Po búrlivom jarnom rozvoji, rojení a umelom rozmnožovaní , nie v každom včelstve sa oplodnila matka a začala klásť vajíčka. Včelstvá zostali bez matiek. Po dlhšom období, ak také včelstvá ponecháme bez zásahu, už z príčiny nedostatku času alebo nevieme presne určiť stav včelstva, nastupujú trúdice, ktoré trúdími vajíčkami zakladú niekoľko plástov.
Doplňujúca informácia k článku.
Prešiel som na iné postupy včelárenia tak, že v kmeňových včelstvách po rozdelení jednotlivých včelstiev mriežkou odoberám tu časť včelstva kde je matka, vytváram s ňou odloženec a v zostávajúcej častí včelstva po 7 – 9 dňoch od vloženia mriežky ponechávam alebo pridám len jednu zaviečkovanú materskú bunku. Jednu zaviečkovanú materskú bunku taktiež ponechávam aj vo vytvorených odložencoch ak ich nerobím so starou matkou. Toto všetko robím pred vypuknutím rojovej nálady vo včelstvách.
Nevýhoda tohto postupu je v tom, že ponechanie len jednej materskej bunky po strate matky včelstvo sa stáva trudicovým. V tomto roku 2011 som trudicové včelstvá pripojil k susednému včelstvu s kladúcou matkou cez noviny zhora a ponechal bez vyrušovania týždeň až potom som usporiadal a odobral prebytočne nadstavky. Trudicové včelstvá boli v rôznom štádiu zaviečkovaného aj nezaviečkovaného trúdieho plodu po trudiciach. Ani v jednom prípade sa mi nestalo aby včely po spojení zlikvidovali matku. Toto spojenie normálneho včelstva s trudicovým prebehlo v období plného leta, v jarnom období takéto spojenie nemám odskúšané.
.
4.júla som pri prehliadke včelstva zistil, že včelstvo sa vyrojilo. Mladá matka sa nevrátila z oplodňovacieho preletu, pretože v bunkách bolo po niekoľko vajíčok, teda kládli trúdice. Pokúsil som sa preto včelstvo zachrániť oplodnenou kladúcou matkou, ktorú som uzavrel cukrovomedovým cestom do špeciálnej klietky zo sieťoviny aby s matkou malo kontakt čo najviac včiel a tak mohli získať čo najviac od matky materskej látky a tým potlačiť kladenie trúdic. Ku klietke som prisunul plást s vybiehajúcim plodom. Matku som väznil 7 dní, potom som klietku otvoril a matku som vypustil na hornú latku rámikaa včelstvo uzavrel. Pri včerajšej kontrole /20.7./ som matku videl v pohode sa pohybovať po pláste ktorý takmer celý zakládla. Bol som však prekvapený, že ani trúdice neprestali celkom klásť o čom svedčí asi 30 buniek na okraji plástu zanesených aj po 5-6 vajíčok v jednej bunke. Netuším dokedy to vydrží, buď prestanú klásť trúdice alebo zlikvidujú matku.
4.júla som pri prehliadke včelstva zistil, že včelstvo sa vyrojilo. Mladá matka sa nevrátila z oplodňovacieho preletu, pretože v bunkách bolo po niekoľko vajíčok, teda kládli trúdice. Pokúsil som sa preto včelstvo zachrániť oplodnenou kladúcou matkou, ktorú som uzavrel cukrovomedovým cestom do špeciálnej klietky zo sieťoviny aby s matkou malo kontakt čo najviac včiel a tak mohli získať čo najviac od matky materskej látky a tým potlačiť kladenie trúdic. Ku klietke som prisunul plást s vybiehajúcim plodom. Matku som väznil 7 dní, potom som klietku otvoril a matku som vypustil na hornú latku rámikaa včelstvo uzavrel. Pri včerajšej kontrole /20.7./ som matku videl v pohode sa pohybovať po pláste ktorý takmer celý zakládla. Bol som však prekvapený, že ani trúdice neprestali celkom klásť o čom svedčí asi 30 buniek na okraji plástu zanesených aj po 5-6 vajíčok v jednej bunke. Netuším dokedy to vydrží, buď prestanú klásť trúdice alebo zlikvidujú matku
ano v polovici juna som ich dostal. kedze jedno bolo skoro bez včiel 3ramik spravil som preletak so včelstvom ktore chytalo RN. vymenil som ule a všetky lietavky prišly do ula kde už volne behala singerka. Sklarka tam bolo včiel v pohode takze ta sice zimovala v jednom NN completne. Ale dokonca doniesla viac medu ako singerka.Teraz patria do typu rodin najsilnejšie od jari do teraz, preto su aj v lese
Ale potom tie sľubované matky predsa len doručili a Vy ste ich pridali, však???
Kedy ste ich pridavali (dátum)?
Možno by sa dalo včelstvo, kde sa rozkládli trúdice zachrániť aj pridaním novej oplodnenej matky v krabičke Tic-Tac, ktorú by si včielky sami vyslobodili vyjedením curovomedového cesta, ktoré je natlacené do východu z krabičky Tic- Tac. Ešte bezpečnejšie by bolo pred pridaním matky včelstvo vysypať do trávy a prázdny úľ postaviť na pôvodné miesto, kde by sa už trúdice nevrátili, a tak by mala pridávaná Matka uľahčený vstup a fungovanie medzi včelami. Možno by bolo ešte dobre pridať z iného včelstva aj rámik s uzavretým plodom. 🙄
mne ostaly minuly rok dva odložence ktore nemaly matku a už bolo neskoro začat chovat. A objednane matky nie a nie prisť. Včelstva som vysypal na luke adt..(myslim ze techniku vie každy) Tento rok som od nich dostal najviac medu a ešte nosia z lesa.Je až neuveritelne ze sa tak rychlo expandovaly. Teoria je teoria a prax je prax. Každy mame svoje skusenosti niekto kladne niekto zaporne.Mne sa to zatial vždy podarilo. Tento rok mam tiež dva odložence 😀 matka vraj koncom mesiaca. Uvidime čo bude o rok.
Citanie komentarov je u mna dobre. To co som napisal plati, bez ohladu na to co ste zazili a co nie.
Priateľ Turčáni, neobracajte príbehy druhých na svoj obraz a čítajte pozornejšie o čom je reč. Môj príbeh hovorí o tom, že v roji s hrboplodom bola celý čas prítomná matka, nestratila sa, ani ju neodstránili včely, začala klásť oplodnené vajíčka po vyše dvoch mesiacoch, preto malo včelstvo v septembri 4 rámiky zaplodované robotníčou mlaďou. Ide len o skúsenosť, ktorá potvrdzuje prax iných včelárov a nie o filozofovanie. Načo je včelárovi taká prax na záchranu trúdicového včelstva, ktorá ho núti obiehať kamarátov včelárov, zháňať trinásť dňovú materskú bunku a pritom nevie, či matku po vyliahnutí včelstvo prijme alebo ju usmrtí. Praktický nn včelár využíva chov matiek v oddielkoch, pretože je jednoduchšie a bezpečnejšie spájať a pridávať matku s oddielkom, ako sa trápiť s oplodniačikom.
Ešte sa vrátim k vašej teórii kde tvrdíte : “Vieme dobre, že matka ako členka včelieho spoločenstva, produkuje vo svojich žľazách feromón materská látka”, ktorá v ňom udržuje rovnováhu vo včelstvo, ktorá včely združuje v jeden kompaktný celok.” Keby to bola pravda, tak bezmatkové včelstvo prestane existovať, včely sa rozletia na všetky svetové strany. Včelstvo treba chápať ako organizmus organizmov, ktorý združuje do jedného celku plodisko včelstva, materská látka usmerňuje pochody v tomto organizme, pretože nie je matkou tá, čo porodila, ale tá, čo vychovala. Asi toľko, vážený kolega!
Ondrej, to čítanie komentárov je asi slabšie, ja som už niekoľko ráz za 4 roky čo som návštevníkom tejto stránky, podrobne vysvetľoval princíp zmeny normálneho včelstva na trúdicové. Ak áno v prvom rade by som si to bol osobne preveril a podal správu, ale nikdy nič takého som nezažil (no sú aj prípady, keď sa postihnutý poďakoval súkromnou poštou za dobrú radu), aby lego alias Bencúr uskutočnil a tým vyvrátil to čo radím. Pritom každý rok desiatky včelárov v nádeji na záchranu trúdicových ich “50 m od stanovišťa poslušne vysýpajú a čakajú na zázrak, že domnelé trúdice ostanú mimo úľ, lebo nevládzu letiť) včelstiev a výsledok, pokorné konštatovanie, že to bolo všetko na .. ! Ešte dodatok “najprv meraj, potom strihaj!”, sa hovorí odjakživa medzi našimi ľuďmi.
A ešte niečo, za vyše 50 rokov včelárenia som trúdokladnú matku nezažil a možno nie ani ostatní, ale do komentárov sa tento výraz dostáva.
Podobnú skúsenosť som mal aj ja predvlani, kedy mal jeden roj celé leto hrboplod. Trikrát som ho vysypal na konci záhrady a vôbec to nepomáhalo. Vzdal som sa a nechal som ho napospas osudu.
A pritom mu stačilo vložiť otvorenú alebo zaviečkovanú MB (nie staršiuako 13 dňovú, ak sa rýchlo vyliahne včely ju často odstránia), trúdice ju prijmu medzi seba, oplodní sa a začne aj plodovať. Každý takýto pokus bol úspešný a matka sa postupne etablovala v postihnutom včelstve, trúdice prestali postupne klásť vajíčka. Ak stav trúdic dlho trval, včelstvo oslablo, v takomto prípade mu bolo treba pomôcť mladými včelami, kým sa vyliahnu prvé včely od mladej matky. Pritom včelstvo nešlo do zimy ako vyslovený žobrák. Ani toto nie je jediná metódy včelstva, ale je istá a najperspektívnejšia, no najlepšia je nedovoliť včelstvu, aby malo k tomu príčinu, stratu M nahradiť ešte v čase, kým nezačne proces biologickej zmeny úľových včiel.
A to všetko bez prenášania a vysýpania postihnutého včelstva, vážený kolega.
Toto mozem potvrdit aj ja, spajal som vcelstvo s trudicami (nie trudoklada matka!) so zdravim vcelstvom a vysledok bol rovnaky ako je opisane v clanku a ako dodava v komentari p. Bencur. Inak clanok ja osobne hodnotim velmi kladne, toto je ta prax o ktorej som tu uz par krat pisal!!! To sa mi paci 🙂
Dúfam, že ma monitor neklame. Nikde tu nevidím, že by som niekomu niečo odporúčal. Ale s tým má problém niekto druhý.
Musím však skonštatovať, že Vasilisova skúsenosť ako riešiť trúdicové včelstvo pomôže mnohým, ktorí takúto radu potrebujú. Jeho experiment určite patrí na hlavnú stránku.
Podobnú skúsenosť som mal aj ja predvlani, kedy mal jeden roj celé leto hrboplod. Trikrát som ho vysypal na konci záhrady a vôbec to nepomáhalo. Vzdal som sa a nechal som ho napospas osudu. Nakoniec som sa začiatkom septembra rozhodol z ľútosti spojiť ho s druhým včelstvom. Na moje prekvapenie roj mal štyri plásty krásne zaviečkovaného robotníčieho plodu. Po troch mesiacoch! Veď to už nemala žiť ani jedna včela.
Podstatou Vasilisovho záveru je, že spojené včelstvo, ktoré nezrušilo hrboplod neuprednostnilo trúdice a nezabilo matku, ako predpokladal. Takže sa netreba unáhliť s teóriami.
Práve bezmatkové včelstvo, alebo dlhodobá neprítomnosť kladenia matky napr. po vyrojení je stav, kedy dochádza medzi niektorými včelami k zvýšenému skrmovaniu materskej kašičky. Vplyvom tejto potravy dochádza k zdureniu vaječníkov a zo včiel sa stavajú anatomické trúdice. Pokiaľ kŕmenie materskou kašičkou trvá dlhšie, napr. nepriaznivé počasie, strata matky, trúdice začnú s kladením vajíčok – stávajú sa fyziologickými trúdicami.
————————————————————————————-
Dovolil som si odcitovať túto časť článku, ktorá je nepravdivá a nesprávna. Toto tvrdenie niekto niekedy dávno napísal ako pravdu a autori píšuci o trúdicovom včelstve dookola omieľajú a čo je horšie, aj s chybami.
Aký je rozdiel medzi bezmatkovým včelstvom dlhodobou neprítomnsťou M po rojení, tento jav vždy to isté.
Ku zdureniu vaječníkov nedochádza len u niektorých včelách ale postupne u všetkých.
Stav bez M vyvolaný stratou M, včely využívajú vždy k chovu NMB, vtedy nemôžu mater. kašičku (MK) požierať, majú komu odovzdávať. Keď včely všetky NMB zaviečkujú, oštrovateľky lariev neprodukujú MK, chýbajú na to podnety.
Potom včely nemajú čo požierať MK!, pôvodná teória hovorí o požieraní kŕmenj kašičky, t. j. bežnej kašičky, ktorou kŕmia trúdí a robotníčí plod.
Ak pri dlhodobom chýbaní M, v úli nemôže byť žiaden plod. Potom včely, ktorým chýba na to podnet (larvičky), kŕmnu kašičku nemôžu ani produkovať.
A toto celú podstatua tvorby trúdic čiže budúcich “falošných matiek”, rúca ako domček z karát.
Kde je potom pravda? Vieme dobre, že matka ako členka včelieho spoločenstva, produkuje vo svojich žľazách feromón materská látka”, ktorá v ňom udržuje rovnováhu vo včelstvo, ktorá včely združuje v jeden kompaktný celok.
Okrem toho sa už dlho vie, že materská látka v včelom spoločenstve, blokuje včelám robotniciam ROZVOJ PÁROVÉHO ZAKRPATENÉHO ORGÁNU- VAJEČNÍKOV.
Teda, neprítomnosť M (aj neoplodnenej) vo včelstve, vždy skôr (v rojovom včelstve nástup trúdic je skorší, pretože rojové včely sú pohlavne zmenené-zdurené vaječníky), alebo neskôr sú schopné klásť neoplodnené vajíčka. V OVP som raz čítal štúdiu, v ktorej sa tvrdilo, že trúdica je schopná položiť za jej života 26 až 32 vajíčok, čo nie je tak veľa, ale ak si spočítate včely v úli a každá je potencionálnom trúdicou (dozrievajú postupne), tak tých vajíčok môže byť nespočetne veľa!
Keďže príspevku som udelil nízku známku, na radu Bencúra som som aj zdôvodnil prečo! Taký článok by nemal ísť na hlavnú stránku, ale len ako komentár. Dúfam, že mi Vasiľ prepáči, lebo článok sa nepíše horúcim perom, ani horúcou ihlou.
Nepochopím včelára, ktorý takejto výbornej informácii pridelí skóre menšie ako 5. Ak to niekto urobí, tak nech v komentári navrhne lepšie riešenie ako autor článku. Znevažovať prácu druhých nízkym hodnotením skóre a ich záslužnú snahu šíriť informácie na tejto stránke vie len ten, kto nepozná konštruktívnu kritiku a vo včelárskej praxi ešte nič nedokázal.