Celkový jarný rozvoj vo včelstve má v prvej fáze priebeh lineárny (rovnomerný), v druhej exponenciálny (zrýchlený – ak sledujeme plodové plochy a počty denne liahnucich sa včiel). Toto sa týka získania tzv. znáškovej kondície.
vcely.sk - včely, chov včiel, včelie produkty, choroby včiel, včelárske rastliny
slovenská včelárska stránka
Ja mám včely v úli typu B o výške rámiku 15 cm. S rojením nemám problém od doby keď som matke poskytol priestor 3 – 4 nádstavky a prestal som používať mriežku. Aby som nemal problém s rojením počas beznáškového obdobia zoberiem krajné rámiky z medom z plodiska a dám ich do štvrtého nádstavku v úle a tým vytvorím mednú komoru pre včelstvo.(10-15 kg zásob) Potom dám piaty nástavok ako medník. Keď je velká znáška pridávam šiesty. Roj som nemal už 5. rokov. Ďalším dôležitým aspektom je že mám vlastné matky. Matky z rojovej nálady nemám žiadne.
S pozdravom Pavol Červinka www. medonosky.szm.sk
Poznámky k napájaniu : Viacerí včelári rozlišujú dôsledne medzi napájaním a podnecovaním , pretože ich vlastné skúsenosti a podmienky k tomu doviedli . Podnecovaním rozumejú najmä roztok 1:1 , 1:2 (zakrmovanie 3:2) , ktorý podávajú na podporu stavania Ms , alebo náhradu prírodných zdrojov v kratšom časovom úseku . Napájaním rozumejú mierne upravenú vodu (soľ a pod.) , ktorá je k dispozícii rôzne – poháre , sudy , potok atď. prakticky stále . Ja som tiež vyskúšal rôzne metódy a spôsoby napájania aj podnecovania .Viac rokov však už praktizujem jednotný kombinovaný spôsob , ku ktorému som sa postupne prepracoval . Tento spôsob je poplatný mojim klimatickým podmienkam a možnostiam a tiež skúsenostiam . Nemienim ho ponúkať pre všetkých , každý zváži svoje možnosti a podmienky . Včely sa prispôsobia každej situácii – v tom nie je problém . Môj otec dávno hovorieval , že na podnecovanie potrebuje asi 5 kg cukru na 1 včelstvo a na zakŕmenie asi 10 kg na 1 včelstvo . Tieto hodnoty nemám dôvod nejako významne korigovať , len režim som trochu zmenil a vyplatilo sa mi to . Moje podmienky sú trochu tvrdšie a včely majú menej Slnka a tak som si povedal , že im pomôžem v tom , čo ja ľahko zvládnem (doniesť im vodu a cukor) a oni by mohli doniesť med , čo ja zasa nezvládam , lebo neviem lietať . Mám na jar väčšinou také počasie ako je teraz , čo včely mierne povedané spomaľuje , ale príroda nečaká a vývoj beží aj v podprahových podmienkach pre lietanie včiel a potom to včely slabšie využijú , keď príroda na ne rozbalí lúky plné kvetov . To čo im príroda poskytne potom , pre včely stačí . Ten kto by prišiel skrátka som ja . Praktizujem preto nasledovný postup . Napájam a podnecujem v jednom . Začínam najpozdejšie keď kvitnú kačičky , podávam včelám roztok 1:3 (3,7 l pohár , 1kg cukru dolejem vodou – prvý pohár už majú) . Je to vlastne 25% roztok , koncentrácia na dolnej hranici atraktívnosti . Každý zdroj v prírode (kvety aj medovica) je atraktívnejší koncentráciou cukrov aj vôňou . Takýto roztok včely berú najmä pre vodu a rozpúšťanie zásob , aj kŕmenie plodu a poskytnuté cukry tiež nevyhodia . Odber je nerovnomerný . Začiatok je 1-3 dcl denne a v máji aj 2 l denne . Pohár je nasadený skoro stále . Dopĺňanie robím priebežne podľa odberu . Sem tam v krajšom počasí sa neponáhľam s novou náplňou –ani nie je odber , ale v horšom veľmi nečakám . Včely takto odoberú do významnejšej znášky 4-7 dávok (minulý rok-investícia cukru v cene 1 kg medu a voda z potoka zadarmo na včelstvo + môj čas 3-5 min. na 1 dávku) . Podľa odberu je jasné , či príroda dáva niečo lepšie , odber sa spomalí , slabší odber má tiež slabšie včelstvo . Stačí pohľad na poháre a je jasné čo sa deje . Efektívnosť takejto činnosti je slušná – mnohonásobná. Včelstvá zosilnejú , využijú skoré zdroje a zabudnú sa vyrojiť . Prestanem podávať pri nasadení posledného nástavku so začínajúcou znáškou . Pokračujem prípadne niekoľkými dávkami po skončení znášok ak je viac dní bez znášky a včely by prestali plodovať (min. rok po 1-2 dávky) . Nie je treba sa obávať žeby to včely uložili do zásob , ešte sa mi to nestalo v normálnom včelstve . Trochu uloženia do zásob som zbadal u odložencov , ktoré dostanú to isté a máloktoré budú mať na vytočenie zásoby – ľahké riešenie . To je všetko . Ak sa prepracujem k niečomu lepšiemu prestanem s týmto postupom , zatiaľ sa tak nestalo . Prekladanie NN a kontroly robím asi v 3 týždňovom intervale . Zimujem spravidla v 2 NN . Tieto riešim pri prvej a druhej kontrole . Tretí prikladám po zaplnení 2 NN mladými včelami individuálne . Ms idú do 2,3 NN (teda hore) , podľa situácie , spravidla striedavo so zrelým plodom a včelami , na kraj zásoby a peľ . V 1. ostane prevažne otvorený plod a zásoby a peľ na bokoch . Pri 3NN stredný (2) spravidla ostane na mieste , hore ide zrelý plod , dole otvorený (vymení sa 1. s 3.). Štvrtý NN pridávam podľa potreby , najneskoršie pri začínajúcej znáške . Sem ide vybiehajúci plod a prázdne plásty . Ms idú zasa do 2,3 NN . Ak je znáška silnejšia prikladám podľa potreby aj 5. NN . Navrch ide čerstvo donesená sladina na dozretie a pod ňu NN s prázdnymi plástami a vybiehajúcim plodom . Tento priesor nad plodiskom sa rýchlo zaplní . Zrelý med zvrchu odoberám a hore ide čerstvá sladina , pod ňu vytočené rámiky . Toľko princip . Prekladanie NN robím medzi výmenou pohárov , alebo ako to vyjde . Pohár mám riešený na podložke so sitkom na hornom NN (drevené veko) . Zloženie a založenie je otázkou pár sekúnd . Ak bude zapotreby a budem mať čas môžem doplniť ďaľšie poznámky a podrobnosti .
Pán Medveď, najskôr sa Vám chcem poďakovať za vecný a zrozumiteľný článok. Poprosil by som Vás o doplnenie údajov o podnecovaní cukrovým roztokom: kedy začínate roztok podávať /po rotácii N – až po spotrebovaní zimných zásob?/, v akých množstvách a časových intervaloch a akým typom kŕmitka. Niektorým včelstvám som podal roztok 1:2/ 1kg cukru, ktorý odobrali za jeden deň. Malo by im to vystačiť na týždeň, ale prísun sladiny je len jeden deň – je to v poriadku?
S vytvorením dostatočného priestoru sm mal problémy pri rozširovaní medzistienkami a vtedy ma poriadne precvičili – optimálne je vtedy prevesovanie, alebo máte nejakú inú fintu?
Pán Medveď, ja s Vami súhlasím a cením si Vaše skúsenosti, ktoré tu prezentujete, tiež nepotrebujem presviedčať suseda o správnosti toho či onoho postupu. Tiež si myslím, že nie sú dôležité múdre názvy v postupoch, ale po slovensky zrozumiteľne povedané praktické skúsenosti a možnosti. Dôležité však je to, že kto pozorne čítal Váš príspevok a komentáre k nemu, zistil, že rojeniu včiel možno predchádzať podnecovaním včelstiev v bezznáškových prestávkach, rotáciou debničiek, kočovaním za pašou, niečo o zákone štyridsiatich dní, ale tiež o schopnosti mladušiek stať sa pri nárazovej znáške lietavkou z jedného dňa na druhý a skrátiť tú dobu štyridsiatich dní, ako sa dá bez úľovej váhy pozorovaním letáča predpokladať denná znáška, atď….. Tí, ktorí už také vedomosti majú ubezpečia sa v správnosti svojich postupov, kto počul také príbehy prvý krát a má záujem o včelárenie bude hľadať ďalšie informácie a tí, ktorých úroveň včelárenia je podpriemerná a skoro všetci sú len ovečky, ktoré sa nechajú pásť a raz hnať hore grúňom a potom dolu grúňom, tak keď sa niečo na tejto stránke deje, najskôr sú ticho, potom tu napíšu jednu nejasnú vetu a keď sa v diskusii už niečo naučili vyrukujú s múdroťou v nádeji, že nič nepokazia aby náhodou nebolo na nich zle.
S tou schopnosťou včiel využiť znášku je to relatívne , aj s tými počtami včiel . Ja som sa sústredil na to čo viem zmerať a posúdiť počas znášky aj v predstihu . Starší včelári hovorili , že ak sadne na letáč v znáške za 1 min. aspoň 40 včiel , tak vraj znášku využijú – začal som to sledovať . Ja som potreboval vidieť a sledovať aj niečo , čo viem posúdiť a ovplyvniť aj v predstihu , lebo starý známy zákon 40 dní hovorí , že znášky sa zúčastní včela o 40 dní po položení vajíčka – preto som začal sledovať plodové plochy , nie preto , žeby som potreboval , alebo chcel písať nejakú prácu . Chcel som tomu len rozumieť , aby som vedel ako ďalej aj na budúci rok . Ja som zistil , že 40 včiel za 1 min. na letáči je nič , aby bola znáška pre mňa zaujímavá , musí ich byť aspoň 100 a viac . Špičkové znášky sú pri viac ako 200 včiel za 1 min. na letáči – dosadnuté – to už nejde ani spočítať (to súvsí aj so vzdialenosťou zdroja). Aby toto bolo zistil som , že ak by som chcel síť na agát k Lučencu (od nás sa odchádzalo na agát keď odkvitali jablone , teda asi prvý týždeň júnový) , musel by som mať 1. mája plodové plochy okolo 80-90 dm2 , aby sa moje včely len nemuseli pozerať . Toto viem docieliť podávaním podnecovacieho a napájacieho roztoku 1:3 a prekladaním nadstavkov . Čo je na celej veci najzaujímavejšie zistil som , že ak to dokážem , nemusím ísť ani na agát . Takto silné včely mi donesú znášku aj z lúky a z jarných kvetov , ktorá je pre mňa ešte zaujímavejšia , je doma , včely sú na záhrade a ja som spokojný . Ja nepotrebujem veľmi presviedčať druhých o mojích metódach , hlavné , že mi fungujú doma . Každý nech si vyberie sám , čo ako bude robiť , ja verím jednoduchým metodám a súvislostiam , ktoré vidím a chápem , nemusia byť v knihách .
Pán Bencúr ak mám odpovedať, tak tí vaši kamaráti majú mizernú technológiu až na výnimky. Ja som nenapísal, že mám včelstvo o troch kg. Niektorých vrchárov fakt mi bolo ľúto, že sa trepali takúto vzdialenosť a vôbec nepoznajú možností agátovej znášky. Komu niet rady, tomu niet pomoci.
Do rojovej nálady sa môže dostať trojkilové včelstvo, ale aj sedemkilové. V znáškovej kondícii pre agát je však len sedemkilové, pretože môže uvoľniť aj 80 % lietaviek pre znášku a 20 % včiel sa stará o plod. Trojkilové včelstvo nie je v znáškovej kondícii, pretože je schopné uvolniť pre znášku 40 % lietaviek a 60 % včiel sa musí starať o plod. Trojkilové včelstvo vyšle roj z dôvodu nedostatku zásob a sedemkilové sa rozdelí zas z dôvodu prílišnej hojnosti. 140 dm2 plodu ešte nezaručuje znáškovú kondíciu včelstva. Technológiou chovu s pomocou zásobných včelstiev, odložencami, vieme silu včelstva pripraviť do znáškovej kondície na konkrétny dátum, pre tento rok je to pre Mlynskú dolinu alebo Kiarov v okrese Veľký Krtíš asi 15.máj. Keď preveziem včelstvá 150 km ďalej, potrebujem aby sa investícia vrátila, a je rozdiel či včelstvo donesie na kočovke 40 kg alebo 80 kg medu. Vasilisova metóda znáškovú kondíciu včelstva s takou presnosťou vôbec nezabezpečuje. V tom je rozdiel chápania filozofie znáškovej kondície včelstva včelára v Honte a jeho kočujúceho priateľa z Kysúc. Mám kamarátov, ktorí po agáte kočujú z Mlynskej doliny na Látky do hôr za malinou. Čo myslíte, aká je ich technológia vedenia včelstiev?
Rojová nálada a znášková kondícia sú dva rozdielne stavy vo včelstve. Aj na Orave treba tlmiť včelstvá aby sa do agátovej znášky nevyrojili.
Chcem zareagovať nie na autora článku ale na pána Bencúra. Koľko krát to musím opakovať, že do agátovej znášky musím tlmiť rozvoj včelstiev aby sa mi nevyrojili. U nás na dolniakoch nie je žiaduce mať rezervné včelstvá na posilňovanie kmeňových včelstiev.
Včely sú schopné obdivuhodných výkonov aj s 1 matkou , ale nie vždy , všade a za hocijakých okolností – je to veľmi relatívne . Ja môžem potvrdiť z r. 2007 (za r. 2008,9 som si zlikvidoval v počítači podklady nedopatrením) , že do 20.mája som mal u 9 sledovaných včelstiev takéto výsledky v plodových plochách : 3 včelstvá 140 dm2 , 2 včelstvá 110 dm2 , 2 včelstvá 70 dm2 , 2 včelstvá 40 dm2 . Štandartne u mňa trvá rast včelstva do znáškovej kondície za takúto považujem včelstvo nad 100 dm2 plodovej plochy (od 21.marca do 10.júna) , priemerne a bez pomoci . Ak sa snažím urýchliť vývoj podnecovaním , aby som využil aj májové znášky z lúčnych kvetov , je to možné (posuniem ich kondíciu aj na 10.mája) a vytočím z niektorých včelstiev aj 5-10 kg v máji . Bez pomoci to stačí len na dorastanie včelstiev . Porovnávať výkony včelstiev v rôznych podmienkach a rôzne včelstvá dosť dobre nejde .Mnohí nemusia robiť nič len vytáčať a iní sa musia veľmi snažiť . Sú včelstvá u ktorých rozvoj môžem sledovať len s otvorenými ústami a iné aj s mojou pomocou toho veľa nedokážu .
Naša včela nie je schopná do znášky z agáta dosiahnuť znáškovú kondíciu. Včelstvo je v znáškovej kondícii pri počte asi 60000 jedincov a na taký stav sú potrebné dve matky. Preto skrátenie vývojového maxima na polovicu mája včelári riešia vyrovnaním včelstiev pomocou pridávania oddielkov, ktoré urobili v minulej sezóne. Naopak, pripraviť včelstvá na letnú znášku riešia včelári tvorbou oddielkov a tak predlžujú vývojové maximum povedzme na koniec júna a začiatok júla. Ako uvádza priateľ Medveď, predstieraním znášky v bezznáškových obdobiach od Juraja do Jána je krokom ako udržovať včelstvo v rozvojovej fáze.
Ďakujem za praktickú poznámku , moje metódy počítania plodovej plochy , boli odhadom , kde pripúšťam priemernú chybu 10-15% . Mnou zistené výsledky rozhodne prekračujú špičkovo 2000 vajíčok denne , aj keď tých 2666 to asi nie je . Ale ja uprednostňujem čo najjednoduchšie metódy sledovania výkonov včiel . Napr. znášku posudzujem podľa počtu včiel dosadajúcich za 1 min. na letáč a špičkové výkony sú asi 200 včiel za 1 min. (tu je už problém počítať presne) , čo by mohlo byť aj 2 kg denne . Moje početné výkony majú pri včelách za pochodu takúto toleranciu , ale váhu vytočeného medu posudzujem váhou .
Len pre spresnenie dodávam, že 140 dm² celkového plodu predstavuje najmenej 2666 vajíčok položených matkou za jeden deň a to musí byť v priebehu úseku 21 dní.
Nie nadarmo sa hovorí, že do Juraja trávu kliešťami zo zeme nevytiahneš a po Jurajovi ju zas kladivom nezatlčieš. Bretschko toto obdobie odborne nazval I.vzostupná rozvojová fáza včelstva. Ja som tiež odpozoroval, že od Mateja do Juraja včelstvo potrebuje hlavne kľud, nevyrušovať rozoberaním, pre toto obdobie je dôležitý dostatok zásob vo včelstve, pretože včelstvo nedokáže kontrolovať stav zásob a šetriť ich, keď začne zdravé včelstvo niekedy v polovici februára plodovať, nič ho už v raste nezastaví, ani zlé počasie. II.vzostupná rozvojová fáza včelstva je od Juraja do Jána. V tomto období už včelstvo nemá zimné zásoby, je závislé na hojnom prísune nektáru. Poznať fenologický kalendár svojho regiónu je pre včelára veľmi dôležité. Od Juraja do Jána sa rozhoduje o tom v akej sile pôjde včelstvo do zimy. Je to obdobie hojnosti a každá znášková prestávka je pre včelstvo príležitosťou na rojenie. Rojenie, to je aj zanechanie nahromadených zásob mladému potomstvu, ktoré by pre nerozdelené včelstvo na zimu nestačili. Vyslaný roj odchádza v nádeji, že si postaví nový domov a ešte aj stihne doplniť zásoby na prežitie. Keď som kočoval na agát, každý rok sa na kočovke vyrojilo najviac jedno včelstvo a niekedy ani to. V ostatných včelstvách som počas vytáčania agátového medu našiel množstvo vyhryzených matečníkov. Nárazová znáška z agáta zmenila náladu vo včelstve, upracovala aj mladé včely a včelstvá sa do Jána, do ďalšej výdatnej lesnej znášky museli zotavovať. Kočovaním na agát som vykryl bezznáškové obdobie, ktoré na Orave po ovocných stromoch prichádza, a zabránil som tak rojeniu včelstiev. Včeláril som vtedy v béčkach. Dnes nekočujem, preto som prešiel na úľovú zostavu s rotáciou nadstavkov. Prehadzovaním nadstavkov dokážem ovplyvňovať rozvoj a silu včelstva počas celého roka a tým aj predchádzať rojeniu. Včelár by mal vedieť, že zdravé včelstvá dosahujú populačné maximum na Jána, odložence a zmetence v septembri, spojené a posilnené včelstvá aj v máji. Preto je nutné v II.prudko vzostupnej rozvojovej fáze včelstiev od Juraja do Jána každý týždeň manipulovať s úľovou zostavou a kontrolovať silu včelstva. Je to obdobie chovu matiek, tvorby odložencov, zmetencov a počas znáškovej prestávky ťažby materskej kašičky.