To všetko je vo včelom úli, v ktorom každá medonoska miluje svoju blížnu viac ako seba a niekedy ešte viac. … už zase vyleteli včely do terénu, tak ako to robia vyše päťtisíc rokov, odkedy si ich človek podmanil – najprv kvôli medu. Dokonca až zo siedmeho tisícročia pred naším letopočtom pochádza v Anatólii nájdená kresba včely a plástov.
zdroj: Práca 80-te roky – naco komentovat, myslim ze sa vsetko co je tam napisane neda brat exaktne, mne sa clanok cital dobre paci sa mi 🙂
„Stará matka síce musí opustiť domov, ale nezostáva sama. Magickými vôňami, čo sú latky podobné hormónom, zatiahne časť národa do svojho kúzla. Robotníčky, ktoré sú jej oddané, s ňou odletia. Lenže len niekoľko stovák metrov, potom sa unavená mocnárka posadí na vetvu a jej národu neostane nič iné ako vytvoriť okolo nej ochranný strapec z včelích tiel.
Pri čítaní článku som sa dostal len k tomuto odstavcu a už musím reagovať. Zameriam sa na dve tvrdenia: Matka zatiahne svojimi magickými vôňami časť národa do svojho kúzla.
M nikoho nezaťahuje do svojich osídiel, pretože matka neriadi rojenie ale včely ako také, keď roj musí odletieť zý miesta, pretože sú už orvé MB zaviečkované a matka sa len pridáva k nim. Pri rojení z úľa vylieta až po vyletení asi 90% včiel. To, že je to tak, sa môže každý presvedčiť, ak vo včelstve zastrihne jednokrídlo starej matke a pri rojení počkať pri letáči a čakaťkede M spadne pred letáč na zem.
Môžem dodať aj ďalšiu skúsenosť, roj sadne aj bez M na miesto, ktoré určia včely, pobudnú tam 20-30 min. a vrátia sa do úľa odkiaľ vyleteli, pretože vtedy im už chýba materská látka, ktorá včely stmeľuje do jedného celku. Aj to je dôkaz, že M nie rozhodujúca pri výbera miesta, kde sadne roj.
Časť včiel z roja po odlete z úľa vyhľadá miesto na vetve stromu a sadá na vetvu, v tom momente všetky už sediace včely začnú do priestoru z Nassanovovej – vôňovej žľazy vylučovať združovací feromón, ktorý sa šíri prúdením vzduchu, poletujúce včely zachytia vôňu a letia proti nej a sadajú k ostatným.
A matka? tá len poletuje a vôbec sa neunaví a sadá až nakoniec medzi ne. Až vtedy sa roj sformuje do známeho strapca a stmelí sa kompaktného tvaru. Niekoľkokrát som pozoroval roj, ktorý sadol nízko nad zem, no časť včiel pobehovala po tráve pod rojom. To svedčí o tom, že tam kde sedel roj, nebola M a tá priletela až ku koncu a keďže malo mierne zastrihnuté jedno krídlo stačila doletieť len k roju.
Viac už nebudem komentovať obsah článku, aj keby bolo čo!