Včelári sa často medzi sebou sporia o tom či je výhodnejšie včeláriť na vysokom rámiku alebo na nízkom a každý fanúšik tej svojej rámikovej miery presadzuje svoju pravdu o dokonalosti jeho úľového systému. Hovorí sa, že úľ medu nenosí. Tajomstvo úspechu je vždy v technológii, ktorú včelár pozná a dokáže uplatniť vo svojej úľovej zostave pri vedení včelstiev.
Mňa učili medzistienky dávať do plodiska až na ” čerešňu ” čiže,keď začne kvitnúť vtáčia čerešňa.Aj to tak robím .
Najdôležitejšia z vecí, ktoré robíme na tomto fóre je, že ľudia sú v kontakte s ostatnými v našej slovenskej oblasti. Mojou snahou bolo vždy vytvoriť podpornú sieť pre včelárov, ktorí chcú pracovať prirodzenejšími spôsobmi vo vedení včelstiev, a úspech spočíva v tom, že ľudia sú ochotní si spolu vo dvojici, po troch alebo viacerí vymieňať skúsenosti a učiť sa od seba navzájom. Mnohí nepotrebujú zapojiť sa do diskusie pre peniaze – stačí im ukázať si navzájom obrázky svojich včiel a vaše úle a ako robíte veci. Ak máte veľa zainteresovaných ľudí, potom môžete začať uvažovať o stretnutí a pozvať záujemcov na svoju včelnicu, ak sa tak rozhodnete, alebo rozdelíte ľudí do záujmových skupín, a potom sa všetci stretnú dohromady čas od času na včelárskom kempe kde môžu svoje skúsenosti porovnať.
Ja ” nejdem ” po peniazoch,mňa zaujímajú skúsenosti iných včelárov a navzájom pomáhať rozvíjať včelárstvo .
Ja s pánom Bencúrom naprosto súhlasím, až na tie noviny. Lebo keď budete 5. rokov včeláriť na tenkostenných úľoch, typu B zistíte, že zima včelám neškodí, ale vlhkosť áno. Preto je veľmi dôležité nechať nad úľom pod strechov materíál, ktorý nasáva vlhkoť. Ja používam centrimetrovú vrstvu novín. Samozrejme fólia, ktorá sa necháva na zimu nad úľom nesmie byť až po sami kraj nádstavku, aby mala kadiaľ odchádzať vlhkosť. A ešte by malo byť otvorené očko na nástavku na vetranie. Ale čo sa týka včelárenia v typu B tak riešenie pána Bencúra je správne. Ešte by som to prepracoval podľa pelovania a kvitnutia stromov, lebo každý včelárime v inej nadmorskej výška a príroda nás nepustí a tá je smerodatná aj pri práci včelára. Ja mám vyskúšaný aj tento typ B, s tým , že nepoužívam uteplené úle. Od tejto doby neviem čo je plieseň v úle,odolnosť včiel voči chladu je ďaleko vyššia ako si človek myslí. V tomto type úľa je trochu ťažší jarný rozvoj, ale tomu môžete pomôcť podnietením včelstva, aby ste si rozkládli matku. Pre tento dôvod prechádzam na nizkonádstavkové včelárenie. Ja mám nádstavky o výške 17 cm rozmer úľa typu B. Výhoda je tá, že pri pelovaní prvých stromov v marci cukrové zásoby dám na dno úľa a nožom ich z časti odviečkujem a tým zabezpečím podnietenie matky v kladeni. Včely začnú tieto zásoby prenášať a matka má pocit, že je znáška a úžasne sa rozkladie. U nás kde včelárim mi to prináša prvé ovocie už jabloní, trniek kedy prvý nektár mi vyplní mednú komoru, čo je základ do sezóny. Túto mednú komoru cez sezónu nevytáčam. Zabezpečuje mi dostatočné zásoby vo včelstve čo mi zabezpečí stále kladenie matky aj po vytočení jednotlivých druhov medu.Samozrejme je dôležité presné načasovanie rozširovania plodiska tak, aby matka mala dostatok priestoru na kladenie. Mriežku nepoužívam, lebo medná komora mi tento účel dostatočne splňuje s tým rozdielom, že matka má presnú predstavu o veľkosti úľa a znižuje sa tým rojivosť matky.Ja som si všimol, že včely matke vyznačia priestor na nádstavku. Sú to také malé obdĺžníky na stenách v plodisku, ktoré sú umiestnené v rohoch nádstavku. Tieto obdĺžničky sú len v plodisku a vyznačujú priestor plodiska. Na začiatku sezóny je naozaj dôležité otvoriť letáč na celú šírku úľa a otvoriť všetky očká na úľoch. To je základ pre zabezpečenie čo najširšieho plodiska. S pozdravom Pavol Červinka
Potešilo ma, že priateľ Nemčok uviedol Zlatý dážď ako ďalší orientačný čas na vkladanie medzistienok do včelstiev pri “klasickej” technológii včelárenia postupného rozširovania včelstiev rámikmi a medzistienkami. Práve v tomto období kvitne a odkvitá na severnom Slovensku táto drevina a postupne začínajú kvitnúť ostatné druhy vŕb po rakyte. Musím skonštatovať, že v tomto čase mám dnes v jednodielnom plodisku po sedem rámikov z 2/3 zaviečkovaného plodu miery “B”, ale v trojdielnom plodisku – v dvoch nadstavkoch – po osem takmer na 100 % celoplošne zaviečkovaných rámikov s plodom miery “B” 137. Takže, práca s celými nadstavkami aj s jednotlivými rámikmi má svoje čaro. Ide len o to, či včelárime víkendovo, záujmovo, ako kovoroľníci alebo komerčne.
Veľmi by som nesúhlasil u rám.m. B” kladať medzistienku do medníka. A to z toho dôvodu, že medník nastavujem až v dobe kvitnutia ozimnej repky. A v tomo čase mi už včelstvá vystavili po dve medzistienky a v dnešnej dobe sú zaplodované.Zo zásady MS vkladám na začiartku kvitnutia trnky slivkovej, alebo čerešni vtáčej (t.r. 12.4.) a to do plodiska ihned za plodový plást. Za plodovým plástom včely zvyčejne ukladajú pel a krajné rámiky ponechávajú s medovými zásobami zvyčejne na jednej strane. Zimunujem včelstvá na 12 r. nezúžené. To záleží podľa sily včelstva. Pri prvej porehliadke v dobe začatia kvitnutia podbelu, rep. zlatého dažda upravujem plodisko podľa sily včelstva. Zvyknem zúžiť o 2-3 rámiky. Akonáhle začnú kvitnúť uvedené dreviny pridám MS najčasatejšie na jedno i druhú stranu. V súčasnosti u väčšiny včelstiev mám tieto MS vystavené a zaplodované.
I ked už je v počiatočnom štádiu kvitnutia ozimná repka (24.4.) medníky zakladám asi týždeň po tomto období.
Zakladať medníky skôr je nebezpečné z toho dôvodu, že by mohlo dôjsať z zachladeniu plodu, zníženiu plodovania matky.
Nemôžem súhlasiť, že v medníku MS maju menej trudích buniek. V plodisku sú MS vystavané v podstate s menším počtom trúdich buniek vtedy, ak MS sa nedeformuje. Príčina deformiovania zvyčajne býva na vrchnej strane rámika a to nedostatočným upevnovaním MS na drôtiku. Tento nedostatok zvyčajne odstráni zvlnovovanie drôtika na rámiku a mierne dierkovanie v podobe V, čiže nie rovno zvysle.
Dalšie vkladanie medzistienok už robím počas kvitnutia ozimnej repky a to po založení medníka premiestnovaním zavičkovaného plodu do MD, v krajnom prípade vedla takýchto rámikov vkladám niekedy i MS.
Jednou z príčin väčšej časti trúdich buniek býva vtedy, ak vo vystavanej MS, ktorej je med vytočím a vrchné bunky sa zdeformujú vo väčšine smerom k vrchnémj časti rámika. Daľšie kladené vajíčok do týchto buniek sú vo vačšine trúdie.
Osobne z plodiska vystavané medové MS nezvyknem z tohoto dôvodu vytáčať.
nemcokjozef,píšeš dobre,ale môžeš vynechať tie skratky: MS,MD atď, písať celé slova.
Myslel som, že béčkári a čechoslovakisti sa tu podelia s ostatnými so svojimi tajnými a osvedčenými postupmi pri ošetrovaní včelstiev v období ich rastu. Alebo už väčšina prešla na metódu s rotáciou nadstavkov?
Scipio, k tvojej skúsenosti mám jednu poznámku: včelár, ktorému záleží na pekne vystavanom diele dá medzistienky na jar stavať nad plodové hniezdo a ak mu to úľová zostava umožňuje, tak nad mriežku. Má to dve výhody, zoberie med z panenského diela a na budúcu jar bude rozširovať úľový priestor s už vystavanými medzistienkami.
Celkovo nechapem tu snahu vcelarov pchat uz v skorej jari medzistienky na stavanie do plodiska. Ja mam tu skusenost, ze vytiahnu tieto medzistienky zle – s vela trubcinou a materskymi bunkami. Nehovoriac o tom, ze na to spotrebuju vela energie a medu, ktory by mohol byt vyuzity na krmenie plodu, ci vytoceny. Okrem toho medzistienka zmensuje priestor matky na plodovanie, co sa moze prejavit nedostatkom vciel na agate.
Ja zasadne necham vystavovat medzistienky v medniku zvecsa v bezznaskovom obdobi v juli pri podnecovani cukrovym roztokom. Taketo medzistienky su bezchybne a ich vystavba ma stoji ovela menej akokeby boli vystavane z energie z medu.