Po peripetiách s rojením a po odskúšaní kde akých zaručených metód, som dospel k takémuto riešeniu. Predchádzať vyrojeniu včelstva v jarnom období môžeme tak, že včelstvo si vychová mladú matku pri prítomnosti starej matky do určitého času. Počas celej doby rojového pudu včelstva, musíme mať matku pod kontrolou.
Deliť včelstvo na preleták a odloženec, to už je to posledné na potlačenie aby sa včelstvo nevyrojilo. Včelstvo ešte v bezrojovej nálade plánujem rozdeliť materskou mriežkou ( poprípade obmedziť priechod cez materskú mriežku tak ako hore spomínam ) a v častí bez matky dochovať mladú matku. Po zaviečkovaní materskej bunky alebo pridaní ušľachtilej materskej bunky, treba buď odobrať starú matku zo včelami a niekoľko plodovými plastami do odloženca alebo rozdeliť včelstvo pevnou priehradkou so samostatným letáčom v častí s materskou bunkou. Ďalší postup už podľa vlastného uváženia. Skús dochovať novu matku pod mriežkou ( stará matka je nad mriežkou ), to samozrejme závisí aj od hlavnej znášky aby sa neprišlo o medný výnos. V tomto prípade s odobratím matky do odloženca putuje aj otvorený plod. Náhodné ďalšie materské bunky treba zrušiť alebo inač zužitkovať.
Ahoj,velmi vydarené slová na papiery,chcem povedat moja reč ale …ja som sa dostal k podobnému názoru a neviem pokračovat.Začína takto: Na začiatku kvitnutia repky urobím na vsetkých vcelstvách preletáky na starú matku.Preto na starú matku, lebo lietavky sú najstarsie vcely a k nim patrí stará matka a nie matečník a z neho mladá matka.Príroda to tak nerobí.Takže preleták by som mal pripravený na znášku a odloženec dám stranou čiže je bez matky a zamýšlam ho využit na novú matku.Ale je to problém ked v odloženci je otvorený plod a ten mi šlachtený matečník nepríjme.Lebo 10 dní pred preletákmi si prelarvujem matečníkové misky.Skratka mlade matky potrebujem.Tak ma napadlo či z tohoto problému nevidíš východisko.Držím palec, ahoj
Aspoň jeden ste zareagovali na to, čo je v článku napísané. Ak si odmyslime včasný chov matiek, jarné rozšírenie včelstva, potom nám zostane po búrlivom jarnom rozvoji už len robiť prevenciu proti rojeniu a na využitie čo najlepšieho výsledku z hlavnej znášky, po ktorej bezprostredne nenasleduje ďalšia znáška, včelstvo by ju už pre oslabenie nevyužilo.
Na toto opatrenie potrebujeme matku dostať pod kontrolu rozdelením včelstva mriežkou a to tak aby matka bola vo vrchnom nadstavku pri NN včelárení. V spodnej častí úľa včelstvo buď už má alebo založí materské bunky z ktorých ponecháme jednu. Očko v nadstavku s matkou uzatvoríme. Nadstavok so starou matkou odoberieme ako odloženec v čase liahnutia mladej matky ( ako prevenciu aby sa nevyrojila i ako rezervu matky v prípade úhynu mladej matky ). Toť vsjo.
Vasiľ, Tvoj článok som už prečítal trikrát a zakaždým mám z neho v hlave “myš-maš”. Z toľkého kontrolovania jedného včelstva, neustáleho prehadzovanie plástov, zakladanie MMr, prekrývania fóliou s otvorom (neviem prečo?), M nad MMr, M pod MMr, raz stará k tomu mladá a pod, tak si mladým včelárom svojou radou nepomohol.
Najednoduchšie je oddelenie plodu od lietaviek medzidnom preventívne na začiatku rojového obdobia. Hore NN s plodom a matkou, pod medzidno prázdne plásty resp. Ms a vložiť MB z chovu resp. plást s plodom z dobrého včelstva. Samozrejme dobré počasie a otočiť o 180°. Po príchode silnej znášky spojiť. Pre mňa má takýto postup význam ako PRO – ak by som ho mal použiť na preušenie plodovania na načasovanú znášku, tak by som sa prerátal. Výhodou je taktiež tvorenie odložencov na tom istom stojane a ich použitie na hociktoré zaostávajúce včelstvo.
To je pravda. Spomenúť ste to nespomenuli, postupovali ste však priam nápadne podobným spôsobom.
Pán Bencúr, ani o pristrihnutých krídlach matiek ani o plodiskách ani o Deemare metóde som sa v mojom článku nezmienil.
Ale, ale, priateľ Vasilisa! Ja som túto metódu popísal na tejto stránke v apríli 2006 v článku “Projekt s pristrihnutými krídelkami”. [url=http://www.vcely.sk/index.php?name=News&file=article&sid=188&mode=&order=0&thold=0]Web Page Name[/url] Uviedol som tam aj zdroj, kde som sa o takej metóde dozvedel. Odskúšal som ju dve sezóny po sebe. Musím však skonštatovať, že táto metóda je pre včelára náročná na čas a oveľa jednoduchší a účinný postup spočíva v tvorbe odložencov formou odsavača mladých včiel.
Pán Bencúr ste upne od veci. Pripadá my vaša poznámka ako začiatočníka, ktorý sa chce zviditeľniť.
Pár poznámok k niektorým tvrdeniam v článku: Ak včelstvo obsadá v čase kvitnutia ovocných stromov 6 NN, nie je možné aby bol plod v nich rozvlečený po takmer všetkých zhora nadol, pretože včelstvo udržuje hniezdo okolo 50 cm na výšku s priemerom asi 30 až 40 cm. V tomto priestore dokáže materská látka držať hniezdo včelstva pohromade, jednotné. To sú tri nadstavky Optimal alebo dva nadstavky Langstroth. Väčšie hniezdo včelstvo nie je schopné obhospodarovať, pretože kráľovná môže denne položiť najviac 2000 vajíčok a taký istý počet buniek sa denne môže uvoľniť pri liahnutí plodu. Včelstvo nikdy nerozfrcká plod po všetkých šiestich nadstavkoch, takú nevyváženosť môže urobiť len včelár svojim zásahom. Počas celej sezóny treba matke uvolňovať priestor na kladenie vajíčok v hornom nadstavku plodiska a to dosiahneme pravidelnou rotáciou nadstavkov v plodiskovom priestore. Zároveň treba uvolňovať priestor pre med nad plodiskom a to dosiahneme pravidelným podkladaním prázdneho nadstavku hneď nad plodisko a pod už zaplnený medníkový nadstavok. Táto filozofia platí rovnako aj pre úľ s hlbokými nadstavkami. Tohtoročná sezóna je len názorným príkladom toho, že život vo včelstve určuje počasie a nie zásahy včelára.