Z histórie je známe, že včela patrí medzi najstaršie domáce zvieratá. Už v staroveku kultúrne národy Číňania, Peržania, Egypťania, Gréci a Rimania bežne chovali včelu a mala u nich nielen hospodársky, ale aj náboženský význam.
Významným božstvom Egypťanov bol býk, ktorého pomenovali menom – Apis. Po jeho uhynutí nechceli pripustiť zánik svojho božstva, preto verili, že sa prevteľuje do včely, ktorú pre jej výnimočnosť považovali za nadprirodzenú svätú bytosť.
Z uvedených dôvodov Egypťania vo svojich náboženských mýtoch včelu uctievali ako božstvo. Dôkazom toho je aj rodový /genus/ názov včely –
A p i s.
Pojem druhu /species/ ako základu prirodzenej sústavy organizmov, ktorý je základnou jednotkou systematicko-nomenklatúrnej taxonómie presne definoval a do vedy zaviedol veľký švédsky systematik – zakladateľ taxonómie a biologický encyklopéd – Karl LINNÉ (1707 – 1778), ktorý bol prírodovedec, lekár, entomológ a botanik.
Ako prírodovedec vytýčil smelý cieľ, systematicky zaradiť a pomenovať všetky dovtedy známe organizmy, teda stručne a výstižne opísal, pomenoval a do sústavy /systému/ včlenil všetky jemu známe druhy flóry a fauny.
Linného nesmrteľné meno sa teda vo forme skratky „L.“ uvádza v odbornej literatúre za vedeckými názvami rastlinných a živočíšnych druhov, ktoré opísal.
LINNÉ aj v pomenovaní uplatnil princíp sústavy. Nahradil opisné formy jednoslovným, najviac dvojslovným epitetom, tzv. nomen triviale. Každý z druhov má teda dvojslovné /dvojmenné/ pomenovanie zložené z rodového a druhového mena, ktoré ho presne definuje a zároveň mu určuje jeho miesto v hierarchickej štruktúre systému.
V systematike takejto binomickej nomenklatúre prvé meno je pomenovanie rodu /genus/ a druhé, ako prídavné meno je pomenovanie druhu /species/.
Nomenklatorické pravidlá vyžadujú, aby každý druh mal len jedine platné meno a každé meno malo svoj nomenklatoristický typ, s ktorým je trvalo spojené. Druhové epiteton má vystihovať konkrétnu vlastnosť svojho nositeľa. LINNÉ takto odstránil chaos, ktorý panoval v pomenovaní flóry a fauny.
Desiate vydanie jeho diela „Systema nature“ v roku 1758 obsahuje 4 236 pomenovaných a výstižné a krátko opísaných živočíchov včlenených do sústavy.
Základom Linného nomenklatúry sú teda grécke staroveké mená, z ktorých mnohé prešli do klasickej a stredovekej latinčiny.
Bol to práve Karl LINNÉ, ktorý v roku 1758 v zoologickom systéme systematicky zaradil i včelu a dal jej vedecké – latinské medzinárodné meno Apis mellifera L. – v doslovnom preklade – včela med nosiaca, teda – medonosná.
O tri roky neskôr, teda v roku 1761, LINNÉ však so všetkou zodpovednosťou priznal svoju veľkú nepresnosť v pomenovaní včely, pretože včela evidentne nenosí hotový med, ale len nektár alebo medovicu, z ktorých následne med vyrába a tvorí.
Z uvedeného dôvodu LINNÉ ihneď napravil svoju nepresnosť v druhovom pomenovaní včely a zmenil názov včely na správny názov A p i s
m e l l i f i c a L. – v doslovnom preklade – včela med vyrábajúca – tvoriaca, teda m e d o t v o r n á. Zaslúžene teda včela patrí medzi – m e d o t v o r i t e ľ o v.
Dodnes sa pri pomenovaní včely nevhodne používajú obidva uvedené druhové /species/ latinské názvy, čo je teda neprípustné, chaotické, zavádzajúce a nesprávne !!!
Na základe uvedeného, nomenklatorické pravidlá vyžadujú, aby každý druh mal len jedine platné meno, ktoré ho presne definuje, a druhové epiteton má teda vystihovať konkrétnu vlastnosť svojho nositeľa.
Podľa môjho právneho, vedecky a odborne zdôvodneného názoru našu včelu s doterajším názvom Apis mellifera – včela medonosná vo veľkej miere dehonestujeme a uberáme jej na jedinečnosti a dokonalosti pri tvorbe medu, pretože včela med nenosí ako nejaký poslíček, ale je na oveľa vyššom stupni dokonalosti – teda med vyrába a tvorí. Navyše, v názve medonosná sa nachádza slovo nos, čo teda pri kvalitatívnom hodnotení včely evokuje v nás rôzne a pre včelu nevhodné asociácie.
Z uvedeného vyplýva, že pre našu včelu je vedecky zdôvodnený, výstižný, priliehavý a spravodlivý uvedený ekvivalent jej pomenovania:
Apis mellifica L. – včela medotvorná P.
Naša včela, so všetkou úctou k nej, si zaslúži svoje pravé druhové pomenovanie – m e d o t v o r n á. Toto navrhnuté pomenovanie je tiež štvorslabičné a ľahko vysloviteľné, tak ako zaužívané terajšie nesprávne pomenovanie, ktoré nevystihuje podstatu našej včely.
Navyše druhové prídavné meno včely – m e d o t v o r n á je výstižnejšie, ľubozvučnejšie, dôstojné, priliehavé a v mene sa nachádza aj slovo tvor ako tvorba a bytosť. Tiež zo slovotvorného aspektu je v najväčšom poriadku, čo teda potvrdzuje aj stanovisko č. JP-2024/10 Jazykovedného ústavu Ľ. Š. S A V.
Preto, vážení a ctení priatelia včelári a prírodovedci, je potrebné zadosťučiniť spravodlivosti a čistote vyjadrovania a odteraz používať len adekvátne pravé druhové prídavné meno včely – m e d o t v o r n á !
Autorizované ©® Ing. Ján PLAVČAN v. r.
Chcem len poďakovať autorovi za to , že venuje pozornosť aj tomuto aspektu názvoslovia , je to dôležité a celkom odôvodnené . Je ešte niekoľko prvkov v mozaike nášho obrazu o včele , ktoré stoja za to , aby na ne veci znalí včelári upriamili pozornosť a doplnili niektoré poznatky .
Z histórie je známe, že včela patrí medzi najstaršie domáce zvieratá.
Odvážne tvrdenie, včely nikdy neboli domestikované, je to stále ten istý divý druh, ako pred miliónmi rokov, u v našich záhradách je len preto, že človek jej poskytol príbytok. V prírode sme jej ho väčšinou vzali, ale ak nedáme pozor na roje, dokážu sa vrátiť do prírody bez nejakých problémov.
Zdroj: http://en.wikipedia.org/wiki/Western_honey_bee
Voľný preklad (pomocou translate.goole.sk):
Meno bolo vytvorené v roku 1758, Carolus Linnaeus , ktorí si uvedomil, že včely nenesú med, ale nektár, pokúsil neskôr ju opraviť, aby MELLIFICA Apis (“med-robiť včela”), v následné uverejnenie. Avšak podľa pravidiel synonymie v zoologickej názvosloví , starší názov má prednosť. Ako 28. októbra 2006, Honey Bee sekvenovania genómu Združenia plne zoradené a analyzované genómu Apis mellifera .
Včela v úvode článku, nikdy nebola včela medonosná, ale je to druh včely samotárky