Niektoré Vaše názory ohľadne strát včelstiev na jar 2008 ma vyprovokovali k napísaniu mojich postrehov k súčasnej situácii. Viacerí včelári sa domnievajú, že padli včely tým včelárom, ktorí včely neliečili proti klieštikovi VD alebo sa domnievajú, že komu padli včely tak ten zanedbal preliečenie alebo ho vôbec neuskutočnil.
ako ktomu predist a vyvarovat toho aby vceli nam nevihinuli. 🙂
Hladujúce včelstvá.
Aj keď rok 2007 je dávno za nami, chcem sa vrátiť predsa len o niečo späť, to už len preto, aby sme sa mohli poučiť z chýb ktorých sme sa dopustili neúrekom.
Strata včelstiev v roku 2007 sa pripisuje klieštiku včeliemu, ktorý sa premnožil vďaka teplej zime vo včelstvách tým, že plodovali aj počas zimy. Včelstvo neliečené proti klieštiku, podľa výskumov by malo prežiť tri a štyri roky. Predpokladám, že včelári v jeseni roku 2006 svoje včelstva riadne preliečili a bez problémov sa dožili jari 2007. Ba včelstva doniesli do úľa aj jarný med z ktorého sa ušlo aj včelárovi na vytáčanie. Jarná znáška skončila, dokvitol v južných oblastiach aj agát. Nastalo bez znáškové obdobie, ktoré trvalo pre vysoké teploty až do zakŕmenia včelstiev. Tak tomu bolo na juhu stredoslovenského kraja. Čo sa vlastne dialo v našich včelstvách?
Uvádzam tabuľku úbytku hmotnosti včelstva podľa toho kedy bola váha odpočítaná:
dátum úbytok
29.5.2007 0
30.5.2007 1,00
2.6.2007 1,50
5.6.2007 2,00
8.6.2007 3,00
9.6.2007 0,50
11.6.2007 0,75
13.6.2007 0,75
15.6.2007 1,50
18.6.2007 1,50
21.6.2007 1,25
25.6.2007 1,00
26.6.2007 0,75
3.7.2007 2,00
7.7.2007 1,00
8.7.2007 1,00
12.7.2007 0,50
14.7.2007 1,25
15.7.2007 1,00
17.7.2007 0,25
20.7.2007 0,50
28.7.2007 0,50
celkom 23,50
Predpokladám, že podobná situácia ako u mňa nastala aj u iných včelárov. Pre vysoké teploty a nedostatok vlhkosti v prírode takmer nič nemedovalo. Hádam mohol by som to prirovnať k africkým podmienkam kde trvá veľké sucho a horúčavy. Ako to vyzeralo pri včelárení plodisko – medník v ktorých včelári väčšinou včelária. Medník sa vytočil a v plodisku zostalo to čo zostalo. Predpokladajme, že 10 kg medu. Podľa tabuľky by toto množstvo medu včelstvo spotrebovalo do 15.6.2007( červený text v tabuľke). Keďže včelstvo je šetrné, tých 10 kg medu by konzumovalo oveľa dlhšie ale s tým, že obmedzí plodovanie. Čim ďalej plynie čas a spotreba medu klesá, tým včelstvo obmedzuje plodovanie, až nakoniec ho obmedzí úplne. Toto obdobie môže trvať niekoľko dni, ale aj niekoľko týždňov. Včelstvo sa neobnovuje. Až sa včelár spamätá a začne kŕmiť, zásoby spracujú staré včely. Aj keď sa matka s časti rozploduje, staré včely nestačia spracovať zásoby a kŕmiť plod, postupne sa opotrebujú a sa vytratia. Mladých včiel niet. V jesennom období zostane už len včelstvičko, ktoré dorazí niekoľko stovák klieštikov ku ktorým sa pripoja aj iné choroby. Zostávajú prázdne úle bez včiel. To čo doteraz prežilo čaká dlhá zima až do jari.
Tabuľka ukazuje stav do 28.7.2007, lebo od tohto dátumu som včelstva začal kŕmiť. Predpokladám, že aj počas augusta včelstvo na váhe spotrebovalo najmenej ďalších 5 kg zásob.
Včelstva bez dostatočných medových zásob alebo prikrmovania, ktoré si nemohli doniesť do úľa žiadnu sladinu, lebo sa v prírode nevyskytovala mohli prežiť čiste náhodne.
Lečenie nie natoľko účinné aby sme zlikvidovali všetkých klieštikov (včelári už vedia , že je to najmä pre prítomnosť plodu , alebo nižšie teploty – včely sa sťahujú do chumáča atď.).
Komentovať budem poslednú časť vety “alebo nižšie teploty – včely sa sťahujú do chumáča atď.).”. Toto tvrdenie stále pretrváva na scéne s bojom VD. Je to naozaj správne tvrdenie, alebo sa len prenáša lebo to raz niekto napísal? Na tejto stránke som už raz povedal svoj názor. Nechcel so tomu veriť a preto som robil pokus pri nízkych teplotách (keď sú včely už v zmienenom chumáči), v tom čase už nie je žiaden plod, čo je obrovská výhoda, včiel už nie je toľko.
Pokusy som starostlivo vyhodnortil a môžem povedať, ak tam boli, z chumáča postupne vypadli, a nasledujúci rok bol úplne v norme. Čo je u mňa norma” To, že rozvoj VD bol pomalý a vrcholil koncom augusta a začiatkom septenbra, kedy zimné včely už boli diferencované na dlhoveké. V norme však znamená, že celkový počet, ktorý každý rok pri fumigovaní robím, bol v priemere npr. v počte do 100 ks odpadnutých klieštokov. A o to v udržaní VD ide.
Vysvetlím prečo je možné fumigovať i včase keď sú včely sústredené v chumáči: včela nemá pľúca dýcha tzv. vzdušnicami, ktoré má umiestnené po boku hrudi, kde sa okysličuje ich krv. Musí uznať každý biológiu včely medonosnej, ak by v chumači nedýchala, uhynula by a takto presne dýcha aj klieštik.
Amitraz pri horení sa mení na plyn, ktorý zaplní priestor úľ a vniká spolu s dymom všade tam, kede vzduch. Klieštik vzduch zmiešaný s fumigantom klieštik vdychuje do svojich vzdušníc, kde sa krv obohatí o hubiacu látku- amitraz a následne hynie, teda nie cez ústa, ale cez vzdušnice. Našťastie množstvo vdýchnutého otráveneho vzduchu včely nezabíja , ale len VD.
Priatelia, nebojte sa použiť tento technologický postup pri ochrane včelstva idúceho do zimy, včely sa Vám odvďačia dobrým jarným kondičným prejavom Anton
Osobne som presvedčený o tom , že prvotnou príčinou úhynu včelstiev je klieštik , ak sa to prejaví nasledovne : až v jeseni niekedy v októbri resp. v novembri zistíme dramatické zmeny v početnom stave včelstva – včiel je tak málo , že je jasné ktoré prežijú a ktoré nie . Menej výrazné upozornenia sme od jari a najmä v lete prehliadali . Problém začína pri preliečení na klieštika v predchádzajúcu jeseň . Lečenie nie natoľko účinné aby sme zlikvidovali všetkých klieštikov (včelári už vedia , že je to najmä pre prítomnosť plodu , alebo nižšie teploty – včely sa sťahujú do chumáča atď.). Ak prežije aspoň niekoľko klieštikov napr. 10 ks , tieto sa rozmnožujú hneď ako začnú včely plodovať , ide to pekne geometrickým radom s každou generáciou včiel , ba rýchlejšie , lebo zaviečkovaná buňka je cca 16 dní a vieme že včely začnú plodovať s min. počtom buniek už skôr a pekne to rozbehnú po jarnom slnovrate . Píšem o tom preto aby si všetci uvedomili , že v júli nie je nič zvláštne ak je vo včelstve aj 1000 klieštikov a viac – ľahko si to každý spočíta ak si dá tú námahu . Júl je čas keď často príroda prestáva byť ku včelám štedrá na zdroje potravy a včely samozrejme obmedzia plodové plochy na minimum . Práve sa zakladajú generácie včiel ktoré majú prežiť do jari . Početnejší klieštik poškodí významný podiel z tejto plodovej plochy a výsledok zistíme v jeseň . Letné včely dožili a početne zdecimovaná zimná generácia nezvládne boj so všetkými nepriateľmi a prírodou . Ak včelári aj premýšľajú o tom čo vidia , musí im byť jasné že to tak . Situáciu by mohli zachrániť aj skôr keby si všimli , že niektoré včelstvá akoby strácali dynamiku plodovania , čo o niečom svedčí . Odporúčal by som preliečiť včelstvá kyselinou mravčou najneskôr v polovici júla .
Pridam aj ja svoj názor, ak by niekto chcel z toho robiť záver
alebo štatistiku.
Včelárim v n.v. nad 700m. Z 22 včelstiev, okrem jednej rodiny mi prezimovali všetky, približne v takej sile, ako po iné roky.Som v celku spokojny. To jedno včelstvo bolo silno nezematické, tak som ho už vo febr. zrušil.
K úhynu a oslabeniu včelstiev ale došlo aj v mojom blízkom okoli. Nevinil by som len klieštika, i keď ma asi veľkú zásluhu na tom. Jednou z viacerých pričin môže byť aj neobvyklé počasie, ako spomína Pán Kern. Tu by som si dovolil spomenuť (prosím, nech sa nikto neurazí) dôkladne prepracovanú metodu liečenia proti kleštikovi v česku, dokonca naj. na svete a podľa správ je vraj úhyn väčši ako u nás.
Čo sa stálo vlani mne? V jeden letný deň , v čase kvitnutia malíny, podotýkam jedinej hlavnej znašky v mojom okoli, sa prehnala búrka so silným vetrom. Ochladilo sa zo dňa na deň o 14-15 st. Na druhý deň som nachádzal aj 5 metrov okolo úľov hrstky skrehnutých včiel. Bolo ich veľa. Prišiel som takmer o všetky lietavky. Výsledkom bolo, že včely, ktoré ostali, sa stiahli do plodiska, kde ošetrovali plod, a mne ostali prázdne medníky spola zaplnené riedkym nektárom. Aj preto som mal za posledné roky najnižšiu priem. znášku. Naštastie to do zazimovania dobehli. Týmto prípadom chcem dokumentovať už spomínaný súvis počasia a úhynu včiel.
Na margo liečenia. Už asi nebude stačíť len jesenná fumigácia. Budeme musieť vyhlásiť ešte tvrdšiu vojnu Varoa destruktor-ovi, a to po celý rok. A. Franek
Včelárim v nadmorskej výške 670 m na severných svahoch Nízkych Tatier na hornom toku Hornádskej doliny 8 km južne od Popradu. Obhospodarujem 44 včelstiev. Potvrdzujem, že včely v roku 2007 na jar boli mimoriadne silné, tak, že som okolo 9. mája nadstavoval medník a repku olejnú hoci bola od stanovišťa vzdialená vzdušnou čiarou 1,5- 2 km veľmi dobré využili. Repka tu pod Tatrami začala kvitnúť v polovici mája. Druhá znáška bola z maliny a horských lúk .Po odkvitnutí lipy okolo 15. júla nastalo obdobie bez znášky. Napriek tomu, že sa so včelami o med rozdelím včelstvo značne zoslablo. Pripisujem to nielen prudkým zmenám počasia ale aj možným vírozam. Pred včelínom v 2. polovici júla som pozoroval podskakujúce včely(Neboli čierne). V roku 2005 pri neodbornom chemickom ošetrení repky olejnej počas plného kvetu a následne hnojením som prišiel o lietavky. Takže tento stav poznám. Nevenoval som tomu pozornosť, jednoducho som si pomyslel, že nejaký súkromník neodborne niečo ošetril, pretože už nebol dôvod veľkých chemických postrekov. Podnecovacia znáška z komonice začala okolo 15,. augusta, už som kŕmil. Prínos do dokŕmenia nebol veľký okolo 4 kg. Včelstvo bolo však značne slabšie ako iné roky. Pripisoval som to hlavne tomu, že rok predtým som použil Gabon. Proti VD silne bojujem , počas sezóny najmenej 3 – 4 x vyrezujem trudí rámik, hoci je to veľmi pracne. Zvlášť si dám záležať na poslednom vyrezaní, aby som nezmeškal termín. Pri ošetrení Avartinom je malý spád VD. Včely som koncom decembra ošetril po prvý krát aerosolom. Spád bol malý do 10 ks. V úľoch( plemenáčoch 4 – 5 r.), kde som trudovinu nevyrezával značne väčší, v niektorých až 50 ks. Potiaľ je to v poriadku, s malým podozrením na vírozy.
Po preštudovaní článku MVDr. J. Toporčáka PhD. Vírusové nákazy 1 som si vysvetlil prečo v sérii steny 1- 2 MB ostali čierne (Syndróm čiernych MB). Nakoľko to predtým nebolo zverejnené pripisoval som to nejakej infekcii a zlej dezinfekcii MB. Na chov matiek používam asi 5 rok Jenter rámik.) Dnes je mi to jasnejšie a viem čo urobím následne. Podobne to môže byť aj na robotničom plode, ale to nepozorujeme, pretože včely bunky vyčistia, kým pri MB nevyliahnutú MB na 17 deň otvorím. Hoci mi zo 44 rodín ani jedná neuhynula, včelstvo šlo do zimy slabšie a mierne vo vývoji zaostáva.. Vývoj je však dobrý. Dnes 27. mája som do 6 rodín dával prvé medzistienky, čerešňa začne kvitnúť okolo 1.- 3. mája. Ostatné obsadajú 8 – 9 rámikov. V našej ZO uhynulo 30 % včelstiev, hlavne včelárom ktorí nevyrezávajú trudí rámik Preto súhlasím s týmto článkom , že na uhynu včelstiev sa podieľal nielen VD.
[color=maroon] [/color]
Ja si osobne myslím,že príčinou úhynu včiel bol klieštik.Ja som mal podobný problém,včely len podskakovali pred letáčom a jari sa už nedožili,lebo už nestihli prísť do sily.Ja som včely liečil poctivo, ale mal som susedov akože včelárov, ktorý liečili klieštika octovou vodou,tak som radšej prestal včeláriť.
Pán Kern, ja by som sa rád pristavil pri tom vírusovom ochorení, ktoré má dokonca jeden váš priateľ potvrdené laboratórnym rozborom. Kto mu ten rozbor robil? Predpokladám, že na tom istom pracovisku by ho dokázali urobiť aj vám a nemuseli by ste sa len domnievať. Ja som túto zimu posielal na rozbor vzorku z jedného úľa, kde bolo všetko chvalabohu v poriadku. Myslím, že všetci by sme radi vedeli o nejakej pliage, ktorá nám likviduje včelstvá. Preto by mohli včelári, ktorí mali vzorky z padnutých včelstiev na rozbore a potvrdilo sa niečo čo tu zatiaľ nebolo, dať vedieť. Zatiaľ mi to pripadá skutočne ako hľadanie vinníka v niečom tajomnom. M. Dudoň
Osobne si myslím, že okrem spomínaných príčin na úbytku včelstiev sa podieľalo i počasie. Ak už neuvediem repku ozimnú obdobie jej obdobie kvitnutia, výnos medu, nedá mi nespomenúť obdobie kvitnutia agátu a slnečnice ročnej. V našich končinách začal kvitnúť agát v minulom roku 8.5 a odkvitol 23.5. t.j. 16 kalendárnych dní. Priemerná denná teplota bola v tomto období 26,5°C a nočná teplota 10,5°C Za celý mesiac padlo 93 mm zrážok z toho počas kvitnutia agátu spolu 23 mm na 1m2 vo väčšine prípadov v nočných hodinách. Po stránke teplotnej i zrážkovej optimálne počasie pre včelstvá. To sa prejavilo i na znáške, a 27 i viac kg medu na rodinu zaznamenalo mnoho včelárov. Po odkvitnutí agátu do začiatku kvitnutia slnečnice 28.6 nastalo mrtve 35 dní podstatne bez znáškové obdobie.
Po agáte matky obmedzili plodovanie a včelstvá do slnečnice išli dosť oslabené.
Kvitnutie slnečnice trvalo od 28.6 do 22.7. spolu 25 dní. Počas kvitnutia slnečnice bolo veľmi extrémne poveternostné obdobie. Za toto obdobie padlo len 23 mm zrážok a mesiac júl bol zvlášť pre včelstvá ako celok veľmi klimatický extrémny. Okrem nedostatku zrážkovej činnosti sa júl vyznačoval najmä extrémnymi horúcimi dnami, ktoré sa pohybovali podstate medzi 26 až 34°C. nočné od 10 do 17°C. Iste si mnohí spomíname na obdobie od 15 do 21. júla, keď sa teplomer vyšplhal nad 38°C a 18.7 bol zaznamenaný rekord 39,9°C.pričom v noci v týchto dňoch bola teplota 21-22°C. Okrem toho kvitnutie slnečnice bez optimálnych zrážok a pri vysokej teplote táto plodina vylučovala vo väčšej miere živicový glejovitý exkrét, ktorý sa včelám lepil na telo a pri zachytení na chĺpky mnoho včiel ani do úľa nedoletelo a hynuli niekde medzi slnečnicou a úľom. Konkrétne o jej negatívnom dôsledku pre včely som písal na tejto http://www.stranke v článku Slnečnica ročná dosť zradná plodina pre včely.
Som tiež toho názoru, že včely, ktoré nemali byť zaťažené spracovaním podaných sirupových roztokov, tento spracovali včely, ktoré mali zimovať, čo ich stálo počas zimného obdobia život..
I keď sa javilo, že v úľoch je pri posledných prehliadkach dostatok včelstiev na zimovanie tieto opotrebované hynuli. Tam, kde slnečnica nebola včelstvám v dostatočnom dosahu v podstate sú zaznamenané minimálne straty. I tu vidím príčinu úbytku včelstiev počas zimného obdobia.
Ma margo tých 70 ročných a starších. Nuž neviem podľa tých rokov kde sa mám zaradiť
Pokiaľ sa píše o včelároch hlavne o tých nad sedemdesiat a ich prístupu k ošetrovaniu, liečeniu nemôžem dať celkom za pravdu s tými starcami. V mojich pomáli 73 rokoch som liečil konkrétne i v roku 2007 na jeseň KM a Avartínom 5 krát. Hneď po vytočení medu a postupne podľa metodiky a počtu spadnutých uhynutých klieštikov. Naposledy Avartínom 23.novembra a ešte aerosólom mi boli zo ZO preliečiť 15.decembra Rôzne počty klieštikov na podložkách. Po tomto preliečení na podložkách žiadne padnuté klieštiky, ale aj tak mi 15 % včelstiev počas zimného obdobia padlo. Sám sebe sa pýtam kde a v čom hľadať príčinu?
Už niekoľko rokov zimujem na slnečnicovom mede, dodal som v priemere na rodinu 12 kg cukru. Pritom v úľoch u uhynutých včiel plno medu.. Myslím si, i keď je to môj subjektívny názor, že podstatu problému s úhynom včelstiev treba vidieť a riešiť aj v iných v širších súvislostiach, nie len v nedostatočnom liečení, nedostatočnou starostlivosťou včelára, ale aj v iných príčinách.
Jednu spomeniem.
V televízii, v tlači, i na internetových stránkach tento problém s úhynom včelstiev sa čím ďalej stáva celosvetovým problémom. Preto mi nedá nespomenúť socialistické obdobie. Každý rok sme posielali vzorky včelstiev na vyšetrenie, ktoré sa robilo bezplatne. Bola to v podstate akási nepredpísaná povinnosť včelárov. A v našom okolí to robili tak všetci včelári. Takéto vyšetrenie o zdravotnom stave včelstiev veľa napovedalo. Pritom sa chovalo oproti dnešku asi raz toľko včelstiev. Dnes neviem posúdiť koľko stojí takéto vyšetrenie. Iste pre radového včelára dosť veľký peniaz.
Nebudeme to robiť ako za socializmu, až keď nebude neskoro?
Z najsilnejšieho úľa som na jar pri prehadzovaní nástavkov našiel na site asi 50% včiel. Známky nozémi žiadne.Prečo?
Neprekvapuje ma, že sa rozbehla diskusia na problém úhynu včelstiev. Napísal som skutočnosti, ktoré som pri ošetrovaní včiel zistil, viac som nedokázal. Za posledných 10 rokov mi neuhynulo včelstvo, až na tento včelársky rok. Ale to sú už iba dôsledky. Ja osobne by som si nedovolil používať metodiku priateľa Turčányho. Tým netvrdím, že je zlá, má svoje skúsenosti, ale ja by som netvrdil, že úhyn spôsobuje iba klieštik. Používam integrovaný spôsob liečenia:
1/ vyrezávam stavebný rámik po zaviečkovaní
2/ najpozdejšie do 15.8. vykonám preliečenie formidolom
3/ fumigáciu vykonávam avartinom
4/ začiatkom decembra už 4 roky za sebou liečim aerosólom
Takže dovolím si tvrdiť, že včely mám dobre preliečené a doposiaľ som nemal problém. Ale tu sa lietavky vytratili po odkvitnutí agáta a medníky zostali prázdne. Keby to bolo spôsobené premnožením klieštikika tak by sa to ukázalo aj v plodisku. To bolo riadne obsadnuté. Nie som jediný, komu sa to stalo. Tak ako hovorí priateľ Jaro už konečne by sa malo prestať všetko hádzať na klieštika a problematiku seriózne riešiť.
Najradšej mám včelárov, ktorí si sadnú ku PC a napíšu “100 %” príčinu úhynu včelstiev a sú na kilometre vzdialený od dotyčného včelára, ktorému sa to stalo. Toto si môže dovoliť len pán Turčáni, korý “všetko vie”.
Jaro, dovoliť si to môže každý, kto pozná dokanale život VD. Za tie roky, čo sa stretávam s klieštikom som veľa pochopil a tak môžem dedukovať príčinu úhynu včelstiev. Je statočný ten včelár, ktorý si prizná svoje nedostatky, tak ako môj priateľ 77 ročný včelár Tibor Vaculčiak z V.krtíša (160 včelstiev), ktorý povedal jednu jedinú krátku vetu na konto úhynov svojich včelstiev, ” Nezvládol som to”. Nehľadal príčiny, ktorými by ohajoval svoju neschopnosť!
Niečo podobné som už zažil aj ja v r. 1988/89, keď som nesprávne aplikoval Avartin (uhynulo mi do zimy asi 70% včelstiev), fumigoval som za prítomnosti plodu, lebo som nepochopil, že klieštik pod viečkom je nezasiahnuteľný!. Aj vtedy sa väčšina včelárov vyhovárala, nie na nezvládnutie metodiky, ale na študentov, ktorí vraj vyrobili fumigant bez amitrazu.
Jaro, čo tak prijať osvedčenú radu a urobiť bojovú akciu priti VD, vyhodnotiť a výsledok ešte do zimy zhodnotiť. Ak sme správne liečili včelstvá do zimy pôjdu v dobrej kondícii, ak sme zlyhali, nemusíme čakať do jari, výsledok sa prejaví.
Niekto musí povedať včelárom pravdu a nedržať ich v nádeji vyhovoriť sa na niečo tajomné, čo tajomným vôbec nie je. Tieto problémy sú aj v Česku, ešte šťastie, že aj tam sa nájdu ľudia, ktorí to dokážu verejne napísať.
Plne súhlasím s týmto článkom. Aj ja som už nie raz písal, že keď uhynú včely, končí sa to konštatovaním, že uhynuli na klieštika. Ja netvrdím, že neuhynuli pričinením klieštika, len nech už niekto mi to podloží nejakou vedeckou prácou a nech zistí, aký má dôkaz, že to bol klieštik. Mne nestačí tvrdenie, že pri klieštiku sa poškodené včely vytratia z úľa a preto uľ ostane prázdny. Včely sa vytrácajú u úľa pri každom poškodení, nielen klieštikom.
Konštatovanie-mne neuhynulo ani jedno včelstvo a uhynuli len tým čo neošetrili proti klieštikovi-je veľmi smelé a ničím nepodložené tvrdenie. Mne napríklad zoslabli tie včelstvá, ktoré sa vyrojili a ja som neskoro zistil, že sú bezmatečné. Popridával som im matky aj posilnil plodom, ale aj tak všetky zoslabli tak ,že sú o ničom. Netvrdím, že im nepomohol aj klieštik, resp. vírusy, ktoré vraj roznáša klieštik. Najradšej mám včelárov, ktorí si sadnú ku PC a napíšu “100 %” príčinu úhynu včelstiev a sú na kilometre vzdialený od dotyčného včelára, ktorému sa to stalo. Toto si môže dovoliť len pán Turčáni, korý “všetko vie”. Budem sa opakovať, píšme radšej v intenciách “pravdepodobne, najskôr, myslím si” a pod.
Aby bol nejaký dôkaz, bolo by treba v septembri pozbierať vzorky živých včiel z čo najväčšieho počtu včelstiev na Slovensku-včely usmrtiť a zmraziť. Na jar u tých včelárov, ktorým uhynuli resp. zmizli včely, vybrať zamrazené včely a urobiť na nich rozbor a tak získať konečne dôkaz.
Veru, je to tak, ako v tejto komentáre.Večšina včelárov nad 70-ke už investovať nebude, nové metody ošetrenia u nás žial nie sú zavádzané /Furetto, alebo podobný prístroj na princípe furetta/ …. lebo čo je osvedčené v iných krajinách s počtom oveľa viac včelstiev, ako na Slovensku, u nás musí niekto vybaviť aby to bolo uznané aj u nás…. Horúce leto ❓ , prosím Vás, aj v iných krajínach je teplejšie, ako u nás , predsa aj tam sú včelári. /Spanielsko, Portugálsko, a o afrických štátoch ani nehovoriac…/
Príliš málo faktov na to, aby to tak bolo. V mojom okolí poznám niekoľko stanovíšť včelstiev, poznám aj ich majiteľov, dvaja z nich jednoznačne priznávajú, “zanedbal som boj proti varroa, nezvládol som ošetriť svojich 160 včelstiev (78r.), druhý bol operovaný očividne nevládal svoje včelstvá správne ošetrovať (pod 70 r.), ďalší, 1,0 km odomňa (76 r.) ostali mu 4 včelstvá, po operácii kolien (tento pripusuje výpad “niečomu” čo nevie identifikovať, štvrtý (pod 70) ostalo mu pár včel.,rád sa venuje poháriku atd. J
a (71 r.) som odoberal peľ od 50 včelstiev až do 31.7, celkom 72 včel., nespadlo ani jedno a liečil som len fumigáciou. Ešte pripomínam, že tie včelstvá, ktoré neboli zapojené do zberu peľu, nie sú o nič lepšie, ako tie s odberom.
Ja som mal skôr problémy s piskormi ,ktoré navštívili hádam každý úľ na včelnici a značne včelstvá poškodili, tri včelstvá musím posilňovať plodom, ale to všetko patrí k životu na včelnici umiestnenej blízo rozľahlým krovinám a neobrábanej pôdy. Iróniou osudu je, že k poškodeniu došlo až na jer keď som odstránil zábrany proti vniknutiu škodcov do úľov a vyskytli sa bezleté dni, kedy boli včely stiahnuté do chumáča a nemohli kontrolovať úľové prostredie.
Tých rád som umiestnil na tejto web. stránke desiatky, ale hádžem hrach na stenu, keď na prednáškach pripomeniem, “v konečnej fáze fumigujte bez prítomnosti zaviečkovaného plodu, zaznejú hlasy”, “ale to je veľa roboty”, prosím Vás a čo človek dosiahne bez roboty? Nechovajte včely, môžete celý čas čumieť do televízora alebo do pohárika. Aj tak sa dá.
Bezplodový stav vo včelstve sa dá dosiahnuť uzatvorením matky 20.9 do malého izolátora, do ktorého majú prístup včely na 21 dní a v polovici októbra je včelstvo bez plodu.
Stále som presvedčený (tí, ktorým sa to stálo, budú oponovať a chybu so svojej strany si nepriznajú, ale na vlastnú škodu! Anton