Současná a nově navržená opatření proti rojení včely medonosné(2)

Máme k dispozícii 2,5 strany textu z celkových 13 strán textu. Po tomto akoby úvode,nasleduje už priamy vstup do téorie k zamedzeniu rojenia včiel, je to potrebné ak chceme pochopiť, ako sa autori dopracovali k reálnej hypotéze prebytku samčích jedincov vo včelstve, aby pôsobili kontraproduktívne pri ich rojení- rozmnožení, teda paradoxne včelstvo bez trúdov, tak ako vychádzam ja pri vystvetlení zabráneneniu rojenia. Zjednodušene povedané, hypotéza hovorí o tom, čím viac túdov vo včelstve, tým je väčší predpoklad pre neprepuknutie rojovej nálady. Zdá sa to paradox, pretože samec -trúd je rozhodujúci pri biologickom rozmnožovania živého tvora a včely netvoria výnimku. To platí za normálnych okolností keď je prirodzený pomer robotnice ku trúdom možno v pomere 90:10%, váhove však 80:20% (trúd je ťažší) .
Autori však idú ešte ďalej a navrhli tento pomer zmeniť v prospech trúdov, Váhove tak 3:2 (celkom 60 tis), včely 36 tis, trúdy 24 tis a to úmyselným vkladaním stavebných plástov s voľnou stavbou trúdieho diela, na miesta, kde ich včely nusia vystavať a matka zaplodovať. Takýto pomer som nikdy vo voľnej, teda prírodnej stavbe som nikdy nezistil, čo znamená, že včelstvo má svoju “mieru”. Potom to znamená, že včelstvo budeme unásilňovať a po istom čase, aj stavebné plásty zastavia robotníčim dielom. Pre mňa je tu dosť pochybností, npr. menší počet robotníc potrebných k znáške. Mnoho práce s neustálym vkladaním a prekladaním plástov, likvidácia alebo skladovanie trúdich plástov, môže to byť aj opačne, čo s normálnymi plástami, kde ich v horúcom lete skladovať. Ak by aj tento spôsob fungoval (čo neverím), bude pre včelára znamenať mnoho práce a úsilia.
Dajme sa prekvapiť. V hlavnej časti referátu sa o tom dozvieme viac.

Niekoľko úpoznámok k protirojovým opatrením v súčasnosti.

a. Vylamovanie MB, ich častým odstraňovaním (každých 9 dní)m brzdíme varojeniu, ale nie roj. nálade. Včely máme v úli, ale bez medu, lebo včelstvo nedokáže prinášať med alebo len obmedzene.

b. Vkladanie plástov z iných včelstiev, je to len perpetum mobile. Niekde odobrané plásty musíme dať. Ešte tak spojiť to s tvorbou nových včelstiev. Znovu tuplatí, že včelstvo v latentnej RN už nič nezastaví v začatom kroku. Vždy je rozumnejšie, včelstvo nechať vyrojiť, roj alebo 2-3 osadiť do medníkových debničiek extra od materského včelstva, nechať včelstvá pracovať, med vytočiť a debničky po znáške vrrátiť na pôvodné miesto.

c. Vkladanie veľkého množsta medzistien, problém RN nevyrieši. Včelstvo dlhý čas žije v latentnej rojovej nálade a s tým neurobíte nič, pretože zdurené vaječníky nezaniknú. Presvedčil som sa o tom veľakrát, včelstvu som pridal Ms, včely ich začali stavať, vystavili ich do polovice, po opbvode nasadil MB a RN pokračoval až do vyletenia roja.
To, že rojové včely so biologicky zmenené a sú orientované dopredu na vyrojenie som neraz presvedčil, keď so rojovými včelami posilňoval slabé včelstvá evidentne bez RN, viditeľne slabé a po pridaní 0,5-1,0 kg včiel z roja, tieto prešli v presnom časovom slede do RN s následným vyrojením i keď včelstvo bolo i pri rojení viditeľne slabé. Rojové včely pridané do slabého včelstva, okamžite prevzali vodcovstvo a pod ichh vplyvom matka kládla trúdie vajíčka, včely pripravili maters. kolísky a do 2-3 týždňoch vyletel roj.

d./ Odoberanie zaviečkovaných plástov, tu snáď sa dá RN potlačiť, a e./ Prevesovanie plástov s plodom, platí to isté čo v precházajúcich statiach, veľa práce a výsledok vždy pochybný.

f. a g./ tvorba zmetencov, či preletákov včelár tak do 10 včelstiev to zvládne, ale čím ich má viac, tak pri takom rojení ako posledné roky, môže sa zblázniť.

S radostou som dočítal a možem iba podakovať. Ved je to prirodzená a zrejme pravdivé. Zaujíma ma aj tichá výmena matky, prečo to tak je. Prečo sa tam včelstvo nevyrojilo?