Diskusia, ktorá sa viedla na tejto webstránke o TBH včelárení, okrem iného aj o úle vo všeobecnosti nazvaný úľ ležan ma podnietila k napísaniu mojich skúsenosti s týmto typom úľa v minulosti, keď som v nich včeláril. Týmto príspevkom reagujem aj na diskusiu na článok TBH – včelárenie bez rámikov.
Sused, starý skúsený včelár, ten vždy s úctou spomína na včelárenie v slamených ležanoch s tromi letáčmi. Ja mám tiež jeden ležan, drevený, 24 rámikov miery B, povalové latočky 8×8 mm pre plodisko, v medníku vždy roztiahnem rámiky, úžasné medobranie, keď vytiahnem plásty aj 7 cm hrubé a plné medu.
Správna úvaha siska, tiež idem konštruovať ležan na 30 rámikov, B-čko. V iných krajinách sú ležany populárne. Najmä v Maďarsku je technológia včelárenia v ležanoch – Boczonády – vymakaná. Aj na Slovensku v 30-rokoch minulého storočia bol veľkým propagátorom včelárenia v ležanoch Ján Natšin, miera 45 x 34 cm, používaných v bývalom Rusku.
Ležan je na dvomatkové včelárenie priam stvorený … a pohyblivé prepážky dovoľujú citlivo sa prispôsobovať akýmkoľvek podmienkam – poveternostné podmienky, znáškové podmienky – bez väčšej fyzickej manipulácie s nadstavkami či už sú to vysoké alebo nízke.
Ďakujem, p. Nemčok. Z toho a vlastne i z príspevkov z iného vlákna mi vychádza, že ležan ako taký môže byť rôznej šírky. Čiže ak je na stabilnom mieste, bez predpokladu prenášania, tak môže byť i na 30!!!rámikov. Pri vhodnej koštrukcii dňa sa dá stena /alebo i dve/variabilne posúvať podľa potreby a tým pádom tam môžu v pohode fungovať i dve samostatné včelstvá. Ide mi o to, že či nemáte skúsenosti s prípadným dvojmatkovým včelstvom v tomto type úľa. Poprípade aký je váš teoretický pohľad. Lebo sa mi zdá, že u ležana by takýto spôsob vedenia včelstiev do znášky nemusel byť až taký problém a možno že by to išlo jednoduchšie ako u nástavkového sytému.
Ja citat viem, ale neviem ci čítal clánok. Z mriežkou možes volne pohybovať a mednik ked chces tak aj 18 r. bude mať.
Včelarenie v ležanom je veľmi variabilne a bez namahy a starosti nepotrebných NN
Priateľ Vasilisa
Počas kvitnutia agátu a po jeho odkvitnutí budeme múdrejší.Všetko okrem tých málo rámikov podľa Vášho názoru ovplyvní medný výnos iste aj príroda, a podmienky počas kvitnutia agátu.
Potom bude možná diskusia, čí stačilo, alebo nestačlo 26 rámikov. Ak by som sa pozabudol ozvať, upozornite ma.
Verte mi, že nebudem klamať a napíšem pravdu.
Ako som zistil ste z Hontu, pred odkvitnutím agátu, ma môžte navštíviť. Do Demandíc iste nemate daleko.
Jozef
Máme, či nemáme znášku, prečo a čo je zbytočné. Pedro33, prečítaj si po sebe text, a mohol by si uviesť aj svoju polohu, skôr by som pochopil o čo Ti vlastne ide.
Ja sa tiež čudujem, ze 12 – 14 r. nestači na dobru znasku agatu. Myslite si že staci 4-6 NN ?
Pri 14 r. mame okolo 30 kg medu ked nemame znasku naco je 6 NN. odpoved jednoducha sú zbytocne preto 14 r. urcite stačí 🙄
Ja sa čudujem, že musím presviedčať včelára z Dolného Poiplia o tom, že váš ležan do agátovej znášky je malý.
Moje ležany sú na 26 rámikov. Myslým si, že je to dosť na jednu výdatnú znášku. Ak by však nestačíl tento počet, môžem v priestore celého úľa kontrolovať plodsové, ale aj medové plásty. Je jednoduchšie, vybrať zaplodvaný rámik, urobiť oddielok, preložiť do iného včelstva,či rámik zo zavíčkovaným medom a doplniť medzistienkou resp. iným plástom. Tým som presvedčedný, že by sa tým neznížil potencial včelstva. Pri týchto operáciach sa iste zaobídem bez medníka. Osobne mi ide o to, že z 12 rámikovýmmedníkom staršej konštrukcie, i ked len z latovky, stred 2 cm polistilen a vnútrajšok sololit je v dobe najma agátovej znášky, ked je mnohokrát denný prírastok i 7 a viac kg tažšia manipoulácia ako v jednej rovine v ležane.
Odpovedám na Vaše dotazy. Vchod do úla je z oboch letáčov. Ved včely zalietavajú v podstate do toho letáča z ktorého vyleteli. Takže pri zmene plodiska za medník pred hlavnou agátovou znáškou, alebo s usporiadaním plodiska v strede úla tak, že sú tam dve mriežky sú prinútené lieteť a zalietavať tak do plodiska, ale aj medníka. Pôvodné ležany, ktoré som získal pri likvidácii včelstiev ŠM niekedy na začiatku 60 rokov min.st.boli stavané na mieru “B”. I neskoršie úle takto získané boli taktiež “B”. I súčastné nástavkové úle mám týchto rozmerov, preto som volil i pri úloch na obrázku túto mieru.
Lepšie by vyhovovala miere šírky “B” a výšky čechoslovák.
Kolega, a ešte predtým jeho otec majú tieto rozmery. Výška
čechoaslovák šírka “B”. A včelári s počtom 147 včelstiev. A určite má dobré výsledky. Ináč by nevčeláril s takým počtom včelstiev a typu úla ležan.
U nás nie je znáška z maliny, ani medovica, lebo rastliny tohto druhu v našom regione nerastú.
Pokial ide o znáškové pomery. Je pravda, že včly ukladajú med čim vyššie, ale je tiež pravda, že najskôr med uložia v plodisku, pre svoje zásoby a len potom do nastavku v medníku. Takiže aki je znáška peľ, či nektár musia spracovat niekde uložiť .
Tak ako nástavkový úl má svoje výhody a nevýhody, to platí u úlu ležan. S tým rozdielom, že dvíhať možno tridsať kilový nastavok a postupne vedla seba naukladané rámiky v ležane je omnoho jednoduchšie a hlavne pohodlnejšie.
A ešte niečo k tým výnosom. Ak je výdatná znáška, určite včely nebudú vysedávať na letáči a oddychovať, ale budú čím viac tým usilovnejšie donášať pel, či nektár.
Aj rojenie je možné koordinovať odoberaním medových zásob, kladením medzistienok tam, kde to považujem za najvýhodnejšie na zabránenie rojenia, prípadne odoberaním pldových plástov na tvorbu oddielkov, či posilnovania nimi iné včelstvá.
Tento rok mám takto v dvoch úloh 4 rodiny a v jednom jeden roj. Uvidím na jar, počas jarného rozvoja, či kvitnutia ovoc. stromov, repky ozimnej a agátu. Iste, že budem zvlášť sledovať tieto včelstvá. S výsledkom sa iste na stránke podelím.
Pekný článok, naviac podložený faktami – osobnými skúsenosťami, umocnené tým, že ste si odskúšali rôzne systémy. Niektoré detaily sprevádzajúce túto technológiu včelárenia nie sú mi celkom jasné. Dva letáče slúžia ako vstupy do plodiska a medníka. To znamená, že včely do medníka vstupujú buď cez tento medníkový letáč no najskôr i cez letáč cez plodisko a bokom- cez mriežku? Z niektorých zdrojov som sa dozvedel, že včely celkom nerady nosia na plásty na tej istej horizont. úrovni ako je plodisko. Je B-éčková výška rámikov podľa Vás dostačujúca? Má šancu na úspech včelárenie v ležanoch pri iných znáškových pomeroch ako sú Vaše? Napr. keď to rozdelím: apríl- 10% /vrba, rakyta, ovoc. stromy/, máj: 20% /ovoc. stromy, púpava/, jún-júl 60-70% /malina, popr. medovica/. Láka ma táto technológia z viacerých dôvodov, len neviem či nie falošne. Jednoducho rojenie mi je proti srsti, i preto, že keď prídem z práce poobede ku včelám, tak roj je v nohách… i preto, že sa mi pozdáva zásada :skôr menej včelstiev, ale primeranej sily, bez zbytočného oslabovania rojením. Páči a mi, že prístup k plodiskovým plástom pri kontrole tvorby matečníkov je podstatne jednoduchší ako keď treba najprv zložiť ďalšie 1-2 nástavky, mriežku a potom zase s nimi hore a nie vždy to je ľahké, i preto, lebo sa mi zdá, že včely sú kľudnejšie pri prezeraní horných nástavkov ako tých nižších /možno je to pre ne väčší šok/. Ďalej sa mi páči variabilita a flexibilnosť pri regulovaní priestoru plodiska a podobne i medníka. Ďalšou výhodou môže byť zakladanie nových včelstiev, chov matiek z prirodzených matečníkov formou oddelkov, alebo preletákov. Jednoducho sa mi zdá, že hobby včelár si akosi viacej “zavčelári” a celkom v pohode. Samozrejme že mi objem získaného medu nie je ľahostajný. Takže s pozdravom, prípad. vaša reakcia podľa času a chuti…ďakujem.
Ak by ste chceli využiť potenciál včelstva, najmä v agátovej znáške, tak 24 rámikov na tento typ znášky nestačí. Neviem či ste porovnávali úľ ležan s inými úľmi v agátovej znáške, ale aj v tomto prípade sa bez medníka nezaobídete.