Tento nadpis som nevolil náhodne. K tejto úvahe vyjadriť svoj názor ma inšpirovali diskusie, ktoré si čítam postupne na včelárskej stránke po zapojení internetu na mojom počítači zvlášť diskusie na tému „Kríza pokračuje, nerieši sa“…a inšpiroval ma i článok v časopise Včelár č.3/2007 priateľa MVDr. Hovorku „O cenách medu…“ už i preto, že nie len med, ale podstatná časť poľnohospodárskych produktov a jej produkcia je v mnohých prípadoch nerentabilná a pre roľníka neefektívna.
Hodne sa pretriasajú EF.EÚ nám nič nedáva,tá len rozdeľuje,pomocou byrokracie a korupcie tie peniaze,ktoré do EÚ každoročne platíme.Stavil by som sa,že dosiaľ sme do EÚ
viac zaplatili,ako dostali.To sú naše peniaze,ktoré by sme si vedeli sami lepšie,rýchleješie a lacnejšie rozdeliť.
Neveríte? Zistite si to.Češi sú šikovnejší ako my.nedávno priznali,že stále nečerpajú cez fondy tolko,koľko platia.
Alebo,sa ozve človek,ktorý pozná tieto počty a povie nám na rovinu,aká je prevda?
Brr….
Človek príde z dielne, kde pol dňa drôtikoval rámiky,
zatavoval medzistienky,teši sa, že si prečíta niečo
pekné o včelách a včelárení a tu len politkarčenie.
Brr…
To je reakcia na komentáre.
Kdesi v článku sú podtrhnuté slová: “Kríza pokračuje,
nerieši sa”. Tak to bolo pred asi 1 a pol rokom, tak je to aj dnes,možno horšie, lepšie to nebude ani za rok a pol.
Riešenie vidim v silnej propagacii o účinkoch včelích produktov z prostredia, v kde človek žije. A to el. a print.
mediach. Až do zblaznenia.( viď rôzne samočistiace prašky,
pôžičky na pôžičky…).
Druhé riešenie. Jednu včelársku organizáciu.
Zatvoriť všetkých včelárských funkcinárov všetkých zväzov, všetkých spolkov do jednej miestnosti a podavať len vodu a chlieb. Až keď sa dohodnú a vypustia biely obláčik dymu, tak im podať aj maslo a med. Trochu humorné, ale možno účinné.
Zdravím.
Podľa diskusii vidím na môj článok o tom,že “extremnou výrobou neuspejeme..” sa táto dostala z časti na diskusiu, ktorá by sa mala uberať trochu iným smerom. I ked svoje názory môže napísať každý ako a aké chce.Neviem koľko máte priatelia rokov, kde ste boli a kde sta zamestnaní. V podstate ma to ani nezaujima.Napíšem Vám niečo osebe, aby ste vedeli o koho ide. Nastupoval som ako “adunkt” v roku 1953 na ŠM, je to už velmi dávno, ked táto funkcia bola vlatne sužka pre všetko. 42 rokov som obrobil v jednom podniku, okrem riaditela, hl.inžiniera a ekonoma som robil všetko. Skončil som na niekoľko rokov ako vedúci hospodárstva, ktoré nebolo malé. 600 kráv, k tomu mlady dobytok 8 tisic sliepok, 20 tisic kureniec 1300 ha pola z toho 40 ha vinohradu. Za svoje výsledky práce som sa nikdy nehanbil ani sa nebudem. Ani u svojích včiel. Vo Včelari č.11/06 za posledné roky ich mám pod nadpisom “Ešte k mednýmvýnosom…”uverejnené i ked to neni podstatné a zaujimave pre niekoho. Okrem toho som robil ako dôchodca 12 rokov na súkromnom bytunku. Takže si bez nadsádky myslím, že trochu problemu rozumiem.Prečo to uvádzam. Len preto, že som toho od zakladanire družstirev po ich likvidáciu prežil tých rôznych reorganizácii niekoľko. Napísať uvedený článok ma priviedlo niekoľko citátov, ktoré boli vyslovené ľudmi, ktoré nás riadia, ktorí možno okrem včiel možno nerozoznaju sliepku od kohúta, či barana od ovce a nepoznajú ako to vlastne vyzeralo v minulosti a ako dnes. Ako som napísal vlastne ich delenie na rozne skupiny pomenované nespravne, pritom si myslia, že rozum na patent nemá nik iný. Ale aj to, že mám mnoho priatelov, ktorí začali ludovo povedané gazdovať a dnes s polom končia. Nie preto, že by tomu nerozumeli, ale preto, že ekonomická a spolocenská situácia ich k tomu donútila- konkretne i v tej zelenine. A ešte jeden postreh. Živočíšna výroba. Ze klesajú hektárové úrody. Ja sa sám seba pýtam, kde to dospeje? Môj prvý riaditeľ mal jednu zásadu. Maštalný hnoj, ten musel byť uložený v kocke, i na poli-vtedy neboli betonové hnojiská- taktiež, každé 4 roky v rotácii pole s ním vyhnojené, do jedného dna zaorané. A dnes, naše zeme tento biologický produkt výživy pôdy nepoznaju. A práve medzi tie zvieratá patrí i včela, ktorá v tej skupine zvierat má celkom iné poslanie. Dôvodov je mnoho, niet tu na to priestor.Ak si teda nebudeme vážiť ich hodnotu, ktorú prostredníctvom chovatela pre spoločnosť dáva, môžu sa naplniť slová Alberta Einsteina i u včelstiev “Keď padne posledné včelstvo ľudstvu ostáva ešte pať rokov života”. A o to tu ide. Nie len u tých včiel. A práve preto, aby sme neboli odkázaní na iných, ak chceme konkurovať tým silným pred nami skorším kapitalistom, musíme mať a na tom trvať rovnaké podmienky, ktoré za súťastnej situáce nemáme. A to si musíme uvedomť všetci, ktorí sa na týchto produktoch spoločenskej spotreby podielame. A musíme si to uvedomiť čím skôr ako som napísal v článku, kým neni neskoro. A už i preto, ze súčastný minister Jurena si to asi z tých predošlých ministrov uvedomil velmi skoro a i pre včelárov je v oblasti podpori včelárenia širší priestor. Nedá mi aby som sa nevrátil k tým dotáciam. Či už socilistickým, alebo súčastným. Páni, nie len socializmus dodotval. Dotovali a dotujú polnohospodárstvo i kapitalisti. Ako, koho a koľko, to vždy vyplývalo zo spoločenskej požiadavky a tú určuje trh a spoločenská spotreba. Aj preto všetky tie peniaze, ktoré tomu sedliakovi mnoho ludí zavidí, sú dávané preto, aby sa vyrovnali jeho vložené prostriedky do výroby s tržnou cenou, ktoré za produkt dostane. A to si myslím bola podstata socialistických a v súčastnosti je aj kapitalistických dotácii, alebo nazvime to ako chceme v podstate penazí od spoločnosti, ktorou je štát.
O.K. písal som to len preto, lebo z tvojich príspevkov aj tých starších vyplýva, že EÚ je náš spasiteľ. Dá sa s tým aj súhlasiť, ale najprv nás potopí a potom nás bude z vody ťahať. A to budú zase reči ako nám tá únia pomohla.
Už som začínal mať pocit, že by sme si mohli oponovať korektne….potrebuješ linku na obrazové spravodajstvo o tom ako a kde sa u nás TERAZ zakopávajú, alebo len tak vyhadzujú zvieracie mršiny, niekedy blízko miestneho potoka? Alebo sa len tak povaľujú ? Všimol si si, že netvrdím, že je to bežná prax, ale stať sa to môže nielen v Írsku ale hocikde vrátane Slovenska. Záleží na zodpovednosti …. Čo sa u nás nemôže stať? Pasy…. Bordel v evidencii ….. my sme súťažili na praxi na našich socialistických bitúnkoch, kto skôr nájde teľnú kravu a kto viac, tie kravy išli na porážku a bolo z nich mäso, ktoré bolo dostupné širokým masám ? O čo Ti ide ? Sme sa dostali, od vciel ku globalizacii – hlavne za k veci a hlavne ze pravidvo….
Laik, to že padol socializmus, nie je na vine poľnohospodárstvo. Ja mám také poznatky na rozdiel od teba, že je to možno jediná vec, ktorú nám západ uznával. Preto bolo prvou úlohou ho aj zlikvidovať, lebo by sem nemohli nič dovážať.
Poznám zootechnika, ktorý kedže sa stal nezamestnaný išiel to skúsiť na západ. Robil na farmách vo Veľkej Británii /ako veterinár by si mohol vedieť, že dve posledné pandémie-scrapie a slintačka prišli odtiaľ/ a v Írsku. Od neho som potom počul neskutočné veci, ktoré sa unás nemôžu v súčasnosti stať. U nich je jednoducho bordel aj v evidencii zvierat. U nich keď zdochla krava tak ju zakopali!!!! aby nemuseli platiť kafilérii. U nás to už nie je možné-každé zviera má svoj pas atď. Je to vo Výnose MP SR zo dňa 17.12.2003 č. 3652/2003-100 o označovaní HD, o evidencii zvierat a o vedení centrálneho registra HD. Pričom to nariadila EÚ aj ten nový veterinárny zákon. Na naše farmy môže prísť kontrola priamo z EÚ a ak nie sú dodržané tieto zákony, vyhlášky.atď…………môže nasledovať pokuta a nie malá. Pričom u nich sú farmy kde to nefunguje tak ako by to malo fungovať.
Nemôžem sa tu rozpisovať o tzv. kvotach, na to by sme potrebovali novú doménu. Globalizácia speje k tomu, že chudobné krajiny budú ešte chudobnejšie a bohaté ešte bohatšie.
Jaro, beriem. Korektá odpoveď, alebo námietka. Dotovaným potravinám nedotované ťažko budú konkurovať. Socializmus však dotoval “hlava-nehlava”. To nebola normálna rastlinná, alebo živočíšna výroba. Neuveríš – ja som veterinár, teda vzdelaním, lebo sa neživím veterinou. A všetky tie kecy o úžasnom socialistickom poľnohospodárstve, kvalitných”socialistických” potravinách ma vytáčajú. Teraz máme kvalitné mlieko, nie vtedy keď bolo dotované. Lebo som mal možnosť byť aj na našich družstvách, aj na (západo)nemeckej farme. Aby si ma rozumel – ja nezatracujem našich poľnohospodárov ako celok, ale ten systém bol pred tým chorý a teraz asi tiež nebude dvakrát zdravý. Pri akejkolvek diskusii sa ale časom dostaneme k rentabilite (?). Ten systém predtým viedol ku krachu spoločnosti, však ? Tak čo na ňom bolo dobré ?
jA MáM DOMA Až DVE čERVENé knižky. Pioniersku a zväzáckU. Keď sa dozvieš v akom som veku tak asi spadneš z nôh podľa toho čo si o mne myslíš. Ale aj iní si o mne mysleli a potom domysleli.
Zdá sa mi, že nežiješ na Slovensku, podľa tých tvojich názorov. Ja chodím po poľnohospodárskych podnikoch a všade plačú. Každý chce len peniaze: plemenári, inseminátori, firmy, ktoré im robia kŕmne dávky, veterinári, teraz doplatili tak jak aj my včelári na nový veterinárny zákon-nie je tu priestor na všetky podrobnosti. Ale výrobky z prvovýroby pomaly, aby sa predávali za štvrtinovú cenu nákladov. Tak mi vysvetli ako majú konkurovať západu, kde to je dotované a v čom bol socializmus zlý, že to všetko dotoval? Ty nevidíš ako dopadli cukrovary na Slovensku? A tá pomoc z EÚ. Povedz mi ako si majú 60 a 76 roční včelári vytvoriť projekty. Priemerný vek včelárov na Slovensku je vyšší ako 60 rokov. A tie peniaze uvidíš až za 3-4 roky.
Únia nám pomáha takto: všetku výrobu zlikvidovať a keď už tu nebude pomaly nič, potom prídu a veľkodušne nám ponúknu peniaze po vytvorení pofidernych projektov na to, čo pred tým svedomite svojimi likvidačnými cenami zlikvidovali.
Vždy ma pobaví propravicová rétorika… a potom že červená knižka je populistická aj s jej majiteľom, kde sa ten hrabe na takéto reči. O čo väčšia demagógia je atak na mysle ľudí v podobe táranín a sľubov, že keď sa teraz budeme mať zle a biedne a uťahovať si 20 rokov opasky, znamená to, že v budúcnosti sa už budeme mať fasácky…. Čiže máme veriť výrokom, ktoré sú dnes samotným konaním osôb – (politikov) – ich hlásajúcich, negované? To je paráda…vedia ti tieto grafy a krivky, výpočty, návody a rady na zaručenú budúcu prosperitu odhaliť aj to, ako sa treba pozerať do očí ľudom, ktorí tu ostali visieť na periférii a ktorí sa nenarodili preto, aby sa stali trpiteľmi pre neisté budúce “svetlé zajtrajšky”…?
Slovensko sa síce stalo členom Európskeho zväzu, no na základe programového vyhlásenia predchádzajúcej vlády a jej následných krokov počas jej osemročného vládnutia je zrejmé, že sa vybralo inou reformnou cestou, ako väčšina krajín Európskej únie.
Dnes sa vlády európskych krajín snažia riešiť dve rozporné požiadavky. Výkonná ekonomika potrebuje pružný pracovný trh, zároveň však obyvateľstvo potrebuje a požaduje udržanie istôt sociálneho systému. Európske krajiny si stanovili za cieľ cestu vedúcu k skĺbeniu týchto dvoch rozporných požiadaviek trhu práce. Naďalej považujú za potrebné poskytovať svojim občanom primerané množstvo podpory a základnej istoty pri ich zložitých životných rozhodnutiach. To sa o našich demokratických a kresťanských vládach nedá povedať.
Výrazný odliv kvalifikovaných mladých ľudí, ktorí odchádzajú z poľnohospodárstva na dedinách za prácou do miest a do okolitých európskych krajín, vypovedá o neuspokojivej ekonomickej situácii občanov na poľnohospodárskom vidieku, vypovedá o zlej hospodárskej a sociálnej politike našich páternalistických poslancov s patriotmi, ktorí chcú zachraňovať osudy Tatier, ktorí zlomili väzy slovenským roľníkom a posielajú ich za prácou do zahraničia, a doma ich nútia žiť z charity a dobrej vôle bohatých a mocných.
Reformy, ktoré naše vlády doposiaľ uskutočnili, sa do veľkej miery rozchádzajú so smerovaním ostatných krajín Európskej únie. Vlády delegujú zodpovednosť štátu na samosprávne subjekty a transformujú verejnoprávne inštitúcie na akciové spoločnosti. Čiže naše “včelárske” eseročky a akciovky, nedávajú žiadne záruky, rušia limit na vlastné výdavky, čo znamená to, že si môžu ponechať akékoľvek množstvo finančných prostriedkov. Tým, že sú z nich akciové spoločnosti, musia sa orientovať na zisk. Pán Nemčok má svätú pravdu: “Čo môže očakávať potom od týchto funkcionárov radový včelár, či je amatér, alebo profík, veľký či malý a sám neviem ešte aký ?” Takýto postup, kedy sa z verejnoprospešných včelárskych zariadení stávajú akciové spoločnosti, sa neuskutočnil nikde v Európe. Vlastníkmi peňazí investovaných vo svojom majetku už nie sú včelári, ale stali sa nimi anonymné akciovky. Ľudia z poľnohospodárstva postupne prišli o posledné istoty, ktoré im poskytoval socialistický štát. Aby nedochádzalo k erózii solidárnej spoločnosti, v ktorej sú slabší chránení pred ľubovôľou mocných, je potrebné udržanie kontinuity tradičného európskeho solidárneho modelu aj v jednotnej včelárskej spoločnosti. A takáto pracovná včelárska spoločnosť sa musí dokázať venovať aj obchodným aktivitám v prospech svojej členskej základne.
Jaro, ja nepíšem nič o tom, či bol bývalý režim dobrý alebo zlý. Či to bola, alebo nebola chyba. Iba som povedal názor, a snažil som sa uviesť fakty o tom, že nemožno “mechanicky” prenášať výkupné a predajné ceny hocičoho spred r.1989 do súčasnosti. Môžeme sa o tom pobaviť prečo a uviesť súvislosti. Keď si budeme prifarbovať skutočnosť, nikam sa nedostaneme. Budeme snívať o tom, ako bolo včera /bez toho, aby sme si povedali pravdu bez emócií/, alebo budeme rozmýšľať, ako ďalej tak, aby to fungovalo ?
Takže chyba bývalého režimu je v tom, že dotoval poľnohospodárstvo. /Ešteže mal z čoho! ten zlý bývalý režim/.
A čo teraz súčasnosť? Amerika aj západná Európa vráža peniaze do poľnohospodárstva a nás zaplavuje lacným poľnohospodárskym produktom. Výroba mlieka nie je u nás dotovaná, výroba bravčového mäsa taktiež, o rastlinnej výrobe pomlčím, všetci vieme ako skončila výroba zeleniny na Slovensku, ako je to s výrobou obilia. Vidím chybu aj v poľnohospodárskych podnikoch ale jedno je pravda. Všetky štáty a vlády západnej Európy pomáhajú a dotujú výrobu komodít v poľnohospodárstve svojich krajín a preto si môžu dovoliť doviesť zeleninu, ovocie a mäso a predávať ho za takú cenu, že naši výrobcovia /bez dotácie/ nemôžu jednoducho konkurovať! Všímam si nového ministra pôdohospodárstva, ktorý tvrdí, že navýši priame platby do poľnohosp. výroby. Takže nechajme sa prekvapiť.
Pekný článok, pán Nemčok.
Dnešná doba je – aká je. Obrat, návratnosť, zisk,- to sú jej “zaklínadlá”. Kam smerujem? Nuž sú odvetvia priemyslu, obchodu, kde nehrozí generačné vymieranie z jednoduchého dôvodu, lebo obsahujú spomínané zaklínadlá. Minulý režim, alebo spoločenské zriadenie (aby som nedráždil starších účastníkov fóra) malo svoje priority, ktoré občas prechádzali do deformácií. Mlieko, vďaka dotáciám bolo lacnejšie, ako destilovaná voda. Napríklad. Fakty by sa mali ukazovať v súvislostiach – nie len porovnanie výkupných cien “vtedy” a teraz. Keby Ste porovnali náklady na výrobu 100kg pšenice a výkupnú cenu, zrejme by mnohým poklesli sánky od prekvapenia, ako bolo poľnohospodárstvo dotované. Keď som spomínal mlieko – jeho výrobná cena bola cca 6,- Kčs za liter a štát ho predával za 2 Kčs za liter. Hovädzina je teraz strašne drahá, alebo iba dostala reálnu cenu, či je vyjadrením vysokého zisku obchodu…? Prečo napr. v Nemecku farmár využije služby bitúnka iba na porážku a rozrábku mäsa a samotný produkt dokáže predávať v prípade potreby aj bez výkupcu ? … nechcem odbočiť od témy – ale je to aj o ľuďoch, o riadení, o rozmýšľaní . Nepoznám cenové pomery výroby medu spred r.1989, ale doteraz sa z toho “systému” nevie spamätať značná časť včelárskej obce… Dnešok je o rentabilite, o samostatnosti. O právach a povinnostiach. Veľmi správne píšete o potrebe orientovať sa na konečného spotrebiteľa. Včelár sa jednoducho musí okrem produkcie medu venovať aj obchodným aktivitám a orientácii na konečného spotrebiteľa alebo obchodného partnera. V kancelárii výkupcu svet nekončí, iba začína ! Úloha rôznych včelárskych spolkov bude zrejme v príprave podmienok pre predaj – nie organizovanie výkupu, ale vzdelávanie svojich členov v možnostiach predaja, marketingových stratégií, možnosti využívania dotačných programov organizovaných štátom, využívanie eurofondov (atď) a možno osvetovej činnosti orientovanej na zvýšenie dopytu po domácom mede. Skúsme sa prestať obzerať do histórie, pretože málokto to dokáže objektívne.
Pán Nemčok, vážim si vaše názory, súhlasím s nimi, včelári na Slovensku nemali nikdy predtým a už nebudú mať nikdy také ústretové obchodné a odborné podmienky na včelárenie, aké mali počas tých štyridsať rokov v druhej polovici minulého storočia, a k tej zodpovednosti na vysvetlenie len toľko, že dinosaurus, to je zväz, a nosorožec, to je spolok, dva nostalgické extrémy, ktoré nemôžu do budúcnosti obstáť.
Hovorí sa, samozrejnme bez urážky náboženstva”že žid nebol nikdy včelárom” lebo včelárstvo mu neprinášalo zisk. Z vlastnej činnosti včelárenia tvrdím že to neni pravda. Je to už velmi dávno,od kedy včelárim, preto si to dovolím tvrdiť, lebo včely mi vždy priniesli aky,taký zisk. I v súčastnej dobe. I ked som podla autora med som asi predal pod cenu. Tá je v súčastnej dobe, taká aká je v celom agrarnom sektore. Uvediem jeden príklad, hoci by som ich mohol citovať desiatky. Asi nik z nás by nejedol bravčové maso. Náklady polnohospodára na 1 kg živej váhy ošípanej sú asi 42 Sk. Viete za čo vykupujú masiari mnohokrát ošípané? Za 38 Sk. V roku 1953 stálo 100kg pšenice 180 Kčs, viete za čo vykupovali pšenicu na jesen? za 250-300 Ks. V tom čase NAFTA 0,90 kčs, dnes 38.- Sk. Aj preto som uviedol, že ak chcem prežiť musím riešiť vec tak, aby som nezbanktoroval, tak ako to robia v mnohých poľnohospodárskych podnikoch, ktoré nepodlahli spoločenským tlakom minulosti a i za súčastnej situácie vedia prežiť. O spoločenskej zodpovednosti o dinosauroch by sa dalo diskutovať. Tú treba hladanť niekde inde, niekde vyššie. Ak myslíte na mna a na tých priatelov, neprekrúcal som žiaden názor. Ak sa mame deliť, tak sa delme na “dobrých a zlých.”
Tu nešlo o námahu pomenovať vecí pravým menom,ale o to, že nie len včelárstvo, ale celá polnohospodárska výroba je v zlej hospodárskej situácii. Včelárom,– aspon v našej porganizácii tých pár korún z dotácii nikdy nejak nechýbali. Tu ide o to, aby bol spoločenský ale najma ekonomický zhodnotený každý výrobok rolníka medzi ktorých patrí i včelárv a jeho produkt jeho včiel med.Ze sa to nedarilo a nedarí presadzovať je chyba v tom,že mocni a vládnuci vo funkciach nepoznali kolobeh života spojený s prácou sedliaka.
Malý včelar nikdy nežobraľ, tých pár korún dotácii ho nikdy nezachránilo. Ale predsta niekto sa musí stať “Judášom”. A o projektoch a zbytočne vyhodených peniazoch “škoda reči”.
Ziskovosť človek dnešnej doby nedosiahne tak, že sa stane opatrovníkom svojho brata. Vždy povie nie, keď je jeho finančný názor negatívny, a povie áno, keď predvída zisk. Nedá sa vyviesť z rovnováhy citmi alebo prinútiť, aby “mäkko” používal peniaze len preto, že sa chce vyhnúť rozhorčeniu verejnosti. Civilizácia v tomto desaťročí sa mení výraznejšie ako v hociktorom inom období od priemyselnej revolúcie. Pred našimi očami a za našej účasti pokračuje sociálna revolúcia svedomia a správania. Nové obchodné kritériá každého nútia vyhýbať sa spoločenskej, sociálnej zodpovednosti, ktorá je príčinou podstatných strát na zisku. Svojich priateľov posudzujeme podľa spoločnosti v akej sa pohybujú, ich názor neprimerane prekrúcame a znižujeme sa k osobným útokom. Pritom výtlačky odborných včelárskych časopisov môžu rozdávať nosiči reklám a mašinéria týchto včelárskych spoločností by mala mať na svojich obrazoch hlavu obrátenú dozadu, lebo sa stala pamätníkom spiatočníctva, dovolila, aby sa najväčšie bohatstvá slovenského včelárstva sústredili do rúk ešte menej ľudí ako tomu bolo do roku 1989, čo je príčinou toho, že zostávajúca včelárska pospolitosť dnes chodí s holým zadkom. Nesmieme sa dať zaslepiť veľkosťou včelárskych dinosaurov, aby sme bagatelizovali dôležitosť drobných včelárov. Drobní včelári nepredávajú svoju česť s medom pod cenu. Jednotná organizácia včelárov bola v minulosti založená preto, aby slúžila ľuďom so skromnými prostriedkami, ktorým sa výhody nosorožcov odopierali. Dnes sa účel a činnosť jednotnej organizácie včelárov musí nevyhnutne rozšíriť, stať sa pracovnou spoločnosťou a nezabúdať na poučku, že znásobená malosť môže predstavovať silu zo všetkých najväčšiu, ktorá slúži včelárskej cti a verejnému dobru. 😉
Dobrý deň!
Dali Ste si námahu pomenovať mnohé veci pravým menom.Váš hlas,tak ako mnoho iných v posledných rokoch nikoho z kompetentných nezaujíma.Tí, čo sa nechali zvoliť
chcú mať patent na pravdu.Koľko dobre mienených ohlasov odznelo len na posledných troch VZ? A výsledok?
S väčšinou Vašich názorov súhlasím.Ale ako chcete presadiť ekonomické stimuly,keď pán Jókay /člen VV/verejne v tlači i na VZ v Košiciach vyhlásil,že včelári len žobrú o dotácie.Všimnite si aktivity p.Pavla s Min.pôdohospodárstva.To, čo sa odohralo s dotáciami pri otváraní osobných účtov drobných včelárov,to nemá obdobu.Pozrite sa teraz na jeho výtvory a prílohy.Tam pôjdu peniaze.Na byrokraciu,za vypracovanie projektu včelej paše môžete dostať do 5O.OOO Sk a pod.
Ďaľší moment .Bez vytvorenia jednotnej včelárskej organizácie na Slovensku,sa z miesta nepohneme.
Vážený pán Jozef Nemčok. Klobúk dolu. Napísal Ste, ako to vačšina obyčajných, zrelých včelárov seniorov vidíme a vieme. Ale človek si zaroveň myslí, že je na túto pravdu príliš kritický a zaujatý.
Len niekedy je človek na pochybách, či nie je na toto choré riadenie štátu, priliš zaujatý a kritický. Teraz sa humorom povráva, keď príde doba a ľudia budú behať so štetcom po kvetoch. Alebo majú naše riadiace “orgány”, iné lepšie riešnie do budúcnosti?
Je to veľmi dlhý článok, takže som ho nedočítal. Je to len o súčasnom stave alebo je na konci aj nejaké riešenie? Neviem či sa ten článok nedal skrátiť ale na takéto dlhé články si treba rezervovať čas. A čas je veľmi drahý. Ináč s tým čo som prečítal plne súhlasím. Pracujem v poľnohospodárstve a navštevujem poľnohospodárske podniky v košickom kraji, takže vidím stav a dôsledky vstupu do EÚ.