Mesiac august je v dejinách slovenského včelárstva historickým. Pripomíname si 140. výročie založenia Spolku včelárov slovenských v Hornom Uhorsku a 90. výročie založenia založenia Zemského ústredia včelárskych spolkov na Slovensku. Pri zrode prvého spolku včelárov stál r.k. kňaz, pedagóg, významná a nezabudnuteľná osobnosť našej národnej minulosti a priekopník včelárstva na Slovensku – Štefan Závodník (1813-1885)
„Pane ratuj nás, hynieme…“ – to je priznacne pre nasu situaciu vo vcelarstve na slovensku dnes 🙂
Pre zaujímavosť prikladám krátky životopis Jozefa Bieleka, autora prvej biografie pána Závodníka:
Jozef Bielek
* 27.júla 1830, Turzovka ( osada Predmier)
+ 28.mája 1898, Dohňany
– bolešovský kaplán a národovec
– Pochádzal z učiteľskej rodiny.
– Študoval na Gymnáziu v Žiline, Szolnoku a Komárne. Za klerika bol prijatý do seminára v Nitre.
– V roku 1853 nastúpil v Trenčianskej Župe, do Lednice za kaplána. Odtiaľ odchádza ako kaplán do Bolešova a z Bolešova putoval do Púchova.
– Ako príslušník cirkevnej literárnej školy slovenskej pomáhal dvíhať ducha nielen svojich farníkov, ale aj ostatného pospolitého slovenského ľudu. Vidiac neutešený stav roľníctva, pomáhal radami a odbornými článkami. Hľadal cestu k prenikaniu moderných poznatkov do roľníckych hospodárstiev, najmä v ovocinárstve, obrábaní pôdy.
– Pre obohatenie duchovného života preložil dielo F. Hunolta: „O kresťanskej morálke“.
– Pre obohatenie pôvodnej slovenskej biografie je prínosom jeho biografické dielo: „Krátky životopisný nástin“, vydané v roku 1881, venované pružinskému farárovi a národovcovi Štefanovi Závodníkovi k jeho 40 ročnému farárovaniu.
– Z ďalších Bielekových prác sú zaujímavé nasledovné: „Niektoré spôsoby zárobkov pobočných, alebo ako môže roľník…“, „Pane ratuj nás, hynieme…“, „Cestou kríža k nebesiam…“, „Reči príležitostné“.
– Bol podporovateľom slovenskej katolíckej spisby, pomáhal, radil, povzbudzoval, učil slovenských roľníkov gazdovať a kultúrne žiť.
Pred dvadsiatimi rokmi skončila éra záruk, ktoré včelári celé dvadsiate storočie sami sebe garantovali. Je priam neuveriteľné, že slovenská včelárska obec splodila za posledných 140 rokov svojich básnikov, ktorým sa v dnešnej dobe GPS, PDA a počitačov nikto nevyrovná. Viem, že slovenský včelár nie je človek, ktorý sa proti dnešným praktikám vzniku dvoch včelárskych organizácií postaví, ktorý sa pokúsi riskovať a revoltovať. Po bohatých skúsenostiach však vie, že iba jediná, jednotná a supermocná včelárska spoločnosť má právo na život. Vôbec nesúhlasím s tým, aby si Spolok privatizoval našu včelársku históriu pre seba a zároveň sa účelovo vyhýbal pozitívnemu hodnoteniu najúspešnejšieho obdobia slovenského včelárstva v druhej polovici 20.storočia.