Aký vplyv majú agrochemikálie na pokračujúci celosvetový úbytok hmyzu? Biológovia zistili, že u čmeliakov vystavených glyfosátu dochádza k narušeniu averzívneho učenia.
“Vzhľadom na to, že celosvetový úbytok hmyzu pokračuje alarmujúcim tempom, musíme dôkladnejšie preskúmať príspevok agrochemikálií a ísť nad rámec jednoduchého hodnotenia miery úmrtnosti,” hovorí Morgane Nouvianová, biologička a pracovníčka Zukunftskolleg (Inštitút pre pokročilé štúdium pre začínajúcich výskumníkov) na Univerzite v Konstanz. Spolu s Anjou Weidenmüllerovou a Jamesom J. Fosterom skúmala vplyv dlhodobého pôsobenia glyfosátu na lokomóciu, fototaxiu – teda pohyb v reakcii na svetlo – a schopnosť učiť sa u čmeliakov. Podľa výskumníkov sú neletálne účinky na kondíciu rovnako dôležité pre ochranu hmyzu ako letálne, pretože môžu znížiť šance jedinca na reprodukciu a prežitie.
Pred rokom Weidenmüllerová zistila, že kolektívne tepelné správanie kolónií čmeliakov, ktoré boli chronicky vystavené glyfosátu, je ovplyvnené, keď sa zdroje stanú nedostatočnými. Štúdiom ich schopnosti regulovať teplotu svojich vývržkov zistila, že tieto čmeliaky nedokážu udržať svoje vývržky tak dlho v teple. A upozornila, že ak nedokážu udržať potrebnú teplotu výteru, ich výter sa vyvíja pomalšie alebo vôbec.
Absencia averzívneho učenia
Vo svojej aktuálnej štúdii biológovia testovali viac ako 400 čmelích robotníc. Vedci z Konstanzu preukázali, že čmeliaky chronicky vystavené glyfosátu si počas úlohy diferenciálneho učenia nedokážu spojiť možnú hrozbu (averzívny podnet) s vizuálnym podnetom. “Pokiaľ môžeme vidieť, už sa vôbec neučia,” zhrňuje Nouvianová. Naopak, kontrolná skupina čmeliakov, ktorá nebola vystavená glyfosátu, vykazovala dobré schopnosti averzívneho učenia. “Schopnosť spájať škodlivý podnet s konkrétnymi podnetmi je základným predpokladom prežitia,” hovorí Nouvianová a vysvetľuje: “Vďaka tomuto adaptívnemu správaniu majú zvieratá väčšiu šancu vyhnúť sa stretnutiu s jedmi, predátormi a parazitmi. To je dôvod, prečo by nami preukázaná porucha učenia spôsobená vystavením glyfosátu mohla podstatne zvýšiť úmrtnosť hrabošov. Takéto vyčerpanie pracovnej sily by malo zjavný vplyv na úspešnosť kolónie, hoci to treba ešte experimentálne potvrdiť.”
Pokiaľ ide o experimenty s lokomóciou a fototaxiou, vystavenie glyfosátu mierne znížilo rýchlosť pohybu čmeliakov, ale len v čase, keď si zvykali na tréningový prístroj, a fototaktický pohon zostal v podstate nedotknutý. V porovnaní s modrým svetlom však znížil príťažlivosť k ultrafialovému svetlu. Biológovia vo svojej štúdii upozorňujú, že aj mierny posun v citlivosti na UV žiarenie by mohol mať pre tieto opeľovače rozsiahle dôsledky, ktoré by mohli ovplyvniť ich navigáciu a efektivitu vyhľadávania potravy.
Testovanie hodnotenia rizík
Glyfosát je v súčasnosti schválený na používanie v EÚ do 15. decembra 2023, keď sa má podľa informácií z webovej stránky Európskeho spoločenstva ukončiť rozhodovanie o žiadosti Skupiny pre obnovu glyfosátu (GRG) o obnovenie. Dňa 6. júla 2023 Európsky úrad pre bezpečnosť potravín (EFSA) zverejnil tlačovú správu, v ktorej dospel k záveru, že “pri odbornom preskúmaní hodnotenia rizika účinnej látky glyfosát v súvislosti s rizikom, ktoré predstavuje pre ľudí a zvieratá alebo životné prostredie, neidentifikoval žiadne kritické oblasti, ktoré by vzbudzovali obavy”. Úrad EFSA zároveň uviedol “niektoré nedostatky v údajoch […] ako otázky, ktoré nebolo možné dokončiť, alebo nevyriešené otázky […]”.
Na záver svojej štúdie vedci navrhli svoj test – takzvaný yAPIS, plne automatizovaný, vysoko výkonný prístroj – ako metódu na systematickejšie skúmanie vplyvu agrochemikálií na hmyz, najmä opeľovače. Tento prístup by mohol doplniť najmä hodnotenie miery úmrtnosti, ktoré sa v súčasnosti používa na hodnotenie toxicity agrochemikálií, a to poskytnutím údajov o ich potenciálnych neletálnych účinkoch, uvádza sa v správe University v Konstanz.