Poľnohospodári už niekoľko rokov majú nové odrody repky ozimnej z ktorej včely donesú oveľa viac nektáru ako to bolo kedysi. Táto plodina, by som obrazne povedal, kvitne a odnožuje a zas kvitne a znova odnožuje a kvitne. Už aj keď porast sa zdá byť odkvitnutý stačí sa pozrieť bližšie do porastu, poprípade ho rozhrnúť a v dolných partiách rastlín zbadáte ešte rozkvitnuté kvietky.
Vy ste tu veselá partia 🙂
To snáď nemyslíte vážne??? Repka olejka t.j. kapusta repková je dvojročná raslina. Nemôže zberané semeno (z júla-augusta) vyklíčiť, vyrásť a zakvitnuť ešte v tom istom roku v septembri! Repka sa seje rok dopredu napr. v lete 2007 kedy do zimy vyrastú repke len listy. Ponechá sa na poli celú zimu a až v roku 2008 začne rásť do výšky a kvitnúť. To kvitnutie na jeseň na skosenom repkovom strnisku je zmladenie skosených starých rastlín repky, ktorá vyženie výhonky – výmladky z pazúch skosených stoniek starých rastlín repky, ktoré tvoria tzv. strnisko. Podobne ako niektoré iné rastliny keď im odseknete hlavnú stonku vyženú z pazuchy vedľajšiu, kt. preberie funkciu hlavnej stonky- zakvitne atď. len neskoršie.
Ja viem aj ja som pisal pre snezienku ni Vam. Zle som klikol : )
0ndrej, ale ja som odpovedal Snežienke!
to bolo pre snezienku ale uz sa to tam neda dopiat
Ale to nieje odnozovanie, to je nieco ine. 😉
Koncom leta a začiatkom jesene kvitnú nové jedince, ktoré vyklíčia zo semena roztratené poli pri zbere a popri cestách pri jeho zvážaní. Ondrej z B. Bystrice má pravdu.
Kapusta repková tzv. repka olejka skutočne bežne po skosení opätovne zmladzuje a ak ju poľnohospodári nezaorú, tak za priaznivého počasia koncom leta a začiatkom jesene ešte zakvitne a poskytuje množstvo v tej dobe potrebného peľu, prípadne aj čo to nektáru ak počasie dovolí. Keby bola skosená hneď po odkvitnutí a nečakalo by sa na dozretie semien, tak by zakvitla ešte skôr – v strede teplého leta a z veľkou pravdepodobnosťou by zabezpečila ešte 2. repkovú znášku. Ale poľnohospodári ju samozrejme pestujú na produkciu semena a nie na produkciu kvetu a medu. Ale aj tak poteší aj na záver sezóny kvalitným a v tej dobe veľmi potrebným peľom. 😀
Pekny clanok, osobne sa priklanam k nazoru p Turcaniho, ktory nacrtol v komentar.
Inak p Vasilisa kapusta repková pravá neodnozuje, odnozuju len rastliny z celade [i]Poaceae[/i] teda travy a obilniny, aj ked najnovsie vedci spekuluju nad odnozovanim kukurice co je ale este voo hviezdach 🙂
Pán Turčani neviem prečo sa stále opakujete.
A je ta biologicka zmena nejak podlozena nebo je to enom takova povidacka? Pokud sa to bude ridit podle Vaseho nazoru, tak by sa mely vsecky vcelstva po slunovratu, kdy matka omezuje plodovani, tudiz je nadbytek krmicek rojit.
Pri tomto postupe je dôležité rozrušenie včiel tým, že ich postriasame, alebo pozmetáme z plodových plástov. Podľa návodov najlepšie je včely vrátane matky zmetať pred ich vlastný úľ na nábeh (Metóda Simenssa)
Môže to byť aj podľa “Sologubova”, tým, že zmetieme včely v rojovej nálade, pred úľ, nič sa nestane. Kto pozná biológiu a anatómiu včely medonosnej, nič vo včele nezmeníme, ani už zakotvenú RN, žiadnymi zásahmi. Odôvodňovanie prerušenia jej zmeneného biologického potenciálu, rozrušením včiel a tým zabudnutím včiel na rojový akt, je detské a nezmyselné. Vo včele pripravenej na rojenie je biologická zmena npr. v biologicky zmenených vaječníkoch (zmenená včela nechce a nemôže pracovať, je určená na splnenie prirodzeného aktu rozmnožovania), ktoré sa vrátia do pôvodného stavu, len po splnení určitého aktu, odletieť s rojom a M, obsadiť dutinu, vystavať dielo, prinášať zásoby a ošetrovať plod.
A ďalej už nebudem pokračovať……