Ak sa chystáte postaviť si úľ alebo dva, prosím, popremýšľajte o jeho konštrukcii. Nevyrábajte pekné krabice. Najskôr venujte čas včelárskej literatúre, učeniu a hľadaniu informácií na internete. Akýkoľvek úľový dizajn, ktorý neberie do úvahy vlhkosť v úli, jeho vetranie a sledovanie spádu roztočov Varroa destructor počas celého roka, odsúdi vaše včelárenie na neúspech ešte skôr, ako osadíte svoj prvý roj do úľa.
Nerozoberám síce plodiská v zime , pokiaľ nemusím , ale pár krát nazriem do každého včelstva . Kým včelstvo neprejde hore tak sa ten tvar chumáča pri pohľade zhora podobá na guľu , keď je už na horných latkách (mám nad latkami cca 2cm voľný priestor) , tak je to tvar zvona naopak – dole je guľová časť , hore širšia plocha – včely pekne sedia medzi vekom a hornými latkami . Zdá sa mi , že to včelám celkom vyhovuje . Strop tvorí 2 cm hrubá doska veka – zo spodu na nej sedia včely a nad ňou je len vzduch na záhrade .
V knihe je uvedené, že čím väčší priestor má v predjarí zimný chumáč okolo seba, tým väčšie množstvo energie vydá do tohto priestoru.M.B.
Ing. Mačička je dobrý včelár, ale v časoch keď knihu písal, sa u nás práve preto včelstvá na zimu zužovali (aj ja na 6-7 plástov) a poznatok, ktorý sa prezentoval na stránkach americkej odbornej literatúre, k nám nedorazil! ale dobre vieme, že to nie ja tak, jednoznačné výsledky preukázali, že zimný chumáč nikdy okolie svojho okolia nevyhrieva. Týmto činom by mu 15 kg zásoby boli primalé! Jednoducho, ak je povala úľa vzduchotesne uzatvorená,obsiahnutá voda vo vydýchanom vzduchu sa musí vyzrážať na stenách úľa a na krajnom neobsadenom pláste.
Aj keď opozdene, predsa som si prečítal článok, ako správne naložiť v zime aby pokojne zimovalo.Dosť často sa “špáram v plodisku úľa B a je ťažko nájsť pararelu so skúsenosťami jeho autora. Všetko akoby bolo postavené na hlavu. navyše som robil záznam meliva z každej podložke včelstiev po niekoľko rokov a nikdy to nezistil rovnaké umiestnenie zimného chumáča v nezúženom včelstve a hovoriť o nejakej gule či elipsoidu je povážlivé. Môj poznatok je, že zim,ný chumáč má skôr tvar zvona, čo je dôsledok prepojenia včiel pod plástami alebo rámikmi, včely aj v zime medzi sebou musia komunikovať a prijímať materskú látku.
Sú aj extra zimujúce včelstvá a neuhynú, npr. ako tento príklad, zimný chumáč bol “opretý” o prednú stenu úľ, včely v 9-tich uličkách, dĺžka meliva prezrádzala, v každej uličke sú včely do dĺžke od 10 do 15 cm, čiže celkom atypicky a v rozpore s tým čo sa neustále zdôrazňuje.
Iné je v NN, kde včelstvo zimuje v dvoch nízkych nadstavkoch a komunikuje v priestore pod hornou debničkou a nad spodnom debničkou, čo je možno prirodzenejšie ako v našich tradičných úľoch.
Mal som tú možnosť, kde si včelstvo postavilo včelie dielo naozaj bez zásahu včelára, v takým systémom, že v strede diela boli nespojené plásty alebo vynechané priechody, preto mohlo zimovať v strede plástov. Ale aj tu som našiel výnimky, čiže dá sa povedať, že včelstvo aj v prírode sa riadi možnosťami, ktoré mu poskytne dutina.
Nie celkom mi jasné, prečo nemôžu včely odoberať s buniek med s obsahom vody 18% a k nim pridať ešte 12% vody zo stien úľa, keď v poriadnej zime sa včela z vymedzeného priestoru chumáču nemôže k vode ani stenách dostať. To sú troch abstraktné skúsenosti, lebo ich nemôžme pozorovať.
S viacerými myšlienkami tu použitými je možné len súhlasiť a včelári si ich môžu podávať ako štafetový kolík . Podľa mňa sú to najmä tieto . Ten parameter 30 cm v zime je natoľko viditeľný , že som si ho všimol aj ja a pri stavbe mojich úľov som si predstavoval chumáč v priemere 30 cm gule , ktorá má objem cca 15 l . Preto som sa snažil postaviť systém , ktorý má rezervu posunu pre chumáč 10 cm smerom hore aj dozadu (včely sa spravidla usadia nad letáčom) , pretože včely putujú za zásobami a myslel som si , že by bolo dobre keď sa budú mať kam posunúť . Vyšiel mi teda potrebný priestor k dispozícii na zimu , ako kocka o strane 40 cm . Volil som preto šírku na 10 rámikov – 37 cm (bez dvoch krajných je to akurát 8 obsadených plástov) a výšku som zvolil na dva 18 cm NN , čo je 36 cm + podmet . Toto som považoval za vhodný priestor na zimu , aj na začiatok plodovania na jar . Nič čo som doteraz zistil neodporuje tejto predstave . Považujem preto za menej vhodné kombinácie na zimu 3NN , alebo 1 B nadstavok – malá výška . Preto je JU s väčšou výškou taký obľúbený . Ostatné potrebné parametre priestoru na leto nebudem komentovať . Tiež som si všimol , že voda sa nezráža na stenách , úľa ktoré sú bližšie k chumáču , ale na vzdialenejších – teda najskôr vzadu a na boku (preto mnohí včelári radi zužovali včelstvá , aby rosný bod nebol na jar na bočných stenách) . Tá prvá voda použitá včelami na potrebné riedenie medu sa totiž vyzráža vždy v buňkách odkiaľ ju použijú včely počas zimy aj na jar . Mierne vetranie priestoru úľa stropom včelám vyhovuje , ale časť vody sa nutne musí vyzrážať na stenách a stečie dole , to nevadí včelám , ani úľu .