Súčasťou životného prostredia včely je jej príbytok, dutina v prírode alebo úľ. Na jej prežitie nemá zásadný vplyv ani jeho tvar, ani jeho veľkosť ani materiál. Dokáže prežiť rovnako vo vertikálnej ako aj v horizontálnej dutine, menšej, či väčšej, v dutine stromu aj v pukline skaly. Schopnosť včely zhromaždiť veľké množstvo energeticky bohatých cukrov jej umožňuje prežiť v klimaticky alebo znáškovo nepriaznivom období.
Vážený pán Turčani,
nepotrebujem robiť dieru do sveta ako mi tu vyčítate. Chcel som upozorniť včelársku verejnosť na fakt, že jednoduché a slabo izolované úľové steny nie sú vhodné na včelárenie v našej zemepisnej šírke, ak má byťvčelárenie rentabilné. Odkiaľ sú tie náreky o katastrofálnych sezónach? V „katastrofálnom“ roku 2010, kedy včelári vytáčali veľmi málo alebo nič,roje osadené koncom mája do teplodržných úľov priniesli po 25 kg medu.
Na zimu dávate 2x toľko cukru ako je potrebné dať do teplodržného úľa.
Prínos ing. Smělého pre včelárstvo je významný a určite má nasledovníkov.
Ale ak niekto chce riešiť problémy, ktoré vôbec nemusia nastať, je to jeho rozhodnutie a môže úplne ignorovať jeho výsledky. Presvedčenie, že českí včelári nenasledovali koncepciu Ing. Smělého máte odkiaľ? Veľmi by ma to zaujímalo!
Tieto výsledky veľmi dobre poznám. Hovorí sa tu o uteplených úľoch, nie je tu ani len zmienka o ich teplodržnosti.
Je možné vyrobiť aj úľ s 10 cm izoláciou, ktoré nemusia byť teplodržné. Čo si mám pomyslieť o výsledkoch pokusu, kde ф výnosy za prvé 4 roky predstavujú 14,3 kg a 12,47 kg? To naplnili „až“ po 5 rámikov medu za sezónu?
Neviem, či je to chyba stanovišťa alebo čoho. Poznám aj inú prácu Ing.Čermáka (tenkostenné verzus tenkostenné+3 cm polystyrén). Výnosy nízke, závery rovnaké. A to treba dať do tenkostenných na zimu najmenej 20 kg cukru. Pre mňa nehodnoverné.
Ide o dve rozdielne veci.
Chcel som zdôrazniť, že otvorený letáč spôsobuje len minimálne straty vtedy, ak je úľ tesný a nemá čo vyvolať komínový efekt (letáč+špáry alebo letáč+očká).
Neuteplené dno tiež nespôsobuje veľké straty, dokonca ani vtedy, keď je v ňom otvor. Nehovorím však, že žiadne. Keď však dno a nástavky tvoria jeden priestor a v dne je otvor, potom pri vetre dochádza k víreniu vzduchu a energetickým stratám (samozrejme aj v lete).
Tento problém v našich úľoch je vyriešený tak, že dno je dvojité, stavebná zábrana je plná (okrem otvoru 6 cm po celej šírke úľa) a tak sú tepelné straty aj pri vetre minimalizované.
Pokračovanie: Zvažovať však hrúbku styrodurovej steny len pohľadom na úsporu zimných zásob je len jedna stránka veci. Celkom určite je hrúbka takejto steny 4-5 cm málo pri pohľade na tepelné straty počas obdobia plodovania. Tu nepomôžu úvahy, tu pomôžu len merania, ktoré uvádzam v článku. Keby sa Vám chcelo premerať úle rôznej hrúbky styroduru celkom určite by ste sa dostali na vyššie hodnoty, asi tam kde ja na 8 cm.
Tam končí prakticky realizovateľná hodnota hrúbky úľovej steny. Všetky hodnoty pod touto predstavujú straty na mednom výnose väčšie ako je hodnota materiálu a to každoročne.
Či sa nám to páči alebo nie. Fyzika nepustí. Teplodržnosť úľa nie je o schopnostiach včelstva regulovať tepelné straty. Ak je včelstvo rozvinuté, t.j. nie je v chumáči, stráca energiu. Ak sa stiahne do chumáča, rieši tepelný režim plodového telesa, ostatné hmoty úľa (plásty s medom, úľové steny vychladnú a bude ich treba znovu zohriať).
Ale to sa už asi opakujem, je to v článku
Trochu to upresním, uviedol so, že úle typu Tatran (1 cm latka zvonka, 1 cm latka zvnútra 2 cm polystyrén) je tak neteplodržný ako aj cólová doska. Steny z trojcentimetrového styroduru tvoria už inú situáciu. Teplodržnosť takéhoto úľa je určite lepšia ako pri uvádzanom Tatrane. Nezanedbateľné je aj to, že ste odstránili tepelné mosty v podobe horizontálnych dosiek, na ktoré sa upevňujú vnútorné a vonkajšie dosky nástavku. Ak by ste zvolili hrubšiu stenu styroduru, úľ by bol nesporne ešte lepší, ide o to zhodnotiť zvýšené náklady na materiál voči úspore. Ja som zvolil 8 cm ako krajnú v praxi použiteľnú možnosť, vyriešil som možnosť jednoduchej sterilizácie úľových stien a odchod pár z úľového priestoru difúziou cez strechu.
Vaše skúsenosti a moje tvrdenia nie sú v rozpore. Ak zavediete Rašovskú metódu prevencie rojenia, budete mať aj silné včelstvá aj bezproblémové obdobie RN.
Najdôležitejším záverom z diskusie k tomuto článku by bolo, keby si včelári uvedomili, že nie je jedno akej kvality sú úľové steny (veď včely všetko vyriešia stiahnutím sa do chumáča). Čím väčšia je teplodržnosť úlového systému, tým menšie sú energetické straty, rýchlejší rast aj bez posilňovania oddelkami a bez zvýšených nákladov na zimné zásoby.
Budem sa opakovať, nevadí. Vykurovacím obdobím pre včely nie je zima ale obdobie, kedy prebieha plodovanie. Hovorím o tepelných stratách v tomto období, nie v zime. Nechcete pochopiť, že aj pri otvorenom letáči a dobrom utesnení úľa (žiadne očká, žiadne špáry) vzduch do úľa neprúdi.
Cez letáč dochádza k výmene plynov difúziou. Tepelné straty týmto spôsobené, sú nepatrné.
Včelári dávno prišli na to, že ani otvor v dne nerobí zásadný problém. Samozrejme, že to platí pri bezvetrí. Smělý uvádza, že v teplodržnom úli včely majú vyššiu teplotu okolo chumáča ale nepovažuje to za podstatné. V tenkostenných úľoch tento rozdiel nemôžete zaznamenať, steny bezpečne odvedú toto malé zvýšenie, takže vo vnútri úľa mimo chumáč nameriate rovnakú teplotu ako mimo úľa.
Nikde netvrdím, že včely potrebujú teplodržný úľ pre svoje prežitie, potrebuje to včelár, aby znížil straty spôsobené stratou energie a tým aj znížením medného výnosu. Potrebuje to včelár, aby zabezpečil rýchlejší jarný rast a včelstvá mal v znáškovej kondícii v čase,
keď ponuka nektáru je veľká. NN včelári to tiež vedia ale robia to inak, robia oddelky, pripájajú ich k materskému včelstvu a takto vytvorené včelstvo výdatne zásobia cukrom.
Nie 7 – 10 kg, doporučujú 20-30 kg. Nahrádzajú zlú teplodržnosť stien teplodržnosťou okrajových včiel silnejšieho včelstva.
Tepelný ekvivalent je síce zaujímavý údaj ale o teplodržnosti úľa nehovorí nič.
Dobrý pocit z vlastnej práce je nesporne dôležitý, spokojnosť však niekedy môže fungovať ako brzda.
Aj do domu, zatepleného, či nezatepleného prúdi vzduch rovnako teplý alebo studený. To ale musí byť otvorené okno alebo dvere. Ak sú tieto zatvorené, vzduch do domu neprúdi, tepelné straty sú spôsobené stratou tepla cez steny, či strop.
Na to slúži zateplenie, to určite nemienite spochybniť.
Zostaňme len radšej pri úľoch. Očká, nedokonalá tesnosť úľa, netesnosť stropných utepliviek, to všetko sú tie otvorené okná. Vyvolávajú komínový efekt, teplejší vzduch z úľa odchádza a chladnejší zvonka ho nahrádza. Ak takýmto stratám prúdením zabránime, naďalej prebiehajú straty vedením cez všetky plochy úľa.
Intenzita týchto strát závisí v najväčšej miere od izolačných schopností stien a stropu zadržiavať teplo, to určite nechcete spochybniť. Ak je úľ dobre utesnený, letáč umiestnený dole ako aj otvor v dne, spôsobuje len nepatrné straty energie (platí v bezvetrí).
Moje tvrdenia vychádzajú z meraní.
Pozabával som sa, porozmýšlajte o tom ešte raz.Nakoniec uvádzam, že sa učím včeláriť už viac ako päťdesiat rokov.
Vychádza to približne tak, že zdvojením hrúbky steny klesajú straty na polovicu predchádzajúcej hodnoty. Ak by som chcel znížiť straty na polovicu hodnoty namerané pri 8 cm hrúbke, musel by som zvýšiť hrúbku steny na 16 cm. To je síce realizovateľné technicky, v praxi sa nedá uplatniť, pretože by to enormne zvýšilo náklady na výrobu nehladiac na to, že úle by boli veľké a neforemné. Nedá sa nájsť hranica, kedy sú úle už teplodržné. Dá sa však objektívne zhodnotiť miera ich teplodržnosti. Teplodržnosť je daná aj kvalitou polystyrénu, (v mojom prípade EPS 200 aj kvôli tvarovej stálosti). Myslím, že styropor je už príliš hustý.
Pri pokusoch , nie je dôležité koľko, ale vzájomný pomer za tých istých podmienok, to hádam uznáte, a to bolo splnené, výsledok bol v podstate fifty: fifty a na to som poukázal.
Ešte i teraz mám staré úle, ktoré boli uteplené výbornou tepelnoizolačnou čadičovou vatou, ale výnosy s porovnaním s mojimi tenkostennými nadstavkami boli v priemere také isté. A žiadne premrštené zásoby na zimu nedávam, max. 15 kg skutočných zásob a nestalo sa mi, aby som musel zásoby na jar do prvej znášky dopĺňať.
Verím, že PS úle môžu byť bežnou úľovou zostavou, ale dieru do sveta s tým nespravíte, iba ak by vystrelila motyka. Nakoniec všetko je možné, úspech vám nebudem závidieť. Dobré veci sa presadia, sami, ing. Smělého českí včelári nenasledovali.
Pozrite si články Ing. Smělého http://www.vcely.or.cz (soubory ke stažení), ten pri rekordnom úle dosiahol za jednu sezónu z jedného úľa taký výnos ako má Zubří za 9 rokov dokopy. Samozrejme, v teplodržných úľoch. Takže žiaden zázrak.
Toto je výsledok 9 ročného pokusu vo výnosoch PS úľov hrúbka stien 6 cm a úľov s jednoduchými stenami NN, prvé 4 roky bol výsledok lepší úľov uteplených a ďalších 5 rokov sú výsledky v prospech neuteplených úľov. Takže žiaden zázrak.
Pokus sa uskutočnil na stanici v Zubří, ktorú vedie ing. Kvetoslav Čermák, je to erudovaný včelársky výskumník, takže aj výsledky sú hodnoverné.
Mna by zaujimalo ci je teda uteplenie dna potrebne ak pri otvorenom letaci dochadza k minimalnym tepelnym stratam?
Vo všetkých reakciách som sa pokúšal vysvetliť , že celková energetická hladina (množstvo energie) v úli a jej kvalita meraná teplotou sa nemôže zamieňať teoreticky ani prakticky so stratami ako ste to urobili . Ak stále trváte na pôvodnej interpretácii Vášho pokusu , musím prehlásiť , že sú to nezmysly a nič na tom nezmení hocijaké množstvo vyhlásení . Bolo by treba zopakovať si elementárnu fyziku a logiku . Straty ktoré sa dajú pripísať na konto steny úľa sú reálne , ale netvoria spravidla viac ako pár percent – maximálne 10% produkcie včelstva v mede , to je poznatok ku ktorému som sa ja prepracoval v mojej včelárskej praxi .
Opakujem, meral som energetické straty cez úľové steny, nie všetky “straty” ktoré sú nutné na riadny chod včelstva.
Skúste sám Vami navrhovaný experiment realizovať na živom úli. Budem veľmi zvedavý na Vaše výsledky.
Tvrdíte, že to bude jednoduché.
No Lacko je mám zimnú spotrebu v mojich neuteplených alo aj uteplených úľoch už roky v čase od 1.11 do 28.2 okolo 3-4 kg, nikdy nie viac. Priemerne silné včelstvo musí mať spotrebu či je v takom alebo onakom úli o tejto hodnote, lebo včely nemôžu žiť zo vzduchu, či je teplo alebo zima a pritom si ešte aj prikurujú, veď v strede chumáča je teplota až 24°C. No keď v zimných mesiacoch včelstvo ošetruje plod, tak sa spotreba mierne zvyšuje, ale to isté je i v Ps či Styrodur-e.
Ale ja som nehovoril o lete, ja som hovoril o zime, práve tento sa snažíte ma presvedčiť, aké vynikajúce tepelné parametre má váš Ps úľ , ale cez letáč prúdi do úľa taký vzduch, aký je v tej chvíli vonku. Tento hendikep sa snažia včely v chumáči prekonať stiahnutím sa do chumáča, s povrchovom teplou okolo 8°C, čo je dôkaz, že z chumáča uniká len minimum teploty, ktorá nestačí na vyhriatie priestoru okolo zimujúcich včiel. Potom pochopíte čo znamená 5 cm medzera pod vchodovými dverami v zime, ak nechcete v byte zamrznúť, tak to utesníte okamžite.
Ja Vám držím palce pri hľadaní cesty, ako zlepšiť podmienky svojich včelstiev, ale ony to nepotrebujú, o tom som presvedčený.
Hoci porovnávať uteplené úle s 3 cm hrúbkou zo Styroduru, je podľa autora článku ” [i]Je to porovnávanie neteplodržných úľov s neteplodržnými! [/i]”… predsa v porovnaní s neuteplenými úľami, majú o pár kíl menšiu zimnú spotrebu cukru … , mne to vychádza + 3 kg na včelstvo, pri 100 včelstvách je to 300 kg !!!… pri dnešných cenách cukru má včelár značnú úsporu.
O sile včelstva som už písal vo fóre, preto pripomeniem, že ochladenie v marci – apríli, nemá vplyv na rozvoj včelstva v UU(Styrodur)m oproti NU(2,5 cm doska) – kde dochádza vplyvom vonkajších teplôt k obmedzeniu plodovania a rozvoja včelstva.
Je obrovský rozdiel v spomínaných systémoch v sile – mohutnosti včelstiev. Ak sa neviem pre zlé počasie do UU niekoľko dní (niekedy 1-2 týždne) “dostať” – prakticky si neviem s nimi pre RN dať rady …. v NU sa o RN včelám iba sníva…. Toto moje pozorovanie je takým krátkym súhrnom od roku 2003 – pre mňa je to jednoznačné rozhodnutie pokračovať iba v UU (B10) … 🙂
Milý pán Turčányi,
Správne ste umiestnili ten akože letáč pod vchodové dvere.
Pokiaľ nebude fúkať vietor okolo domu a nebude strhávať vzduch z pomyselného otvoru, buďte
bez obáv, v dome bude teplo. Ale ak v tejto situácii otvoríte ešte okno, hoci malé, teplo z domu
bude unikať a to poriadne a veruže Vám ani tá metrová stena nepomôže. Nenazvali ste ten otvor
dobre, to nie je vetranie. Vetráme vtedy, keď umožníme odchod teplého vzduchu a jeho nahradenie
chladným vzduchom zvonka. Ak otvor pri podlahe bude úzky, nebude dochádzať k vetraniu ale iba
k difúznej výmene plynov, ak ich koncentrácia vo vnútri bude iná ako vonku(CO2, para, kyslík) a to z miesta s vyššou koncentráciou na miesto s nižšou koncentráciou. Len pre ilustráciou, kvapneme atrament do vody. Aj keď to nezamiešame, postupne sa atrament s vodou premieša difúziou. Molekuly vody a atramentu sa sústavne pohybujú, narážajú na seba a postupne sa premiešajú, koncentrácie sa vyrovnajú. Tak ako sa správajú kvapaliny, správajú sa aj plyny.
Straty energie pri otvorenom letáči sú minimálne, pri meraní teplodržnosti úľov nemerateľný rozdiel.
Platí to, pokiaľ bude bezvetrie. Vietor urýchli výmenu plynov a samozrejme aj tepelné straty. Tento problém mám v úľoch vyriešený tak, že v dne je aj plná stavebná zábrana s otvorom v strede a tak sa
vplyv vetra minimalizuje.
Rozoberme si ďalší problém. V článku som uviedol, že vykurovacím obdobím pre ľudí
je zima, pre včely je vykurovacím obdobím obdobie plodovania (jar, leto, jeseň).
Zima nie je pre včely zásadný problém, obaja to vieme.
V ďalšej časti sa dopúšťate veľmi rozšíreného omylu. Včely, ani dospelé ani plod, neprodukujú žiadne prebytočné teplo. Prebytočné
teplo môže byť v úli len pri prehriatí nedostatočne tepelne izolovaného úľa na
slnku. Včely sú dobre na túto situáciu pripravené a väčšinou to zvládnu. Musia túto
situáciu riešiť donáškou vody, zabezpečením jej odparovanie, intenzívne vetrajú. Ak to
nezvládnu, rúca sa dielo.
Plod nie je schopný produkovať teplo, teplo produkujú len dospelé včely
a to len prácou svojich svalov a nijako inak, pričom „spalujú“ sacharidové zásoby.
Nie je pravda, že myšlienky Ing. Smělého sa nepresadili. Včelám netreba
budovať bunkre, oni prežijú aj v úľoch z 1 cm dosky, o tom tu nie je reč. Reč je
o rýchlom jarnom raste o minimalizovaní strát vo výnosoch v dôsledku strát energie.
Želám Vám príjemné včelárenie.
studený. To ale musí byť otvorené okno alebo dvere. Ak sú tieto zatvorené, vzduch
do domu neprúdi, tepelné straty sú spôsobené stratou tepla cez steny, či strop.
Na to slúži zateplenie, to určite nemienite spochybniť.
————————————————————-
Milý pán Karáč, aj dom môže mať Metrové steny, ak budete mať pod vchodovými dverami 5 cm vetranie, v dome teplo nebudete mať. Navyše včelstvo celú zimu priestor mimo chumáča včiel nevyhrieva až do doby kým nezačne M klásť vajíčka a včely ošetrujú plod, vzniká prebytok teple aj z ošetrovanému plodu, z ktorého prebytočná teplota zvyšuje teplotu prostredia a vtedy ju včely vetraním odstraňujú. Nakoniec svojím včelám môžete budovať aj bunkre, ja sa svojich taktiež ľahkých úľov nevzdám. Nakoniec priekopníkom PS úľov je ing. Veselý z Prahy a včelárskyh odborníkoch sa nepresadil. Prajem Vám veľa úspechov.
Nechcem sa vŕtať v tomto článku, či je ten správny úľ z Ps s hrubými stenami 8 cm (tepelný ekvivalent takto hrubého polystyrénu je 22 x 8 = 176 cm čo sa rovná 176 cm tehlovému múru) alebo obyčajný s 22 mm stenami, Moje debničky, ktoré používam sú hrubé 26 mm stenami má uteplené 2 cm Ps, ale i úplne bez s 2x emrekolitovými stenami každá s hrúbkou 3 mm a úspešne včelárim. Pridávam, že donedávna som mal včely s drevenými stenami ( uteplené Nobasilom) hrubými 65 mm a rozdiely v raste a výnosmi som nezaznamenal!
To je skoro všetko, ale na záver si dovolím upozorniť na jeden závažný fakt, do všetky akokoľvek uteplené úle (aj 10 cm Ps), prúdi rovnako teplý či studený vzduch. Ak to zoberte do úvahy, všetky vaše tvrdenia sú spochybnené, skúste sa stým pozabávať.
Dôležité je, že v každom úli, teda i Ps sa dá úspešne včeláriť, len sa to treba naučiť.
Ak by ste chceli straty merať čo najobjektívnejšie , museli by ste merať prestup tepla cez stenu , t.j. teploty na stene v úli a na vonkajšej strane versus teploty vonku a na živom úli a nebolo by to ani technicky náročnejšie ako tento Váš popísaný experiment . Je neprípustné zamieňať si celkovú energetickú hladinu v úli , ktorá je vytváraná včelstvom so stratami , lebo takto usporiadaný systém generuje len straty . Nikto nebude tvrdiť , že straty neexistujú , ale , Vy ste jednoducho všetku energiu v úli prepočítali na straty vyjadrené medom a výsledné rozdiely sú aj tak nepochopiteľné . Včelstvo vo Vašom teplodržnom úli nemôže vygenerovať takú malú energiu , lebo by nebolo silné , ale práve slabé , ak Vám to ešte nedošlo . Tieto výsledky ste nejako čudne korigovali .
Ak by ste ju vyskúšali, nemohli by ste to tvrdiť.
Či je energia zhromaždená ťažko alebo ľahko na veci nič nemení. Nie všetká, iba tá,
ktorá sa stráca nedokonalou izoláciou úľa. Aj ja som si predtým myslel , že väčšinu
strát treba pripísať na vrub plodovaniu a činnosti včiel. Moje tvrdenia nie sú v rozpore
s fyzikálnymi zákonmi. Nepodsúvajte mi podobenstvo s polievkou, to kríva na obidve nohy. Pochopte, že tepelné straty sú rozdielne, veľmi rozdielne podľa izolačných schopností
úľovej steny. Myslíte, že je to jedno?
Ako je potom možné, že jarný rast v dobre uteplenom úle je rýchlejší? Ako je možné, že v neuteplených úľoch vytvára matka plodové teleso v tvare gule (najúspornejší geometrický útvar) a v teplodržných ploduje aj na vonkajšej strane tzv. krycieho rámika? Ako je možné, že včely ráno lietajú z takýchto úľov prvé a končia s letovou aktivitou posledné v porovnaní s neizolovanými úľmi?
Ako je možné, že pre priaznivý jarný rozvoj v studených treba neprirodzene silné včelstvo
pripraviť do zimy, vybudovať ako sa s obľubou tvrdí (pripojiť oddelok vtedy,
keď sa už včelstvo nemôže prirodzene redukovať) pričom mu treba dodať troj,
štvornásobnú dávku cukru? Je čudné, ak zistíme, že už miernom vetre stráca úľ o 10 % tepla viac? Hádam nechcete dokazovať, že včelstvo v dobre uteplenom je na tom horšie ako v neuteplenom. Ako hodnotíte fakt, že Ing. Smělý (odkaz na články v texte), na rovnakom stanovišti zvýšil medný výnos z 10 kg na desiatky kilogramov s rekordom 145 kg? Ako je možné, že v studených úľoch sa med „stráca“ oveľa rýchlejšie ak nastane chladné obdobie,
zatiaľ čo v dobre uteplených úľoch oveľa menej? Je nevýhodou poriadna izolácia
stien, kedy aj pri vysokých teplotách prostredia včelstvo musí intenzívne nosiť vodu
a chladiť ?
Bolo by veľmi čudné, keby úľ nestrácal cez veľku plochu stien teplo ak vonkajšia
teplota je nižšia ako teplota v úli. Budeme si nahovárať že strácajú LEN trochu?
Čudujete sa, že určité veci sa dajú dokázať len nepriamo, ja som sa o to pokúsil.
Nikde som netvrdil , že celá energetická strata ide na vrub strát cez steny. Pokúsil som sa oddeliť od strát celkových straty spôsobené stratami cez úľové steny a to sa nedá namerať v úli so včelami ale len vytvorením modelovej situácie.
Verili by ste, že fyzici odvážili zemeguľu a na váhu ju nikto nepoložil?
Prehryzol som sa dlhočizným článkom, mohol som sa venovať inej činností, až na koniec. Vypovedaciu hodnotu má takú istú ako Rašovská metóda – žiadnú.
Urobím pokus o vysvetlenie polopatisticky , možno to pochopíte . Ak by mali platiť takéto predstavy , neplatili by termodynamické zákony a neexistoval by svet v dnešnej podobe . Vy ste spravili z úľa hypotetickú čiernu dieru , v ktorej všetka ťažko zhromaždená energia zároveň zmizne ako strata . Podľa mňa sa použila na existenciu 10 tisícov včiel a prínos 10 tok kilogramov medu a len veľmi malá časť sa stratí , nie všetka . Podľa Vás sa nedá v hrnci uvariť polievka , lebo energia použitá na ohrev a zmenu surovín sa odtiaľ celá stratí do okolia (nič sa neminie na tvorbu novej kvality – polievky) , aj tam akože bude polievka , keď budete veľký , ale energia sa vraj celá medzitým stratila a ako presne ste ju spočítali . Váš pokus je ako ohrev prázdneho hrnca , pričom sa tvárite , že len tak sa dajú zistiť straty . Takýmto pokusom sa stratí všetko , ani to nemusíte merať . Len sa pri tom netvárte , že to myslíte vážne . Nad takýmito predstavami sa nedá dobre ani zasmiať , skôr je to do plaču .
Prvej časti tohto príspevku sa nedá vôbec rozumieť, teda aspoň ja tomu nerozumiem.
Druhej časti rozumiem tak, že aj tak treba vytvárať teplo, kvôli metabolickým aktivitám
a straty nehrajú žiadnu rolu. Naozaj to netreba ďalej komentovať
Letáč umiestnený dole sa podieľa na energetickej spotrebe minimálnou mierou. Pri meraniach som zistil len malé (ťažko merateľné rozdiely medzi otvoreným a zatvoreným letáčom. Merania prebiehali samozrejme s otvoreným letáčom (1 cm po celej šírke). Dokazuje to, že tepelné straty sú spôsobené únikom cez steny a cez uteplivky. Ale ani „vylepšenie“ náhradou utepliviek zakrytím 8 cm hrubou platňou polystyrénu pomáha len málo. Plocha utepliviek je pri béčku 0,16 m², plocha stien pri dvoch nástavkoch
je takmer šesťnásobná. Zateplenie dna pomáha ešte menej. Dokonca aj otvor v dne nenavyšuje straty, kým nefúka. Ani tzv. horný letáč nerobí zásadné problémy za predpokladu, že dno je plné a nevytvorí sa komínový efekt. Ak by však dno malo otvor a úľ by mal horný letáč, pre teplodržnosť by to bolo veľmi zlé (taký efekt majú aj očká). Preto som v mojich úľoch riešil odchod pár difúziou cez 8 cm vrstvu polystyrénových guličiek a nie očkami alebo nejakými otvormi.
Milý priateľ , ak robím narážku na filozofické nedostatky pokusov a dôležitosť obsahu úľa a živých včiel , mám na mysli nasledovné . Život vôbec a teda aj včelstvo v úli charakterizuje energetická spotreba a energetická hladina . Tzv tepelný efekt a kvalitatívne ohodnotenie tepla výškou teploty je len pridružený k celkovému energetickému statusu . Stotožňovať celkovú energiu s tepelným efektom a priamo zo stratou je scestné . Celková spotreba medu , peľu a vody a aktívne spracovanie včelami v prvom rade umožňuje trvanie a pokračovanie života a má aj vedľajší sprievodný tepelný efekt . Simulovať tvorbou tepla spotrebu energie celú ako tepelnú stratu , bez uváženia zmyslu spotreby , to je nezmysel . Náhodou mám za viac rokov odsledovanú približnú celkovú spotrebu vody , medu , alebo cukru počas jarného rozvoja a leta (aj bez letovej aktivity). Môžem zodpovedne prehlásiť , že to činí cca 3 kg na 10 dní . Je naozaj povšimnutia hodné , že celková spotreba mojich včiel , je vo vašich meraniach vydávaná celá za stratu . Ďalej to nebudem komentovať .
Mali ste aj letáče otvorené? Tak ako je to v skutočnosti…
Teší ma Váš záujem o problematiku, takže môžeme o tom diskutovať, nakoniec od toho je tú táto internetová stránka.
Problém je zásadný a nie nejaká včelárska drobnosť.
Takže ideme na to.
Teplodržnosť nejakého priestoru nie ja daná jeho obsahom. Napísal som vetu „Na teplodržnosť úľa nemajú včely vôbec žiadný vplyv“. To nie je tvrdenie o hospodárení s teplom. To je tvrdenie o izolačných schopnostiach úľa a tá je rôzna podľa použitých materiálov. Týka sa uzavretého systému (vnútri zdroj tepla, stena, vonkajšia teplota)..
Úľ je však systém otvorený, má otvor alebo niekoľko otvorov (letáč, očká, špáry).
Pokiaľ v ňom nie je žiadny zdroj tepla, teplota v tomto systéme sa vyrovná s teplotou prostredia a nič zvláštne sa nedeje.
Ak do tohto otvoreného systému umiestnime zdroj tepla (žiarovka, elektrická špirála a pod.), situácia sa radikálne mení. Ak teplota vo vnútri systému je vyššia ako teplota prostredia, záleží na rozhraní, na jeho kvalite, na izolačných schopnostiach tohto rozhrania. Rozhraním je úľová stena. Podľa toho bude proces vyrovnávania teplôt prebiehať. V systéme, kde vo vnútri je vyššia teplota ako teplota prostredia, budú prebiehať straty prestupom tepla cez rozhranie. Pri tejto úvahe zatiaľ máme tento systém bez včiel.
Skôr ako sa dostanem k systému so včelami, musím sa zastaviť pri Vašej vete,ktorá má v našom dialógu zásadný význam.
Citujem Vás: Myšlienka o tom , že obsah úľa (včely a plásty) nemá vplyv na tepelné straty , je principiálne nesprávna a teda filozoficky nevhodná ako základ dôkazu.
Priateľu, ale poctivo, kde ste našli u mňa takéto tvrdenie?
Takto formulované tvrdenie u mňa nenájdete, ja som uviedol, že, citujem: na teplodržnosť úľa nemajú včely vôbec žiadný vplyv. Nesmiete si zamieňať teplodržnosť úľa a spôsob včelstva hospodáriť s teplom. To nie je to isté. Vytvoriť si vlastnú myšlienkovú konštrukciu a potom ju napadnúť nie je poctivé. Ale s tvrdením, že plásty nemajú vplyv na tepelné straty by aj bolo možné čiastočne súhlasiť.
Ďalej uvádzate:
Úplne základnú úlohu v stratách tepla hrá forma prenosu tepla . Stena úľa má vplyv len na straty vedením tepla cez stenu do okolitého prostredia
Len pre poriadok si zopakujme spôsoby šírenia tepla, teplo sa šíri vedením, prúdením a tepelným žiarením (sálaním)
Akoby ste chceli znížiť význam prvej formy šírenia tepla a jeho strát. použili ste slovíčko len.
To ale nie je namieste. Akoby to bolo celkom zanedbadeľné, čo samozrejme nie je pravda. Nefunguje to len vo vákuu.
Ďalšie Vaše tvrdenie odporuje prvému tvrdeniu:
Citujem Vás:Samotný prenos tepla v úli sa deje len prúdením vzduchu a len teplo prenesené prúdením na stenu môže prenikať von.
Moja odpoveď: to prúdenie tam je, veľ kou mierou sa o to postarajú očká a všetky netesnosti drevených úľov, prúdenie cez netesnosť utepliviek a pod. Ešte jeden spôsob šírenia tepla je tepelné žiarenie alebo sálanie. To funguje tiež, dokonca aj vo vákuu.
Citujem Vás: V reálnom úli sa podstatná časť tepla spotrebuje na tvorbu plodu a život včiel a len nepatrný zvyšok ohreje prúdením stenu úľa , odkiaľ prestúpi von .
Moja odpoveď: Na základe čoho tvrdíte, že podstatná časť sa spotrebuje na tvorbu plodu a život včiel a len nepatrný zvyšok ohreje prúdením stenu úľa, odkiaľ prestúpi von? Že sa to traduje? Ja si myslím presný opak.
Citujem Vás: Včely zásadne ovplyvňujú tepelné straty cez zimu , regulovaním vonkajšej plochy chumáča , tak aby teplota na obvode dosahovala asi 10°C .
Moja odpoveď: Zbytočne argumentujete situáciou v zime, tam je situácia dávno jasná, ja hovorím predovšetkým o stratách v čase, keď už včelstvo ploduje a ovláda úľový priestor, rozvolní sa a veselo fungujú všetky formy šírenia a tým aj strát tepla. Ak sú nútené sa stiahnut, plásty a steny
vychladnú a opäť ich treba nahriať. Že včely vedia hospodáriť s teplom je jasné, nie však dokonale
a tento nedostatok vykompenzujú schopnosťou nahromadiť veľké množstvo sacharidových zásob.
Včelár im odobraný med nahradí cukrom, čím je úľ menej teplodržný, tým treba tohto kuriva dať viac.
Citujem Vás: Ak si predstavujete , že sa v úli nespotrebuje včelami na ich život žiadne teplo a môže sa zanedbať , lebo všetko aj tak ide von , tak máte zásadný filozofický problém
Moja odpoveď: Podsúvate mi tvrdenia, ktoré som nevyslovil, to je vážny problém v diskusii.
Citujem Vás: Včely teplo vytvoria aj spotrebujú . To sa nedá zmeniť , ani ignorovať.
Moja odpoveď: Treba doplniť, že aj veľa strácajú. A to sa dá zmeniť.
Používal som žiarovku na ohrievanie kurčiat, má vysokú účinnosť. Ale aj bežná 200W žiarovka Vám poskytne rovnakú službu, aj tieto premieňajú elektrickú energiu až z 95 % na teplo. Nie je podstatný zdroj, podstatné je použiť vždy ten istý zdroj s vysokou účinnosťou. Potom pracujete s tou istou chybou a výsledky sú porovnateľné. Samozrejme aj teplota prostredia musí byť rovnaká. Uvedomoval som si to, nemení to však nič na záveroch.
Odporúčam Vám premerať si Vaše úle, zažijete veľké prekvapenie. Pred meraním treba úle
vytemperovať 3-4 hodiny, inak by ste získali metodicky chybné výsledky, ktoré by diskriminovali drevené úle alebo úle s hrubou vnútornou drevenou stenou.
Na meranie spotreby sa dá kúpiť merač spotreby elektrického prúdu, ktorý Vám spočíta aj čas, koľko zdroj účinkoval. V núdzi by sa dali použiť a bežné „hodiny“, samozrejme nijaký iný spotrebič by na ne nesmel byť zapojený. Čím dlhšie meranie, tým presnejšie výsledky (minimálne 24 hodín). Prajem Vám pri tom príjemné zážitky z prekvapení. Ak používate očká, určite ich viac na jar a v lete používať nebudete!
Nereagujem len preto , že by som potreboval len produkovať námietky , preto sa vyjadrím k prítomnosti obsahu úľa . Myšlienka o tom , že obsah úľa (včely a plásty) nemá vplyv na tepelné straty , je principiálne nesprávna a teda filozoficky nevhodná ako základ dôkazu . Úplne základnú úlohu v stratách tepla hrá forma prenosu tepla . Stena úľa má vplyv len na straty vedením tepla cez stenu do okolitého prostredia . Samotný prenos tepla v úli sa deje len prúdením vzduchu a len teplo prenesené prúdením na stenu môže prenikať von . Včely zásadne ovplyvňujú tepelné straty cez zimu , regulovaním vonkajšej plochy chumáča , tak aby teplota na obvode dosahovala asi 10°C . V lete regulujú včely aktívne hospodárenie s teplom v uličkách medzi plástami a v medzere medzi plástami a stenou úľa , tým že usmerňujú prúdenie vzduchu , tak aby využili teplo v hornej strednej časti úľa a aby sa zbavovali prebytočnej vlhkosti pri spracovaní zásob . Teda prenos a využitie tepla v úli je racionálne včelami usmerňované , tak aby ho optimálne využili s minimálnymi stratami . Distribúcia tepla v prázdnom úli je úplne iná , prakticky všetko teplo rovnomerne a bez úžitku len prúdením vzduchu ohrieva stenu úľa . V reálnom úli sa podstatná časť tepla spotrebuje na tvorbu plodu a život včiel a len nepatrný zvyšok ohreje prúdením stenu úľa , odkiaľ prestúpi von . Ak si predstavujete , že sa v úli nespotrebuje včelami na ich život žiadne teplo a môže sa zanedbať , lebo všetko aj tak ide von , tak máte zásadný filozofický problém . Včely teplo vytvoria aj spotrebujú . To sa nedá zmeniť , ani ignorovať .
Nemeria sa teplota na zdroji ale množstvo energie, ktorú je nutné dodať do
priestoru úľa aby v ňom bola teplota, potrebná pre riadny vývin plodu a aby boli
umožnené funkcie fungujúceho včelstva. Na teplodržnosť úľa nemajú včely
vôbec žiadný vplyv. Samotná prítomnosť včiel nemá vplyv na produkciu tepla,
včela nie je teplokrvný živočích. Produkciu tepla musia včely zabezpečiť nie
svojou prítomnosťou ale svalovou prácou, pri ktorej sa premieňa energia cukrov
na teplo a nijako inak. Samozrejme, že hospodárenie s teplom závisí od sily
včelstva, čím silnejšie včelstvo, tým ľahšie situáciu zvláda. Ak je včelstvo slabé
a už to nezvláda, zrúti sa aj pri dostatku zásob. Ich schopnosť stiahnuť sa do
chumáča a využiť okrajové včely ako izoláciu je obdivuhodná a pomôže im,
aspoň plodovému telesu, prežiť obdobie, kedy už oni nemajú dosť síl ovládnuť
celý úľový priestor. Nič to ale nemení na skutočnosti, že pri stiahnutí sa do
chumáča vychladnú neobsadené časti úľa, steny, plásty, zásoby a tie postupne
treba opäť nahriať na čo je treba ďaľšiu energiu. Neviem, čo vás oprávňuje tvrdiť,
že straty prestupom cez stenu sú nepodstatné. Úľ alebo akýkoľvek priestor,
v ktorom je vyššia teplota ako teplota okolitého prostredia túto stráca cez steny
(spomente si na termosku). Ak by to neplatilo pre úľ, bola by to výnimka
v celom vesmíre. Straty cez stenu sú tak podstatné, že ani nahradenie plstených
utepliviek 8 cm vrstvou polystyrénu nemá rozhodujúci vplyv na teplotné
straty úľa. Je to pochopiteľné, steny pri dvoch nástavkoch štandardného béčka
majú približne 1,5 m², zatiaľ čo plocha nad rámikmi len 0,16 m². Straty cez dno
(aj zasieťované-pokiaľ nefúka) sú najmenej citeľné. Nakoniec chcem poznamenať,
že preberáme fyzikálne problémy a nie filozofické. Ak ste pod tým mysleli
myšlienkovú konštrukciu, potom je to v poriadku. Včely dokážu prežiť
v najrôznejších priestoroch, téma však nerieši prežitie ale energetické straty.
V sezóne 2010, kedy včelári nevytáčali u nás takmer nič, alebo len veľmi málo,
roje (2) osadené v posledných májových dňoch do teplodržných úľov, dali medný výnos 25 kg. Dajte
si tú námahu a prečítajte si články Ing. Smělého (www.vcely.or.cz).
Ak práca má byť seriózna , žiadajú sa doplniť rozhodujúce detaily z hľadiska spotreby energie na vstupe , keď je to jediný vstupný údaj a oproti nemu je len prázdny úľ , tak napr. : aký zdroj tepla bol použitý (konkrétne) a jeho účinnosť . Lebo na prevod vstupnej energie na med bol použitý celý balík , lenže efekt , ktorý je predmetom merania je len vytvorené teplo . Na to som najviac zvedavý .
Za zásadné filozofické nedostatky považujem to , že sa meria spotreba na zdroji , nie teplo prestúpené cez stenu (ak chceme hovoriť o teplodržnosti) . Na teplo akumulované v úli a tzv teplodržnosť má zásadný vplyv obsah úľa a teda včely , ktoré tú základnú minimálnu spotrebu musia mať preto aby žili v každom úli . Hospodárenie s teplom a všetky životné prejavy včelstva závisia od sily včelstva , tým chcem povedať , že od určitej hranice je rozhodujúca len bilancia strát prúdením, čo je plne v réžii živých včiel (nie prázdneho úľa) a straty prestupom cez stenu sú nepodstatné . Pod touto hranicou je vplyv steny úľa dôležitejší , ale sa týka len slabých včelstiev , ktoré nikdy neprekonajú silné v akomkoľvek úli . Zhrniem : merať spotrebu na zdroji pri ohreve prázdneho úľa je podľa mňa nonsens .
Meral som straty tepla (teplodržnosť) v porovnateľných objemoch v úľoch, ktoré sa používajú s ich prednosťami
aj nedostatkami a samozrejme pri všetkých typoch pri
rovnakej vonkajšej teplote. Len získaná hodnota potrebnej
dodávanej energie na udržanie potrebnej vnútornej teploty môže dať obraz o teplodržnosti toho-ktorého úľového systému.
Testované úle boli prázdne, bola meraná teplodržnosť. Takmer rovnaké výsledky dostaneme aj pri uzavretí
letáčového otvoru, to znamená, že namerané straty
charakterizujú úľ. Vaša pripomienka, že určité množstvo tepla atď je správna ale keďže to rovnako platí pre všetky úle, s takýmto parametrom nemôžme narábaťi a nemá nielen
zásadný ale žiadny význam. Meranie teplodržnosti nie je hra
na vedátorov, skúste si premerať Vaše úle. Len pre názornosť, ak premeriate úľ s horným letáčom s úplne tesným dnom dostanete úplne iné výsledky ako ten istý úľ
s horným letáčom (alebo očkami) a otvoreným (zasieťovaným) dnom. Akonáhle vytvoríte podmienky pre prúdenie vzduchu (komínový efekt), teplodržnosť sa zásadne zhorší. Preto bolo treba vytvoriť tesný úľový priestor s odchodom. Nerozumiem Vašej námietke o zásadných
filozofických nedostatkoch, prosím o spresnenie.
pár difúziou a nie prúdením vzduchu.
Sucinitel tepelnej vodivosti polystyrenu je 0.043 az 0.032,/podla druhu/teda cca0.04. W/m*K. Na 4cm to pripada asi 1 na 12 asi 0.33 , na 8cm 0.5 W/m*K.
Drevo/makke/ hrubky 25mm- 6W/m*K
Polystyren hr.20mm 2W/m*K
Polystyren hr 80mm 0.5W/m*K
Drevo 25mm vs. 20mm polyst.—— je jedno ci si pri -20 obleciem jeden sveter alebo tri
Pri akej hrubke polystyrenu je ul uz teplodrzny a kedy este nie je ?
Ak ratam zle prosim opravte ma
pekny vecer
Pre posúdenie vplyvu straty tepla prúdením , ktorá je zrejme rozhodujúca sú dôležité také detaily ako objem úľového priestoru a jeho výška , netesnosti a veľkosť a umiestnenie otvorov , toto sa tiež nedá ignorovať . Strata tepla vedením cez úľovú stenu by sa mala merať nie spotrebou zdroja , ale rozdielom teplôt na stene vonku a vnútri za určitý čas a (tzv. tepelným odporom na plochu) , to by dalo predstavu o stratenom teple .
Prácu chápem ako seriózny pokus v tejto problematike , preto by ma zaujímali niektoré rozhodujúce technické detaily , ktoré majú zásadný význam , teda nie zanedbateľný . Čo bolo v úľoch počas pokusu , boli prázdne , alebo s poloplnými plástami ? Väčšina dodaného tepla asi unikla z úľov do okolitého priestoru prúdením vzduchu , nie cez steny úľov , čo má zásadný význam , lebo to absolútne ovplyvnia plásty a včely . Určité množstvo tepla vyprodukované včelami je nutnou podmienkou pre život , takpovediac vedľajší efekt , toto jednoducho musí byť preto aby včely žili , nemôže by nulové . Takže doplnenie týchto detailov má zásadný význam pre posúdenie tejto otázky , ináč je to len hra dospelých vedátorov . Správna filozofia v tejto veci a presné podmienky – nie prázdne úle pri pokuse a nezvládnutie merania jednotlivými formami distribúcie tepla dajú podstatne inú odpoveď . Treba odfiltrovať prestup tepla cez stenu úľa a prenos prúdením vzduchu , čo úplne ináč dopadne v plnom úli a v prázdnom (aktívny vplyv včiel sa ani nedá odmerať) . Toto sú také dôležité aspekty pri meraní spotreby tepla , že ich ignorovanie je neprípustné . Práca má zásadné filozofické nedostatky .