agát zmrzne.
Tento článok sa vzťahuje len na agátovú znášku. Pri slabších znáškach včelstvo aj včelár má dosť času na potrebnú úpravu.
Ja si myslím, že ten článok od ruských autorov je pravdivý. Treba však zobrať do úvahy pošet klimatických pásiem v Rusku, aj bohatšiu vegetáciu ako je u nás. Nevieme z ktorej oblasti čerpajú skúsenosti. Podobne aj často popisované a propagované americké technológie včelárenia nemusia byť vhodné pre našu klimatickú oblasť. Veď vieme, že severné oblasti Spojených štátov sú v zemepisnej šírke na úrovni Stredozemného mora v Európe. Zo všetkých tých technológií je možné všetky vyskúšať a vybrať si tú, ktorá sa osvedčí. Včelári v Závade, v Považskej Bystrici a v Poprade môžu používať tú istú technológiu včelárenia, ale ich postupy v tejto technológii budú určite rôzne. Medzi Závadou a Popradom je časový rozdiel vo vývoji vegetácie asi 4 týždne a viac. V Honte, kde sa prelína znáška z ovocných stromov, repky a agáta, bude včelstvo potrebovať tri medníkové nadstavky počas týchto nárazových znášok. Ale v Poprade môže stačiť včelstvu jeden medníkový nadstavok počas celej včelárskej sezóny.
Niekoľko poznámok k preloženému článku z ruštiny. Viem, že sovietsko ruská krajina bola, krajina neomedzených možností, kde chceli rozkázať počasiu podľa potreby, tak prečo by to nedokázali s včlami.
Aj tento preklad príspevok je toho príkladom, ako zmeniť k prospechu včelára, protivnú včelu, dáme o 10-20 plástov naviec a ona nám ich zaneie medom. Je napísaný v štýle “čo sa babe chcelo, to sa babe snilo”.
Po 50-tich rokoch včelárenia som sa dozvedel, prečo moje znášky neboli také dobré, chýbal im priestor na uloženie nektáru. A čo potom tie prázdne plásty v medníkoch, veď včelám nik nebránil, aby ich zaniesli. Jednoducho to môže byť aj inak, ako nám to autori zdôvodňujú, jednoducho bez porovnávacích pokusoch, bez ich biologických možností včiel (rojenie, sila včelstva, počasie, zdroj nektáru a pod).
Ja som nie tak dávno urobil pokus, keď som včelstvá osadil do úľovej dvojzostavy, čiže 1 medník a zvyšok včelsteiv bol s dvomi medníkmi. Výsledok nebol až tak negatívny u včelstiev s jedným nadstavkom, plné nadstavky som vytočil a včely mohli nosiť ďalej, pravdaže pokiaľ trvala znáška. Ani s kvalitou medu som nemal problémy, včely prinesený nektár v predchádzajúci deň zbavili cez na prijateľnú mieru. Včelstvá s jedným medníkom priniesli v priemere toľko medu ako s dvomi nadstavkami, príroda neposkytla toľko nektáru aby v druhom prípade včely doniesli viac.
Ďalšie skúsenosti mám s prípadmi, keď včely priniesli cez jeden deň aj 10-13 kg nektáru a to museli doplniť rozdiel z odparenej vody cez noc.
Ako to môže byť keď je nektár npr. po daždi s veľmi nízkou cukornatosti, veď včely z tak nízkou cukornatosťou obyčajne nezbierajú, čakajú kým kvet obschne a teplo vodu v nektáre zníži. To je jeden fakt a ďalšia moja skúsenosť je, že včely nektár s nízkym obsahom cukru pri lete do úľa zahusťujú a do úľa prinášajú nektár zo zvýšeným obsahom cukru a zbytok prebytočnej vody odparia už v úli. K odpareniu vody z nektára prispieva aj vonkajšia teplota a odparenú vodu z úľa vytlačia včely z úľa silným vetraním na plástoch a hlavne na letáči.
Včely bez ohľadu na počet plástov v úli môžu do úľa môžu priniesť len toľko nektáru, bez ohľadu na počet prázdnych plástov v úli, koľko im v deň príroda poskytne, vždy z ohľadom na vnútorný stav včelstva a jeho momentálnu silu.
Spomínate na minulý rok, keď po vytočení agátu (teda dostatok miesta) včely len paberkovali, dokonca nepribudol žiaden med, skôr úbytok? To dokazujú váhové zápisy o úbytkoch zásob (denne aj 30-40 dag)!
Ak to čo napísali autori, malo byť pravdou, tak včelárenie by bolo strašne jednoduché
Slnko, ktoré zohrieva úľ, urýchľuje proces odparovania vody z nektáru uloženého do plástov, ale väčšiu časť práce musia urobiť včely. Na výrobu deväťdesiatich kilogramov medu, ktorý spotrebuje priemerné včelstvo za rok na udržanie života, treba mať v úli niekedy až štyristo kilogramov nektáru. Aby včely vyrobili z nektáru desať kilogramov medu, musia ho samy zjesť okolo dvoch kilogramov. Včely produkujú osemdesiatpercentný cukrový sirup, ktorý sa môže uchovávať celé roky a nevykryštalizuje. Tento proces technológovia nazývajú „chemickými čarami“. Nektár, už čiastočne spracovaný, ukladajú včely dočasne do buniek, odkiaľ ho zasa ďalšie poprenášajú do vyššie položených buniek. Konečne sa bunka, ktorej sa na hornej stene ešte pred niekoľkými dňami leskla jediná priezračná kvapka nektáru, zaplnila hustou až ligotavo čistou konzervovanou tekutinou. Len čo med dozrie, včely zapečatia bunky voskovým viečkom. Je čistý ako slza, alebo drahý ako krištáľ v náušniciach…