Poměr produkovaných pohlaví u včely medonosnéNa každou dělnici schopnou rojení je možné se dívat jako na reprodukčně činnou samičku, byť není schopna plnohodnotně plnit biologickou úlohu matky. Energie vložená do výchovy sterilní dělnice je tedy také reprodukční energií.
Nie je to až také jednoznačné ako popisujú autori. Odporúčam prečítať http://www.pvpekarov.cz/_sgt/m3m1_1.htm
Dušan Macura
Za odvahu a fantáziu dávam autorom 5 bodov.
Zde matematika končí a nastupuje naše mnoholetá zkušenost. Pokud má přirozeně vedené včelstvo v jednomatečném provozu k dispozici v centru plodového tělesa plochu trubčiny ekvivalentní ploše 4 rámků Čechoslováku (tedy 3.920 cm2),Zde matematika končí a nastupuje naše mnoholetá zkušenost. Pokud má přirozeně vedené včelstvo v jednomatečném provozu k dispozici v centru plodového tělesa plochu trubčiny ekvivalentní ploše 4 rámků Čechoslováku (tedy 3.920 cm2), nevyrojí se za žádných okolností. U včelstev mimořádně silných, či posilovaných oddělky, je lépe aplikovat stavebních rámků 5-6.
Matematika skončila, konečne sa včelári dozvedeli, že rojeniu sme odzvonili. teraz keď to vieme, stačí do včelstiev nastrkať až 5-6 plástov, tie matematicky všetko vyriešia. neraz som sa presvedčil, že v chove včiel ani 1+1 nemusí byť vždy 2.
Predstavte si úľ npr. B 10 vložte do plodiska toľko neproduktívnych plástov, ktoré zaberú polovicu úľa, k tomu musia musí mať včelstvo medové zásoby, miesto veľké plochy peľu (trúdí plod je doslova požierač bielkovín, medu a vody, neostane mnoho miesta pre výchovu robotníčieho plodu.
Dá sa to riešiť dvomi plodiskami, v ktorých sa plocha pre výchovu plodu zväčší, ale znovu musíme počítať s tým, že včely napriek našim snaženiam budú chovať TP aj tam. Lenže ak chceme získať adekvátne množstvo medu pre naše potreby, musíme nasadiť i dve deničky na znášku.
Chovať tak mohutné včelstvá je zložité, potrebujem aj pomoc záložných včelstiev a včelárenie sa stáva drinou, s neurčitým výsledkom.
Neviem, ale chov trúdov v takom rozsahu prírodné včelstvá nepoznajú, čiže včelstvá takýmto chovom znásilňujeme, ale príroda si nedá rozkazovať, tá sa chová racionálne. Môže sa stať, že včelstvo prestane trúdie plásty budovať, takisto sa môže stať, že včely odmietnu nútiť matku do nich plodovať (tlak včiel matku som pozoroval), dokonca som zaznamenal pri málo miesta pre robotníčí plod, úpravu ústia TB včelami ich zúžením na priemer robotníčich buniek t.j. v priemere na 5 mm a vtedy či chce alebo nechce, kladie M len oplodnené vajíčka – tlaková teória (ak nie je stará alebo chorá či poškodená) a výsledok riadeného chovu trúdov môže byť opačný!
Tak či tak máme pred sebou teóriu, ktorú preverí sám čas. Či to tak môže byť ukážu len prekatické a dlhodobé pozorovanie, ale bude namáhavé včelárenie.
Metóda prebytku trúdov vo včelstve najviac irituje včelárov vo vzťahu k premnoženiu Varroa destruktor (čo sa dá eliminovať chemickými zásahmi), keď problémy majú včelári – aj tí čo trúdovinu pravidelne odstraňujú, každoročnými úhynmi včelstiev z titulu poškodenia zimných včiel ešte v bunkách.
Toto sú moje chabé odozvy na dobre prepracovanú teóriu autormi, ktorá je
tak dôveryhodné, že sa im dá uveriť. Technologický postup ako pripraviť antirojové prostredia v úli sa dá robiť to obrovské kvantum práce pri malom počte včelstiev, ale čo tí včelári kde chovajú stovky včelstiev a pomali sa niektorí blížia k tisíckam. Potom bude ľahšie použiť osvedčené PRO, ktoré nevyžadujú toľko energie, npr. genetická výbava matiek z málo rojivých včelstiev a rojový fenomén najlepšie a najlacnejšie vyrieši nevhodné zimné a jarné počasie.
Teraz, keď už vieme ako na roje, nájdite odvahu a experimentujte, možno nám to vyjde