Slnečný rozpúšťač vosku je známy aj pod názvom v o s k o t o p k a. Je nepostrádateľnou, veľmi pohodlnou a nedocenenou včelárskou pomôckou pre získavanie vosku z plástov pomocou slnečnej tepelnej energie.
Veľkosť rozpúšťača je dimenzovaná na dva plásty. Vosk získaný pomocou rozpúšťača je čistý a možno ho bez ďalšej úpravy spracovávať na medzisteny. Obsluha je jednoduchá. Stačí navrstviť zvyšky plástov, odpadky
vosku, odviečkovance, melivo i celé plásty a iné materiály obsahujúce vosk na drôtené pletivo až do hrúbky 5 cm. Celé plásty na seba nekladieme. Položíme dva vedľa seba i s rámikmi. Rozpúšťač uzavrieme rámom, v ktorom je dvojité sklo. Medzi sklami má byť najmenej 1 cm hrubá vrstva vzduchu. Zrkadlo vmontované do horného rámu nastavíme do takého sklonu, aby odrazené slnečné lúče dopadali na plásty, ktoré sa majú rozpustiť.
Kapacita jedného rozpúšťača je taká, že ňou vystačíme v priebehu roka spracovať vosk od 25 až 30 včelstiev. Farma so 100 včelstvami má mať najmenej dva slnečné rozpúšťače.
V rozpúšťači sa vyvinie za jasných slnečných letných dní teplota nad 140 °C, ak sklá i zrkadlo sú čisté a rozpúšťač je správne nastavený do smeru slnka. Rozpúšťač má byť otočný okolo oceľovej rúrkovitej nohy zabetónovanej do betónovej päty.
Z normálnych doteraz používaných slnečných rozpúšťačov bez použitia zrkadla dostávali sme krásny žltý vosk. Z rozpúšťača, pri ktorom používame aj odrazové zrkadlo, získavame vosk oveľa tmavší — hnedší. Zapríčinené je to vysokou teplotou dosahovanou v rozpúšťači, pri ktorej sa okrem vosku rozpúšťa už aj včelí tmel — propolis. A ten nám práve sfarbuje vosk do tmavá. Tým však práve stúpa hodnota vosku, pokiaľ ide o tvrdosť, ktorá je vítaná pri jeho spracúvaní na medzisteny. Dajú sa veľmi tenko vyvalcovať a v úli sa nepreťahujú. |
Pri správnej obsluhe rozpúšťača býva povrch vychladnutého vosku v korýtku úplne hladký bez známeho stalagmitického kopenia sa voskových kvapiek, čo sa stáva vtedy, keď sú sklá znečistené, zrkadlo zaprášené, keď zrkadlo nie je nastavené do správneho sklonu a keď nevyberáme z korýtka vosk z predošlého dňa alebo keď z nevedomosti prilievame do korýtka vodu.
V rozpúšťači sa drôtené pletivo čoskoro zanesie zvyškami a znečistí sa pod ním aj odpadová plocha, po ktorej vosk steká do korýtka. Ak chceme rozpúšťač používať dlhé roky, musíme jeho vnútorné partie čistiť iba v čase, keď sú náležité prehriate slnkom. Pravda, musíme vtedy použiť ochranné rukavice proti popáleniu. Po otvorení zaskleného rámu, ktorý v otvorenej polohe zabezpečíme háčikom, vyberieme rýchle sito so zvyškami a jednoduchým opatrným klepnutím o zem odstránime z neho všetku nečistotu. Potom škrabkou zoškrabeme z odpadovej plochy zvyšky propolisu a ostatnú nečistotu. Tento odpadový materiál zmiagame v guľu, pokiaľ je ešte teplý. Je to cenný materiál, ktorý sa môže použiť na výrobu mastí, štepárskych voskov, obuvníckych voskov a pod.
Zvyšky voštín odstránené z drôteného pletiva zbierame a stláčame do papierových vriec od cukru. Je v nich ešte veľa vosku, ktorý sa dá získať už len chemickou extrakciou — vylúhovaním v benzíne, a to sa už doma urobiť nedá. Vykupujú ich extrahovne vosku za primeraný poplatok (Družstvo STRED, Chlumec nad Cidlinou). Zvyšky voštín z rozpúšťača po uskladnení neplesnivejú a nenapáda ich ani víjačka vosková, ktorá je najväčším škodcom včelieho diela a vosku vôbec.
Nevýhodou rozpúšťača je, že sme odkázaní na slnečné dni a že nemôžeme naraz vytopiť také množstvo vosku, aké by sme si žiadali. Za nevýhodu môžeme považovať aj tú okolnosť, že niekedy stuhnutý vosk nemôžeme z korýtka vyklopením vybrať. V takom prípade si pomôžeme tým, že korýtko na sporáku odspodu zahrejeme. Tým sa vosk od stien uvoľní a ľahko z korýtka vypadne. Násilím nesmieme vosk nikdy vyberať, pretože by sme poškodili korýtko. Po tomto zákroku musíme korýtko dokonale očistiť od prilipnutých zvyškov vosku a ak máme poruke glycerín, môžeme ho zvnútra ním jemne pretrieť.
Rozpúšťač s výhodou používame na dezinfekciu rámikov, podložiek, slamených rohožiek, priehradiek, čistenie mriežok od vosku a pod.
V slnečných letných dňoch sa v ňom vyvinie teplota až vyše 140 °C.
Z utepliviek (hobra, filc) a menovite rohožiek sa v slnečnom rozpúšťači za slnečných dní veľmi rýchle vyparí voda a po dokonalom vysušení a prehriatí sa preruší plesnivenie a zničia sa aj prípadné zárodky škodlivého hmyzu.
Rozpúšťač uvedeného tvaru je účinný za slnečných dní aj v zimných mesiacoch. Treba ho však správne umiestniť (podľa možnosti kolmo na slnečné lúče a zrkadlo nastaviť do správneho uhla odrazu lúčov).
V letnom období máme možnosť využiť správne nastavenie rozpúšťača v priebehu celého dňa a to tak, že rozpúšťač kombinujeme s napájadlom na odkvapkávanie vody. Odkvapkávanie musí byť nastavené tak, aby z nádržky voda vytiekla až pred západom slnka. Na vode napájadla je položený ťažký plavák vyvážený tak, aby bol schopný pomocou kladiek otáčať rozpúšťač za slnkom podľa toho, ako z nádržky napájadla ubúda voda. Tým plavák klesá dolu a súčasne otáča aj celý rozpúšťač. |
V praxi sme sa s týmto zariadením stretli prvý raz r. 1961 v ZSSR na výskumnej včelárskej stanici v Rybnoji. Technický opis zariadenia: Dve kladky majú po obvode drážku pre lanko. Od priemeru väčšej kladky závisí zdvih závažia, o ktorý musí závažie klesnúť v priebehu dňa (závisí od správneho odkvapkávania vody). Ak priemer väčšej kladky je 200 mm, musí byť zdvih napr. za 12 hodín 314 mm. Na priemere menšej kladky nezáleží, môže byť 80 mm. Množstvo odkvapkanej vody závisí od veľkosti nádoby. Pri priemere kladky 200 mm musí závažie klesnúť každú hodinu o 26 mm. Závažie musí byť také ťažké, aby sa prekonalo trenie v čape kladiek a aby jeho váhou ťah lanka prekonal ľahké otočenie rozpúšťača do západného smeru.
Voda v nádobe slúži iba na to, aby sa závažie nadľahčovalo a zaručovalo otáčanie výlučne pri klesaní vody v nádobe.
Rozpúšťač treba každodenne nastaviť a vodu v nádobe doplniť. V čase odstavenia rozpúšťača môže byť v činnosti len napájadlo. Pri poruche napájadla alebo jeho odstavení môže byť v činnosti rozpúšťač, ale jeho otáčanie k slnku sa potom usmerňuje občas len ručne.
Slnečný rozpúšťač sa teda môže využiť pre viac účelov.
Za účelom výťažnosti vosku vyvinul Ing. Július Kotrnetz rozpúšťač v kombinácii s lisom. Pozostával z dierkovaného plechového valca, do ktorého vkladal plásty. Toto teleso bolo z troch strán pomocou zrkadiel ohrievané slnkom. Vosk pretekal dierkami. Keď z valca už nijaký vosk nevykvapkával, začal v ňom Kotrnetz voštiny stláčať piestom pomocou skrutky. To robil, prirodzene, za horúceho stavu. Získal tým pomerne viac vosku, ale denná kapacita dosiahnuteľného výťažku bola relatívne veľmi malá, a preto sa tento zlepšovací návrh nerozšíril.
Strojmajster Jozef Z e m á n e k nechcel byť odkázaný iba na slnečnú energiu, a preto rozpúšťač doplnil elektrickým vyhrievaním. Jeho rozpúšťač mohol byť v prevádzke nepretržite. A pretože jeho prístroj bol kombinovaný aj s lisom, vyťažil z plástov maximálne množstvo vosku. Vo voštinách mu zostávalo iba 25 % vosku. Vosk z jeho rozpúšťača je veľmi dobrej kvality. Pre obťažné čistenie a nákladné zhotovenie sa však ani tento typ rozpúšťača nerozšíril.
Vojtech Križan – Včelárska technika (1969)
Ja mám válovček z 1,5 mm nereze a nie je ohybný. Nechám vosk pozvoľna stuhnúť aby tehlička nepraskla a potom na 5 – 6 hodín do mraziaceho boxu. Tehlička sa stiahne a vypadne z válovčeka sama.
Zo skúsenosti.
Ja som si zhotovil až tri slnečné rozpúšťače, ale polovičné. To preto, že v obchode mali hotové pocínované korýtka na pečenie báboviek aj preto aby voskotopka bola ľahká. Pri dome nemám miesto kde by po celý deň svietilo slnko, kvôli tieni domu a stromov a preto ich treba premiestňovať za slnkom a otáčať.
Ešte k vode v korýtku. Ak tam voda nie je, vosk sa prilepí ku dnu korýtka a nejde ho vybrať po stuhnutí s korýtka. Keďže korýtko sa nachádza v samej dolnej častí rozpúšťača, teplota je tam najnižšia a k vretiu vody nedochádza. Plásty po vytočení obsahujú malé množstvo medu a ten obsahuje vodu ktorá aj tak zarosí sklo. Med stečie do korýtka s voskom a je taký hustý, že robí problémy pri vyberaní stuhnutého vosku. Po skúsenostiach s voskotopkou, ja vždy dávam trocha vody do korýtka. V korýtku stuhnutý vosk aj tak sa prilepí k stenám korýtka a keďže korýtko je pružné, ťahom stien korýtka sa odlepí od stien a vosk po prevrátení vypadne. Prelievať roztavený vosk z horúceho korýtka je nepraktické a nikdy som kvôli popáleniu to nerobil. Takže korýtko, podľa mňa, musí byť pružné.