Ačkoli mají oba druhy jiné dílčí postupy při tlumení chorob, jde o modifikaci téhož funkčního principu. Roj včely indické opustí promořené dílo. Varroáze a moru se brání tím, že odletí a jinde vystaví mikrobiologicky čisté dílo panenské. Roj divoce žijící včely medonosné přestane v říjnu plodovat na žemlových plástech.
Dačo na tom bude.Moja metoda je už 5 rokov takato.
Pod pôvodne plodisko na ktorom zimovali včely podkladam nové plodisko s panenskými plastami vystavanými rok predtým v medniku.
Nové budúce plodisko okolo 15.4. podkladám kvôli tomu ,aby ešte do cca 20.4.—-1.5. plodovala matka v starom plodisku hore v teple.Matka pod tlakom jarnej znášky/vychadzajúci plod-tieto bunky zanašajú včely medom/ sa na 80% presunie sama do spodného noveho plodiska na panenské dielo. Asi 20% matiek slabších – nepresunú sa same a preto cca okolo 1.5. ich treba preložiť a nasadiť mriežku tak,aby sa cca 20.5.—25.5. sa dalo točiť
Súhlas, dogmaticky to neplatí. Je to len schéma, asi jak to funguje v prírode-tak na 80 %. Aj v prírode ochorejú včelstvá……………
Vážení čtenáři,
na Vaše námiátky chci reagovat takto: Předně máte pravdu v tom, že dílo vystavěné rojem může být téměř celé zaplodováno. To ale nevadí-je mladé a hygienicky bezvadné. V daném roce tedy není ani zimní přechod na dílo panenské nutný. Také je plošně malé a tak zde není pochod za zásobami příliš patrný. V dalších letech ale již ano. Vaše námitky vesměs plynou z toho, že ilustrace berete dogmaticky. Jdfe ale pouze o schemata-na to nezapomínejte. Jejich cílem je znázornit obecné principy a nikoli dogmaticky tvrdit, že nemůže nastat jiný stav. Na přednášce mi jeden včelař velmi tvrdě oponoval-prý to tak není, neboť on to tak nikdy neviděl za desítky let. Jiný (ještě starší včelař) mu ale zase veřejně oponoval tím, že přesně to co popisujeme viděl v rozlomené lípě. Tak si vyberte. Pěkný den R.L
Trocha sa to podoba metóde METE, ale tu sa používa iná rámiková miera.
Pri tej technologii v bode 4-Situácia v obd. jarného rozovja, chýba popis kedy sa odoberá ND s minuloročnými plástami. AJ bod 5-Situácia pred jarnou znáškou, je veľmi zaujímavý. Tretí ND sú MS aj P sú MS. Druhý ND je obsadnutý včelami. Takže toto u nás 100 % zabrzdí rozovj včiel. Ináč je to veľmi zaujímavý postreh na prirodzený rozvoj včiel v prírode, len nie vždy platí. Predsa aj v strome môže vzniknúť zimný chumáč hore a nie dolu, takže postup jarný bude opačný-nie zo spodu hore ale zhora nadol. A tento modul ja používam už niekoľko rokov pri svojich včelách. SOm s ním veľmi spokojný, čo sa týka racionalizácie práce. Minimálne množstvo zásahov do úľa. Po piatich rokoch používania mojej racionalizačnej metody, ked somsa chystal ju už zverejniť, “vybuchla”. Minulý rok nefungovala moja metoda. Takže ešte musím na nej pracovať a zistiť či predsa len z toho niečo bude.
Problem vidím aj v tom, že v prírode majú včely plásty v jednom celku, my im to delíme. Keď chcú včely ísť do M, musia prejsť cez drevenú latku a prázdny priestor.
Schematické znázornění přirozené dynamiky včelího díla v přírodních podmínkách
Obr. Štruktúra rojom postaveného včelieho diela vo voľnej dutine
Je to zidealizované, viacmenej vymyslené na základe predstáv autorov, ktorí by mali najskôr chovať niekoľko včelstiev vo voľnej dutine a pozorovať život takýchto rojov.
Ja som postavil jednoduchú dutinu s vnútornými rozmermi 30x30x105 cm, otvory do dutiny sú umiestnené ako v prírode bez tradičného letáča, zadná strana včelieho klátu je presklená, aby som mohol pozorovať život včelstva.
Autori “vytvorili” to čo som ja u mňa nevidel, hneď pod stropom dutiny vraj včely včely vystavajú panenské, zaplnenia ho medom a až potom prichádza plodové teleso až v tretej tretine. Viem, že s rojom odlieta ako prvoroj plodujúca M a tá na druhý tretí deň je schopná klásť vajíčka. Včely určite postavia začiatok diela a postupne ho rozširujú, ak je znáška prinesú aj med a ako pribúda plodu včely rozširujú aj dielo smerom do strán a dolu. No roj môže vyletieť aj v dobe, keď príroda nektár neponúka a preto panenské dielo je bez zásob. Prvý rok včelstvo postavilo dielo s dĺžkou asi 25 cm. Zásoby do zimy som im musel doplniť, zimu by neboli prežili. Po prezimovaní včelstvo podľa toho ako prinášali nektár, včely postupne predlžovali dielo, hlavne cez kvitnutie repky. Časť plástov s a odtrhlo pod váhou zásob (zabudol som na to čo robili starí včelári v slamených košoch, vložiť kríž, ktorý dielo pridržiava) postupne vyleteli dva roje (začiatok kvitnutia agátu), včelstvo ešte pristavilo dielo celkovo asi 40 cm. Prínos z dvoch znášo beop, veľký a musel som včelstvu podať ešte asi 4 kg glycidových zásob. Výhrad mám oveľa viac, no to ba bol nový článok.
Toto čo autori prekladajú (zdravé včelstvá pomocou panenského diela), som robil 15 rokov, aby som splnil prírodné podmienky, každý !!! rok som včelstvu v čase kvitnutia vŕb zmietol ponúkol nasilu 10 Ms, nasilu preto, že M bola oddelená od minuloročných plástov mat. mriežkou. Neviedlo to k cieľu, ktorým som sledoval, chovať zdravé včely, pri výskyte chorôb podmieňujú kvalitu života včiel aj iné faktory.
Pred tromi som tento náročný systém na prácu ukončil a teraz im musia stačiť 3 Ms. Toľko práce (príprava 600 rámikov, Ms, tavenie vosku, likvidácia a znovu obnovovanie R, neustále prehadzovanie debničiek), no zdolá to aj vola, nie to staršieho včelára. nie, už si neprosím, preto som vrátil k pohodovému včeláreniu s dvomi debničkami.
Situácia č.5 – pred jarnou znáškou podľa mojich skúseností dopadne asi takto: Včelstvo zaploduje plodisko 1, nástavok č.3 – medník zanesie medom a ak nestihnete včas odobrať medové plásty tak sa vyrojí. Medzistienky v nástavku č. 2 bud vôbec nevystavia, alebo len čiastočne. Na rojenie mu dva nástavky /B10/ vystačia.