Nová štúdia entomológov z Marylandskej univerzity ukazuje, že dĺžka života jednotlivých včiel chovaných v kontrolovanom laboratórnom prostredí je o 50 % kratšia ako v 70. rokoch 20. storočia. Keď vedci modelovali vplyv dnešnej kratšej dĺžky života, výsledky korešpondovali s trendmi zvýšeného úbytku včelstiev a zníženej produkcie medu, ktoré zaznamenali americkí včelári v posledných desaťročiach.
Obmena kolónií je vo včelárstve akceptovaným faktorom, keďže včelie rodiny prirodzene starnú a odumierajú. V poslednom desaťročí však včelári v USA zaznamenali vysokú mieru úbytku včelstiev, čo znamenalo, že museli nahradiť viac včelstiev, aby udržali prevádzky životaschopné. V snahe pochopiť príčiny sa výskumníci zamerali na environmentálne stresory, choroby, parazity, vystavenie pesticídom a výživu.
Ide o prvú štúdiu, ktorá preukázala celkový pokles dĺžky života včiel medonosných potenciálne nezávislý od environmentálnych stresorov, čo naznačuje, že genetika môže ovplyvňovať širšie trendy pozorované vo včelárstve. Štúdia bola uverejnená 14. novembra 2022 v časopise Scientific Reports.
“Izolujeme včely od života kolónie tesne pred tým, ako sa objavia ako dospelé, takže čokoľvek znižuje ich dĺžku života, sa deje pred týmto okamihom,” povedal Anthony Nearman, doktorand na katedre entomológie a hlavný autor štúdie. “To zavádza myšlienku genetickej zložky. Ak je táto hypotéza správna, poukazuje aj na možné riešenie. Ak sa nám podarí izolovať niektoré genetické faktory, možno budeme môcť šľachtiť včely medonosné na dlhšie žijúce.”
Nearman si prvýkrát všimol pokles dĺžky života, keď spolu s docentom entomológie Dennisom van Engelsdorpom viedol štúdiu o štandardizovaných protokoloch chovu dospelých včiel v laboratóriu. Pri opakovaní predchádzajúcich štúdií výskumníci zbierali včelie kukly z úľov včiel medonosných, keď sa kukly do 24 hodín vyliahli z voskových buniek, v ktorých sa chovali. Odobraté včely dokončili rast v inkubátore a potom ich chovali ako dospelé v špeciálnych klietkach.
Nearman vyhodnocoval účinok doplnenia stravy včiel v klietkach o cukrovú vodu, aby sa lepšie napodobnili prírodné podmienky, keď si všimol, že bez ohľadu na stravu bol medián dĺžky života jeho včiel v klietkach o polovicu kratší ako u včiel v klietkach pri podobných pokusoch v 70. rokoch 20. storočia. (17,7 dňa dnes v porovnaní s 34,3 dňa v 70. rokoch.) To podnietilo hlbší prehľad publikovaných laboratórnych štúdií za posledných 50 rokov.
“Keď som si vykreslil dĺžku života v priebehu času, uvedomil som si, že wow, v skutočnosti tu dochádza k obrovskému časovému efektu,” povedal Nearman. “Štandardizované protokoly pre chov včiel medonosných v laboratóriu boli v skutočnosti formalizované až v roku 2000, takže by ste si mysleli, že dĺžka života bude dlhšia alebo nezmenená, pretože sa v tom zlepšujeme, však? Namiesto toho sme zaznamenali zdvojnásobenie úmrtnosti.”
Hoci sa laboratórne prostredie veľmi líši od prostredia kolónie, historické záznamy o včelách chovaných v laboratóriu naznačujú podobnú dĺžku života ako u včiel v kolónii a vedci vo všeobecnosti predpokladajú, že izolované faktory, ktoré skracujú dĺžku života v jednom prostredí, ju skracujú aj v druhom. Predchádzajúce štúdie tiež ukázali, že v reálnom svete kratšia dĺžka života včiel medonosných zodpovedá kratšiemu času na hľadanie potravy a nižšej produkcii medu. Toto je prvá štúdia, ktorá tieto faktory spája s mierou fluktuácie včelstiev.
Keď tím modeloval vplyv 50 % skrátenia životnosti na včelársku prevádzku, kde sa stratené včelstvá každoročne nahrádzajú, výsledná miera strát bola približne 33 %. To je veľmi podobné priemerným zimným a ročným stratám 30 % a 40 %, ktoré včelári zaznamenali za posledných 14 rokov.
Nearman a vanEngelsdorp poznamenali, že ich včely chované v laboratóriu mohli byť vystavené vírusovej kontaminácii na nízkej úrovni alebo expozícii pesticídom počas larválneho štádia, keď sa v úli liahnu a včely robotnice ich kŕmia. U včiel sa však neprejavili zjavné príznaky týchto expozícií a genetická zložka dlhovekosti bola preukázaná aj u iného hmyzu, napríklad u ovocných mušiek.
Ďalšími krokmi vedcov bude porovnanie trendov v dĺžke života včiel medonosných v USA a v iných krajinách. Ak zistia rozdiely v dĺžke života, môžu izolovať a porovnať potenciálne faktory, ktoré k tomu prispievajú, ako napríklad genetika, používanie pesticídov a prítomnosť vírusov v miestnych populáciách včiel.
Honey bee life spans are 50% shorter today than they were 50 years ago