Neonikotinoidy patria medzi najpoužívanejšie insekticídy na svete, najmä preto, že ich používanie je pre ľudí bezpečnejšie ako používanie iných druhov pesticídov. Ich vplyv na včely je však v posledných rokoch predmetom diskusií (a niektorých regulačných opatrení). Niektorí výskumníci a organizácie poukazujú na to, že neoniká priamo škodia včelám. Iní poukazujú na iné problémy, ako je napríklad zamorenie roztočom Varroa, ktoré sú pre populáciu včiel medonosných nebezpečnejšie.
Ale čo ak majú neonikotinoidy vplyv na zamorenie roztočom Varroa? Výskumníci z University of Georgia, University of Delaware a Auburn University nechtiac zistili, že dva z týchto pesticídov (na trhu je asi tucet druhov) môžu posilniť parazitické správanie Varroa destructor včelstiev včely medonosnej (Apis mellifera). Ich štúdia, ktorá bola uverejnená v máji v časopise Journal of Insect Science s otvoreným prístupom, je považovaná za prvú štúdiu, ktorá v teréne ukázala, ako môžu neoniká zvýšiť zamorenie včiel medonosných roztočom Varroa. (Štúdia je zaradená do novej špeciálnej zbierky v časopise Journal of Insect Science: “Current Honey Bee Research: ): “Investigating Micro and Macro Aspects of Health and Sociobiology” (Skúmanie mikro a makro aspektov zdravia a sociobiológie).
Výskumníci spočiatku nehľadali vplyv na roztoče Varroa. Namiesto toho sa snažili pochopiť, ako môže genetická rozmanitosť včelstva včiel medonosných chrániť včely pred toxínmi z prostredia, hovorí doktor Lewis Bartlett, odborný asistent entomológie na Univerzite v Georgii a hlavný autor štúdie. “Vôbec sme nečakali, že nájdeme náš hlavný výsledok!” Výskumníci totiž zistili, že genetická diverzita významne nechránila včely pred roztočmi Varroa, keď bola aktivita roztočov posilnená insekticídmi.
Výskumníci zriadili tri vonkajšie včelnice v Georgii, Delaware a Alabame. Na každom stanovišti sa nachádzalo 24 pokusných včelstiev včiel medonosných. Včely boli “nútene kŕmené” peľom, čo zjednodušene znamená, že im výskumníci poskytovali peľové placky a bránili im, aby prinášali do úľa peľ z pastvy. To vedcom pomohlo kontrolovať príjem potravy včelami. Včelstvá dostávali buď “čistý” peľ alebo peľ s dávkou insekticídu clothianidinu alebo thiamethoxamu.
Manipulovali aj s genetickou diverzitou každého včelstva s cieľom zmerať odolnosť alebo toleranciu voči pesticídom. Pomocou bežného včelárskeho postupu známeho ako “transplantácia plodu” presunuli zaviečkovaný plod z jedného včelstva do druhého, čím dočasne zvýšili genetickú diverzitu zavedením nových včiel do iného včelstva.
Výskumníci sledovali približne 20 rôznych ukazovateľov sily a správania včelstiev vrátane rozlohy plodu, prežívania matiek, zberu peľu, agresivity strážnych včiel, parazitizmu Varroa, poklesu roztočov, stavby plástov, prežívania znášky a ďalších. Nezistili žiadne priame toxické účinky insekticídov na včely. “Jediný negatívny účinok, ktorý sme pozorovali, bola zvýšená intenzita parazitizmu, pravdepodobne v dôsledku určitého potlačenia imunity,” hovorí Bartlett.
Konkrétne, včelstvá vystavené neonikotinoidom vykazovali v priemere o 5,3 poklesu roztočov za 24 hodín viac ako včelstvá, ktoré neboli vystavené neonikotinoidom. Počet roztočov pri praní (čo tiež poukazuje na zvýšený parazitizmus) bol vyšší v exponovaných kolóniách. Pokiaľ ide o genetickú diverzitu, výskumníci zistili mierny pozitívny vplyv miešania vývržkov na prežívanie lariev, pričom miera prežívania bola približne 1,74-krát vyššia ako v nemiešaných kolóniách. Vedci preto dospeli k záveru: “Nenašli sme dôkazy podporujúce hypotézu, že by sa tento negatívny účinok (parazitizmus) dal zmierniť zvýšenou genetickou diverzitou vo včelstve.”
Vedci zdôrazňujú, že ich výsledky ukazujú len to, že vystavenie neonikotinoidom zvýšilo zraniteľnosť voči parazitizmu Varroa a zvýšilo početnosť roztočov včelstvách. Ich experiment “je jemne odlišným, možno doplnkovým mechanizmom, ktorý jednoducho dokazuje, či kombinácia vystavenia pesticídom a parazitizmu má antagonistický, aditívny alebo synergický vplyv na zdravie včiel medonosných v porovnaní s jedným alebo druhým účinkom v izolácii – čo možno vysvetľuje zmiešané spektrum výsledkov zaznamenaných pri týchto interakciách,” píšu.
Včelári majú stále niekoľko reálnych možností na udržanie zdravia svojich včelstiev. “Udržiavaním svojich včiel bez parazitov, ako je to len možné, a liečením svojich včiel schválenými prostriedkami na kontrolu týchto chorôb môžu včelári zmierniť škody spôsobené neonikami v miestnom prostredí,” hovorí Bartlett.