Úľ má byť taký, aby vyhovoval požiadavkám včelstva a záujmom včelára. V roku 1935, v záujme zjednotenia rámikovej miery a normalizácie úľov, ktorá by vyhovovala biologickej potrebe včelstva v jednotlivých bioklimatických oblastiach, sa na Slovensku schválili tri typy úľov s 9-rámikovou sústavou v plodisku i v medníku.
pratieľ Laik,
vidím, že si pochopil môj článok a vieš čo som ním chcel naznačiť. K tomu podnecovaniu ešte asi toto : na jednej ruskej webovej stránke som si prečítal zaujímavú skúsenosť včelárov, o ktorej si myslím, že platí aj pre naše oblasti a to "pre včely je marec najpracovitejší mesiac". Je na tom kus pravdy, lebo včelstvo v tomto mesiaci začína intenzívne plodovať a môže sa stať, že počas apríla sa zásoby rýchlo minú. Do letného slnovratu totiž včelstvo ploduje bez ohľadu na to aké je počasie. Samozrejme musí mať na plodovanie dostatok priestoru. Preto predovšetkým cez mesiac marec a apríl je podnecovanie dôležité a to aj v tom prípade, že má dostatok zásob. Môj niekdajší priateľ včelár, ktorý ma zasväcoval do technológie včelárenia si každý rok odložil kanvu alebo dve kanvy medu a medovým roztokom podnecoval v tomto období svoje včelstvá. Denne im dal len toľko teplého medového sirupum koľko stačili spotrebovať, to znamená maximálne 2 dcl. Druhý môj včelársky priateľ do týchto 2 dcl sirupu pridával jednu polievkovú lyžicu prevareného mlieka ako náhradku bielkovín. Nevadilo to, lebo takéto množstvo plod za 24 hodín bez problémov spotreboval. Včely mal každoročne ako bomby, ktoré dokázali využiť včasnú znášku. Cukor v mede sa nikdy neobjavil a zásoby nemohli z mlieka kvasiť, lebo ich včelstvo hneď minulo. Je krásny pohľad na med z púpavy alebo z ovocných stromov. A aj vedecké včelárske kruhy doporučujú pridávať do cukrovo-medového cesta srvátku, ktorú získame pri odváraní tvarohu, ako náhradu za peľ.
milan bencúr
PS : pre každého začínajúceho včelára doporučujem úľ Langstroth a technológiu nn-včelárenia.
💡 Ďakujem za odpoveď, pane. Dávam si dokopy kamienky, z ktorých by som chcel poskladať mozaiku úspešného včelárenia. Z Vašej reakcie si hrubým písmom píšem myšlienku, že tento rok rozhoduje o tom, aké silné včelstvo budem mať budúci rok a teda aká bude budúci rok žatva. Lebo (dúfam budete súhlasiť) iba silné včelstvo prinesie "veľa" medu. Zdalo sa mi odvážne tvrdenie o podnecovaní a 4x veľkom medobraní, keď u iných autorov som sa dozvedel, že podnecovanie je (dokonca) zbytočné (za predpokladu, že zásoby včelstva neklesnú pod "určitú" hranicu). Starí včelári (starí vekom a myslením) neváhajú vytočiť (obrať) včelstvá "dočista dočista". Potom je zrejmé, že musia podnecovať, aby im včelstvá neživorili. Ak naopak včelária prísne dvojpriestorovo, môžu uberať podnecovaním matke priestor na plodovanie. Určite platí veľa plodu=veľa včiel=veľa medu , iba na začiatok rovnice nestačí dať "veľa kŕmnenia". Vaša myšlienka "národného" úľa sa mne osobne páči a viem si predstaviť aj ich kombinácie hlavne pre "víkendových" včelárov, pri dodržaní medzery medzi nástavkami z nástavkového (nie dvojpriestorového) včelárenia. Jednak, prečo by sme na Slovensku nemohli mať "slovenský" úľ a byť naň hrdí. Nech mi je odpustené, tiež si viem predstaviť "C" nástavok ako základ plodiska, "B" nástavok ako prvý medník a podľa znášky "A" ako "kombinačný a rozširujúci" nástavok. Po vytočení poslednej znášky by som zakŕmil do dvoch "A" nástavkov a zimoval C-A-A. Jar by prebiehala A-A-C (ortodoxní by mali po starosti s podnecovaním), leto podľa sily včelstva A-C-MM-B-A…(A-A). Asi som trošku uletel, možno som Vás aj pozabával, ale však môžete oponovať, prípadne ma usmerniť tou správnou cestou 😉
Nedá mi, aby som aspoň pár vetami nekomentoval, niektoré pojmy a názory uvedené v článku.
1. Slovenský stredne vysoký úľ. Bol to úľ dvojpriestorový s vnútornými rozmermi 200x400mm s jednostrannou plochou rám.8 dm2 a s celkovou plochou pri 9 rámikoch len 144 dm2. Bol určený do vyšších polôh nad 500m nad.výšky. Úľ sa nerozšíril, lebo i drsnejších polohách sa neosvedčil a nerozšíril. Autor novú variantu s 10 plástami a viacerými debničkami nazval Slov. strednovysoký nástavkový úľ ako náhrada za svetový úľ Lansgroth. Predsa to bol úľ s najnižšou výškou 220mm, preto by mal niesť názov Slov.normalizovaný debničkový úľ miery "A" s inou technológiou včelárenia. Pôvodný úľ As pevným dnom ako aj B a C bol len dvojpriestorový s uteplenými stenami. Jeho nevýhodou v tých časoch bola vnútorná výška rámika, pretože pre zimujúci chumáč bola nízka, preto sa nad chumáčom zásoby rýchlo minuli a včelstvo čast uhynulo, lebo ak neboli v zime teplejšie dni, chumáč sa vodorovne nemohol presunúť a uhynul.
V nových podmienkach (vplyv nízkonadstavkového včelárenia) sa táto miera presadí tak ako hociktorá iná s nízkymi nadstavkami, len zimné zásoby musia byť rozdeléné do obidvoch debničiek, aby včely v nižšej debničke mali zásoby a medzi rámikmi v oboch debničkách bola 8mm včelia medzera, pretože zimný chumáč nesmie byť rozdelený, ale musí byť kompaktný. Pre viacnadstavkovú mieru A platia všetky technologické postupy, ktoré sa pužívajú pre nízkonadstavkové systémy.
Autor spomína, že úľ je vhodný pre včelie rasy, no my chováme len A.m. carnica, z ktorej sú vyselektované línie (Singer,Sklenar, Vučko, Tatranka, Vigor a pod.). Pritom nepochybujem, že by úľ bol bvhodný aj pre rasy A.M.ligustica, A.m.nigra a pod.
Objem včelami nazbieraného medu sa zvýši až 4x,ak pred znáškou včelstvá podnecujeme….?. Dá sa to aj tak dosiahnuť, ale my chceme vytáčať med a nie cukor. Kolektív ústavných včelárskych odborníkov vo Švajciarsku na štyroch na sebe nezávislých miestach v r. 1976-80 na čele s Windorfom dokázali, že podnecovaním sa dá dočasne zvýšiť rozloha plodu, ale nikdy nie vyšší prínos medu. Je jediná pravda, že včelstvu nesmú zásoby v úli nikdy klesnúť pod hranicu ich ohrozenia, teda 3-5kg.
Ešte by som reagoval na radu: pri normálnej znáške bude postačovať aj jeden medník (v dobre zanesenej debičky miery A s 10 rám. môžu včely uložiť max.18 kg medu v miere B až 27kg). Ak bude dobrá znáška pridáme ďalšiu debničku. Ale je tu jeden háčik, ktorý včelár má na strome zakvačenú debničku s plástami? Je tu nedoriešená táto skutočnosť, už z titulu ohrozenia plástov víjačkou. Treba podumať, vyskúšať v praxi a ponúknuť včelárskej verejnosti.
Nakoniec, med nenosí úľ ale včely a preto môže byť pri správnom technologickom postupe, dobrých a silných včelstiev
v každom úli dobrý výnos. Poznám jedného včelára včeláriaceho v typických úľoch (13 rám.dole a hore) prístupných zo zadu, dosahuje také výnosy (bez kočovania), že mu môžu závidieť všetci nízko aj vysokonástavkový všetci včelári.
priateľ Laik,
ak by som mal uspokojujúco odpovedať na Vašu otázku, tak na to by som potreboval jednu včelársku nedelu a nie pár riadkov tejto stránky. Pokúsim sa to povedať asi takto :
Plodový rytmus, t.j. obdobie v ktorom včelstvo ploduje a ako veľa ploduje je výsledkom mnohostranných premenných vzťahov a tisícročných, nazbieraných skúseností na prežitie včelstva. Kŕmenie včelstiev musí byť preto vždy v zhode s prírodnými požiadavkami včelstva a neriadi sa podľa očakávania : kŕmenie=veľa plodu=veľa včiel=veľa medu. Tak primitívne včelstvo nie je koncipované. Je však jasné, že v mesiacoch apríl, máj a jún sa rozhoduje o tom, aké silné včelstvo zazimujeme a od sily zazimovaného včelstva závisí aj množstvo doneseného medu v budúcom roku. Preto je dôležité v tomto období podnecovanie včelstiev počas nepriaznivého počasia, v bezznáškových prestávkach medzi kvitnutím jednotlivých plodín a pod.
S pozdravom, autor článku.
Citát z článku:" Objem včelami nazbieraného medu sa zvýši až 4x, ak pred znáškou, v beznáškových obdobiach, včelstvá podnecujeme."
Vychádzate z vlastných skúseností, alebo je to údaj z literatúry? Zvyšovanie medného výkonu je proces oveľa "zložitejší", ako iba podnecovanie v bezznáškovom období. Prípadne, čo považujete za podnecovanie, resp. je potrebné podnecovať, pokiaľ má včelstvo dostatok zásob, trebárs z dobrého zimného zakŕmenia? Limitujúcim je o.i. výkonná matka, dostatok priestoru pre plodujúcu matku. Budem vďačný za odpoveď , nám laikom, treba vysvetliť po lopate.
ja by som povedal ze je to mutant od Langstrotha tak neviem ci to ma daky vecny vyznam 🙄
Bolo by zaujímavé poznať aj skúsenosti s týmto typom úľa včelárov na južnom Slovensku, kde sú tri hlavné znášky: repka, agát a slnečnica.