Slama je prírodný materiál, jej využitie vo včelárstve je rôznorodé – od stavby úľov, košníc, rojákov až po výrobu rohoží. Pre zhotovenie slamených (pálkových) rohoží potrebujeme lis na šitie rohoží, hrebeň na vyčesanie slamy, ihlu na šitie, zošívací materiál, štikacie kliešte a nôž na zrezávanie slamy.

3 myšlienky k článku “Slamené rohože”
  1. Už ste niekedy videli roj v slame? Ja zatiaľ nie. A čo na to ďatle?Viem, že strom, a skalná dutine to je prirodzené prostredie pre uletený roj. Včelám zima nevadí, ale nadmerná vlhkosť.Skúste si dať vhlkú košeľu na seba a choďte na mráz a pochopíte.Ked si dáte suchú košeľu a pôjdete do davu medzi 200 ľudí tak Vám nebude zima, lebo všetci vyžarujú teplo. Samozrejme sa musia ľudia striedať.A to nieje ešte žiadny superorganizmus ako včelí chumáč. A ako robíte v týchto úľoch dezinfekciu? Stále sme nepoučiteľní a vymýšlame niečo iné čo je už vo svete vyskúšané. Tenkostenné úle Langtrot. Skoro 200 rokov. Celý svet ich využíva. Nové štúdie dokázali, že dobre odvetrateľný úl, neuteplený so silnými včelstvami je základ dobrého včelárenia. A čo chrobáky na slamu v zime?
    Pouvažujte. S pozdravom Pavol Červinka. http://www.medonosky.szm.sk

  2. Som v rozpakoch, lebo neviem ako by som slamenné rohože vo svojich nadstavkových úľoch použil. Včelstvá nezužujem, pretože je viac ako isté, že včely v zime priestor okolo zimného chumáča nevyhrievajú, ako si to myslí prevážna časť včelárov.

    Na uteplenie (aj proti letnému prehrievaniu úľov) zhora používam oveľa dostupnejšie materiály, ražnú slamu získam už len vlastným výsevom ( a koľko z Vás si to môže dovoliť?). Aj ďalší argument zohráva úlohu, veď koľký tu plačete, že nestačíte a ešte si chcete pridať ďalšej roboty. Ale proti gustu žiaden dišputát.

    Keď už píšem spomeniem jednu skúsenosť, v mojich raných začiatkov som poznal včelára, ktorý rohože zhotoval (ražnú slamu si nosil od súkromňíkov z lazov, ktorí pestovali raž na kvalitnú rožovku. Ale žiadne mlátenie zrna cepami , ale musel snopy zbaviť snopy zbaviť odrezávaním nožíkom.

    Na šitie rohoží používal tzv luby z lieskových palíc, ktoré vedel umne ohýbaním naštiepiť a potom luby z nich párať. Pred použitím (boli upravené na rovnakú šírku a hrúbku) ich namáčal prikrytím vrecovinou alebo starým šatstvom a polieval zhora vodou. Hors sa junač do šitia rohoží. Možno i teraz sa niekto nájde, kto má na to podmienky.

  3. Výborný článok, dnes aktuálna téma už len preto, že slama je prírodný materiál. U nás rákos nerastie a raž farmári nesejú, preto si musím raž zasiať na malom kúsku záhrady a opäť využívať tento výborný tepelno izolačný materiál. Mám odskúšané, že omlacok ražnej slamy treba mať stále v zásobe, pretože každý rok je potrebná voľajaká drobná údržba. Ja som [url=http://issuu.com/milanbencur/docs/posuvn__lis_na_slamen__roho_e/3?mode=a_p]môj lis[/url] skonštruoval podľa návrhu včelárskeho praktika M.Harmana, do ktorého sa slama tiež kladie z vrchu, ale lisuje sa z boku. Na zošívanie rohoží doporučujem sisalový špagát, ktorý používajú farmári na viazanie balíkov vymlátenej slamy na poli. Dostať ho bežne kúpiť v obchode s poľnohospodárskymi potrebami.

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Overenie *Časový limit bol prekročený. Vyplňte prosím overenie ešte raz.

− 2 = 8

error: Obsah je nedostupný !!!