Nebezpečné zmesi: kombinácia pesticídov môže mať neočakávané účinky na vývoj včiel. Ukazuje to nová štúdia, v ktorej sa posledný neonikotinoid, ktorý bol ešte schválený v Európskej únii, kombinoval s dvoma fungicídmi.
Včely medonosné sú spoločenský hmyz. Včelstvo prežije len ako spoločenstvo a zdravé nové generácie sú veľmi dôležité. Nie je preto prekvapujúce, že včely medonosné investujú do svojho potomstva značnú starostlivosť a zdroje: včely ošetrovateľky kŕmia mladé larvy kŕmnou kašičkou z nektáru a peľu, ktorú produkujú v žľaze v hlave. Najmä peľ však môže obsahovať zvyšky rôznych insekticídov a iných pesticídov. Je preto veľmi pravdepodobné, že včelie larvy sú vystavené komplexnej zmesi chemických látok.
Vývoj včely medonosnej v laboratóriu. Larvy dostávali pesticídy v potrave od štvrtého do deviateho dňa. Po deviatom dni by sa larvy vo včelstve za normálnych okolností uzavreli, aby sa mohli zakukliť; v laboratóriu sa preniesli na novú doštičku. Na obrázku sú jasne viditeľné rôzne štádiá vývoja od vajíčka (1. – 3. deň) cez okrúhlu larvu (4. – 9. deň), pretiahnutú larvu (10. – 12. deň) a kuklu (13. – 20. deň) až po vyliahnutú dospelú včelu (21. deň). (Obrázok: Sarah Manzer / Universität Würzburg)
Aký vplyv majú insekticídy povolené v EÚ na vývoj včiel medonosných, samotné a v kombinácii s fungicídmi, najmä v koncentráciách, ktoré sa nachádzajú v životnom prostredí? Túto otázku skúmali výskumníci z Biocentra Univerzity Júliusa Maximiliána (JMU) vo Würzburgu v Bavorsku. Ich zistenia boli publikované vo vedeckom časopise Environmental Pollution.
Účinky kombinácií pesticídov pri nízkych environmentálne relevantných dávkach sa inak skúmali len zriedkavo. „Ako ukazuje naša štúdia, je to naliehavo potrebné, pretože látky sa môžu navzájom ovplyvňovať a posilňovať svoje účinky,“ vysvetľuje doktorandka Sarah Manzerová, prvá autorka štúdie. Je tiež možné, že k interakciám dochádza len pri nízkych koncentráciách a nie pri vysokých koncentráciách a naopak. „Existujú veľké medzery v poznatkoch, ktoré sa nám teraz podarilo zmenšiť o ďalší kúsok skladačky,“ hovorí výskumníčka JMU.
Experimenty: Kŕmenie lariev včiel
Výskumníci chovali včely medonosné v laboratóriu a do ich potravy primiešavali rôzne pesticídy – v koncentráciách, ktoré sa vyskytujú v životnom prostredí, a v desaťkrát vyšších dávkach.
Tím JMU kŕmil larvy včiel medonosných posledným neonikotinoidom, ktorý je ešte povolený v EÚ, acetamipridom – insekticídom používaným proti chrobákovi repkovému a inému cicavému hmyzu. Všetky ostatné neonikotinoidy, ktoré sa predtým používali, sú teraz zakázané, pretože sa preukázalo, že sú pre včely škodlivé. Výskumníci tiež podávali larvám včiel zmes fungicídov boskalidu a dimoxystrobínu, ako aj kombináciu neonikotinoidov a dvoch fungicídov.
Vyššia koncentrácia samotného neonikotinoidu viedla k výrazne vyššej úmrtnosti lariev: v kontrolnej skupine prežilo 90,4 % a v skupine s neonikotinoidom len 79,8 %. Sarah Manzerová dokázala určiť aj negatívne dlhodobé účinky: dospelé včely medonosné, ktoré ako larvy požili neonikotinoid, uhynuli výrazne skôr ako včely v kontrolnej skupine. Dosiahli priemerný vek 26 dní v porovnaní s 31 dňami kontrolných včiel. V environmentálne relevantnej koncentrácii však neonikotinoid nemal žiadny vplyv na mieru prežitia.
Ak potrava pre larvy obsahovala iba dva fungicídy, nezistil sa žiadny vplyv na mortalitu hmyzu. Včely však boli po vyliahnutí z kukelného štádia ľahšie ako včely v kontrolnej skupine. Ďalší výskum bude musieť ukázať, či to má význam pre ich ďalší vývoj a správanie.
Neonikotinoid vykazuje komplexnú zmiešanú toxicitu s fungicídmi
Výskumníkov prekvapilo, keď larvám podávali zmesi chemických látok: nižšia dávka neonikotinoidov v kombinácii s fungicídmi viedla k výrazne zvýšenej úmrtnosti dospelých včiel s mediánom veku 27 dní v porovnaní s vekom 31 dní u včiel v kontrolnej skupine. Inak neškodné množstvo neonikotinoidu sa tak v kombinácii s fungicídmi stáva nebezpečným. „Je to alarmujúce zistenie, pretože včely medonosné prichádzajú do kontaktu s mnohými rôznymi pesticídmi vzhľadom na ich veľký letový rádius,“ hovorí Sarah Manzerová.
Po podaní zmesi sa objavil ďalší neočakávaný účinok: vyššia dávka neonikotinoidov – ktorá mala sama o sebe škodlivé účinky – nemala v kombinácii s fungicídmi žiadny vplyv na úhyn včiel.
Samotárske divé včely môžu byť viac postihnuté
Kombinované účinky, ktoré výskumníci zistili, by mohli mať vplyv na celú včeliu kolóniu, pretože by mohla byť poškodená ich ďalšia generácia. Okrem toho by samotárske divé včely mohli byť obzvlášť postihnuté v dôsledku priamejších účinkov pesticídov, zatiaľ čo včely medonosné vo svojich veľkých kolóniách by mohli do určitej miery tlmiť účinky pesticídov.
Podľa vedcov z Würzburgu sú ďalšie experimenty nevyhnutné na ešte lepšie pochopenie účinkov zmesí pesticídov.